Bratislava 24. júla (TASR) - Slovenskí europoslanci majú už v súčasnosti možnosť podieľať sa na činnosti Národnej rady (NR) SR tým, že je im umožnená aktívna účasť na rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti. Odpísal im to predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) v reakcii na žiadosť europoslancov, aby im parlament umožnil pravidelne vystupovať v pléne.

Ako dnes pre TASR uviedla Soňa Pötheová z Komunikačného odboru Kancelárie NR SR, na začiatku každej schôdze parlamentu sa prerokuje jej program a schváli sa hlasovaním. "V rámci programu schôdze môže NR SR rokovať, ak boli poslancom doručené písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad. Podľa súčasnej právnej úpravy nie sú europoslanci oprávnení predkladať takéto materiály, vrátane návrhov uznesení," vysvetlila.

Podľa jej slov ak vznikne aktuálna potreba prediskutovať otázky EÚ, rokovací poriadok umožňuje, aby slovenskí europoslanci vystúpili, na druhej strane Paška konštatuje, že súčasné znenie zákona o rokovacom poriadku umožňuje europoslancom podieľať sa na činnosti NR SR na pôde eurovýboru.

Slovenskí europoslanci poslali minulý týždeň do NR SR, v ktorom žiadali Pašku o možnosť vystupovať v pléne NR SR. Za vystupovanie v slovenskom parlamente sa vyslovila väčšina europoslancov, problémy s tým mali Boris Zala a Monika Smolková (obaja Smer-SD). Pre svoj kritický postoj sa dostali do sporu aj so spolustraníkmi zo Smeru-SD.

Figeľ: Europoslanci majú pracovať v Európskom parlamente

Europoslancov nechcel pravidelne v parlamente počúvať ani šéf KDH Ján Figeľ. Vyhlásil, že KDH nepovažuje za dobré a efektívne riešenie z hľadiska politického vzťahu, aby europoslanci opakovane pravidelne cez rok vystupovali v pléne NR SR. Europoslanci majú podľa neho pracovať v Európskom parlamente.

Monika Flašíková Beňová videla za Figeľovým vyjadrením obavu z odhalenia jeho neschopnosti ako eurokomisára a chce pre europoslancov priestor v slovenskom parlamente. Podobne je na tom aj Richard Sulík zo SaS, podľa ktorého by tak mohli europoslanci Národnú radu SR informovať o bruselských rozhodnutiach z prvej ruky. Za priestor v NR SR je aj Miroslav Mikolášik z KDH. Vidí v tom šancu viac priblížiť prácu europoslancov slovenskej verejnosti a tým možno prispieť aj k vyššej volebnej účasti na eurovoľbách.

S nápadom, aby mali europoslanci možnosť vystupovať v pléne NR SR, prišli ako prví Jozef Viskupič a Branislav Škripek (obaja OĽaNO). Ich návrh v parlamente neprešiel. Viskupič pre TASR vtedy povedal, že mu Paška sľúbil, že bude k európskym témam sám pozývať europoslancov.

Flašíková Beňová: Z odpovede Pašku som dosť sklamaná

Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) je sklamaná z odpovede predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku (Smer-SD). Flašíková Beňová očakávala, že po rekordne nízkej účasti na eurovoľbách bude mať Paška úprimný záujem situáciu zlepšiť.

"Pri programe, ktorý má NR SR, by sa mohol nájsť čas dvakrát do roka, aby 13 ľudí dostalo priestor vystúpiť. Ak to pán Paška považuje za zbytočné, je to škoda. Mohli sme priniesť poslancom informácie, ku ktorým sa inak dostať nemôžu," povedala pre TASR Flašíková Beňová. Podľa jej slov by tiež predseda parlamentu mohol vedieť, že eurovýbor NR SR zasadá v čase, keď sú europoslanci spravidla v Európskom parlamente. "Za päť rokov nám ani v tomto slovenský parlament nevyšiel v ústrety," povedala.

Flašíková Beňová sa domnieva, že členovia NR SR nemajú absolútne žiaden záujem o to, ako sa bude vyvíjať EÚ a nemajú záujem do toho aktívne vstúpiť cez informácie od europoslancov. "Je mi to ľúto a som z toho dosť sklamaná," dodala.

Aj europoslanec Richard Sulík (SaS) tvrdí, že Paška zjavne nemá snahu zvýšiť rekordne nízku volebnú účasť na eurovoľbách. "Potom sa nemusíme čudovať, že o europoslancoch nikto nič nevie. Ja si myslím, že ďalším krokom by malo byť opätovné predloženie novely rokovacieho poriadku, kde by sa zahrnuli vystúpenia europoslancov. Treba to stále skúšať, je to politická práca," uzavrel. Takýto návrh novely naposledy predložili Jozef Viskupič a Branislav Škripek (obaja OĽaNO). Ich iniciatíva v parlamente neprešla.