Budapešť 31. augusta (TASR) - Krajiny Východného partnerstva sú prioritou Európskej únie, sú prioritou Vyšehradskej štvorky (V4) a takisto aj Slovenskej republiky, povedal dnes v Budapešti štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Lukáš Parízek na tlačovej konferencii po schôdzke predstaviteľov rezortov zahraničných vecí V4 so šéfmi diplomacie krajín Východného partnerstva - Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny.

"Toto stretnutie potvrdzuje, že táto agenda je vysoko na našom zozname, že je potrebné komunikovať priebežne a samozrejme rozvíjať a prehlbovať spoluprácu s našimi partnermi. Vieme, že máme pred sebou veľmi významný summit v novembri, ktorý bude v Bruseli, čo je takisto signál zo strany EÚ, že sa bude venovať východným partnerom a že dá určitú víziu do budúcna pre týchto partnerov a rozvoju ich spolupráce s EÚ," dodal predstaviteľ slovenskej diplomacie.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorého krajina od 1. júla predsedá zoskupeniu V4 a ktorý inicioval dnešnú schôdzku, zdôraznil, že na bruselskom summite bude V4 presadzovať prijatie uznesenia, ktoré bude smerovať k čo možno najambicióznejšiemu a najsmelšiemu budovaniu spojenectva s krajinami Východného partnerstva.

"Budeme tiež presadzovať, aby v nadchádzajúcom sedemročnom rozpočtovom cykle neboli obmedzené zdroje určené na tento cieľ," dodal Szijjártó.

Podľa jeho slov partnerské krajiny môžu pomôcť zamedziť migračným procesom, a ani dosiahnutie trhov Ďalekého východu by bez nich nebolo dostatočne účinné.

Parízek pre TASR spresnil, že V4 je zoskupenie, ktoré je na hraniciach Európskej únie. "Tie krajiny Východného partnerstva sú krajiny, s ktorými hraničíme, preto je v našom prirodzenom a vitálnom záujme prehlbovať spoluprácu s týmito krajinami, pretože sú to naši susedia," povedal štátny tajomník.

V4 podľa jeho slov dlhodobo podporuje možnosti prehĺbenia spolupráce s EÚ pre krajiny na hraniciach s EÚ, ktoré o to majú záujem, a krajiny Východného partnerstva sú v tomto zoskupení už nejakú dobu. Niektorým sa darí plniť jednotlivé kritériá prehlbovať spoluprácu s EÚ lepšie, respektíve rýchlejšie, niektorým pomalšie, a preto sa v rámci V4 snažia, a týmto aj v rámci EÚ, stále držať pozornosť problematiky a potreby pozornosti smerom k týmto východným partnerom vysoko ako prioritu na agende v rámci priorít EÚ.

Na otázku možného rozkolu v rámci vyšehradského zoskupenia, ktorá rezonuje v týchto dňoch na maďarskej politickej scéne, predstaviteľ slovenského rezortu diplomacie povedal, že žiadny rozkol v rámci V4 nie je. "Slovenská republika sa nachádza v srdci V4, hraničí so všetkými krajinami v rámci V4 a určite nie je v našom záujme, ani nesmeruje tá zahraničná politika tým smerom, že by sme sa nejakým spôsobom rozdeľovali," zdôraznil Parízek.

Minister zahraničných vecí Ukrajiny Pavlo Klimkin označil iniciatívu partnerstva ako prejav európskej solidarity a povedal, že vstup asociačnej dohody do platnosti bude dôležitým momentom pre jeho krajinu, ktorá tak "bude smerovať do európskej budúcnosti aj napriek ruskej agresii".

Šéf diplomacie Azerbajdžanu Elmar Mammadyarov podčiarkol, že v príprave dohody o strategickej spolupráci s Úniou by sa chceli sústrediť na oblasti obchodu, vzdelávania, demokracie, ale dôležitým prvkom bude aj južný plynovod, ktorý by mohol zabezpečiť 20 percent zásob plynu Európy.

Štátny tajomník českého ministerstva zahraničných vecí Petr Gajdušek prízvukoval nutnosť individuálneho prístupu k jednotlivým krajinám Východného partnerstva, avšak ciele a načrtnuté možnosti musia zostať rovnaké.

Šéf gruzínskej diplomacie Michail Džanelidze pripomenul, že občania jeho krajiny už môžu cestovať do EÚ bez víz, konečným cieľom Gruzínska je ale plnoprávne členstvo v Únii.

Bielorusko považuje za dôležité spolupracovať v oblastiach politiky, hospodárstva, rozvoja energetiky a infraštruktúry. Podľa bieloruského ministra zahraničných vecí Vladimira Makeja so strednou Európu chce posilniť obchod a prepravu tovaru.

Zástupkyňa štátneho tajomníka rezortu diplomacie Moldavska Daniela Morari potvrdila, že jej krajina si zvolila európsky rozvojový model. Predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Arménska Gagik Ghalachyan podotkol, že Arménsko je aktívnym členom Východného partnerstva a dodal, že táto krajina podporuje mierové riešenie v prípade Náhorného Karabachu, kde chce zabezpečiť všetky práva pre žijúcich v tamojšom pásme.

Stretnutia sa zúčastnili aj komisár Európskej únie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn a minister zahraničných vecí Estónska Sven Mikser, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.