Bratislava 13. augusta (TASR) - Ak predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) nezvolá grémium k návrhu nových majetkových priznaní verejných funkcionárov, predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS) zvolí vlastný postup. Podrobnosti oznámi v piatok 16. augusta. V tento deň totiž uplynie lehota na podávanie návrhov zákonov na septembrovú schôdzu parlamentu.

Pôvodne sa záverečné grémium k zmene legislatívy malo konať ešte 2. augusta. Paška ho však nezvolal, o novom termíne doteraz neinformoval. Kancelária NR SR na opakované otázky o náhradnom termíne grémia neodpovedá. Jednou z možností, ktoré Beblavý má, je, že podá návrh do podateľne sám. Novela ústavného zákona o konflikte záujmov je totiž hotová, na jej schválenie je potrebných aspoň 90 hlasov, teda spoločné hlasovanie vládneho Smeru-SD aj opozície.

Na definitívnom znení právnej normy sa politici dohadovali už dlhšie. Ešte na jeseň minulého roku sa vytvorila pracovná skupina pod vedením Beblavého, v ktorej mali zastúpenie všetky parlamentné strany. Výsledkom jej činnosti bol pracovný návrh, na ktorom bola až na malé výnimky zhoda. Materiál bol následne postúpený vedeniam politických strán. "V máji bolo zvolané poslanecké grémium, na ktorom Paška oznámil, že Smer-SD nie je so všetkými zmenami stotožnený. Vypustili niekoľko vecí, dve z toho boli kľúčové," rekapituloval pre TASR Beblavý.

Smeru-SD sa podľa jeho slov nepáčil navrhovaný podrobný popis majetku. Kým v súčasnosti verejný funkcionár oznámi, že vlastní napr. osobný automobil, po novom mal uviesť aj značku a jeho nadobúdaciu hodnotu. Kompromisný návrh už hovorí len o značke. Vládna strana tiež mala problém s tým, že kým v súčasnosti môže zastaviť konanie výboru voči verejnému funkcionárovi väčšina výboru, po novom mala tretina jeho členov získať možnosť odvolať sa na Ústavný súd (ÚS) SR proti zastaveniu konania. Kompromisné riešenie znamená, že pri prehreškoch, ako oneskorené podanie majetkového priznania, bude mať výbor posledné slovo, pri závažnejších prešľapoch bude mať tretina členov výboru možnosť odvolať sa na ÚS.

Novela ústavného zákona zároveň rozširuje povinnosť podávať majetkové priznania aj na predsedu a členov Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, generálneho riaditeľa a členov Rady RTVS, šéfa a členov dozornej rady Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa, námestníka a členov Rady Slovenského pozemkového fondu, na prezidenta Policajného zboru či šéfa Vojenského obranného spravodajstva.

Okrem príjmu a majetku budú musieť verejní funkcionári oznamovať aj súkromné dary presahujúce 4000 eur. Doteraz neboli dary označené ako súkromné zákonom nijako regulované.

Novelou sa tiež má docieliť, že verejní funkcionári budú vo svojich majetkových priznaniach uvádzať všetky svoje príjmy, nielen vybrané, ako je to v súčasnosti. Tieto budú v majetkových priznaniach rozdelené do niekoľkých kategórií, pričom bude prvýkrát pri nich nutné uvádzať aj typ príjmu. Budú sem teda patriť aj paušálne náhrady, všetky príjmy uvádzané v daňovom priznaní či iné finančné príjmy podliehajúce zákonu o dani z príjmov, ak presahujú 100 eur ročne.

Vďaka detailným vysvetlivkám budú verejní funkcionári povinní uvádzať podrobné informácie o svojom majetku, a to aj jednotlivé predmety, ak ich hodnota bude presahovať 10.000 eur. Zmena sa v praxi premietne do takej podoby, že napríklad pri motorových vozidlách sa verejnosť dozvie aj ich typ. V súlade s požiadavkou otvorenosti majetkových priznaní sa verejnosť ďalej dozvie aj názvy jednotlivých bánk, kde majú verejní funkcionári svoje peniaze uložené, ak na účte budú mať nad 10.000 eur.

Dôležitou zmenou podľa Beblavého je, že pod majetkové pomery budú ďalej patriť aj prenajaté alebo vypožičané veci, ktoré verejní funkcionári užívajú, čím sa zabráni obchádzaniu ústavného zákona.