Gašpar potvrdil, že napĺňa sľub, ktorý dal, že ak sa dohodne s ministrom vnútra na odchode, odíde.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. apríla (Teraz.sk/TASR) - Policajný prezident Tibor Gašpar skončí vo funkcii najneskôr k 31. máju. Oznámil to predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý je po odchode Tomáša Druckera poverený dočasným vedením ministerstva vnútra.
"Dohodli sme sa s pánom prezidentom Policajného zboru (PZ), že aj vzhľadom na aktuálnu situáciu a uvedomujúc si potrebu stabilizovať situáciu a ukľudniť to pnutie, zbaviť políciu toho, aby bola neustále pod tlakom médií a bola spochybňovaná jej činnosť, sme sa dohodli, že na pozícii policajného prezidenta skončí," uviedol Pellegrini s tým, že Gašpar skončí k 31. máju tohto roka.
Gašpar podľa jeho slov nemôže skončiť hneď, lebo ide o bezpečnostnú zložku štátu a premiér a dočasný minister vnútra musí zabezpečiť obranyschopnosť a bezpečnosť v štáte. "Nemôžem svojím rozhodnutím destabilizovať PZ," uviedol Pellegrini. PZ dnes totiž nemá jedného viceprezidenta a druhý je práceneschopný. Policajný zbor podľa Pellegriniho Gašparovým odchodom prichádza o profesionála.
"Ja nemením svoje názory a ak som povedal na adresu policajného prezidenta, že ho považujem za profesionála na správnom mieste, tak za tými vyjadreniami si stojím. Chcem povedať, že osoba pána generála, ktorý stál šesť rokov na čele PZ, je osoba kompetentná, ktorá má všetky schopnosti riadiť PZ," povedal Pellegrini.
Okrem tohto pozitívneho hodnotenia jeho práce však vníma aj to, že "cez jeho osobu, jeho meno, sa vytváral enormný politický tlak, možno až útok na všetkých policajtov v tejto krajine." Podľa Pellegriniho už prestalo ísť o osobu policajného prezidenta, ale "ide o útok na bezpečnostné zložky tejto krajiny."
Gašpar potvrdil, že napĺňa sľub, ktorý dal, že ak sa dohodne s úradujúcim ministrom vnútra na odchode, odíde. "Žiadosť o uvoľnenie z funkcie prezidenta PZ urobím už zajtra, aby to bolo úplne zrejmé a jasné," uviedol Gašpar. Svojím odchodom chce dosiahnuť, aby zbor mohol fungovať bez atakov, politizácie "a bez toho, čo malo značný dopad na to, v akej klíme sa v PZ pracuje".
Po odstúpení z funkcie prezidenta PZ Tibor Gašpar pravdepodobne odíde aj z radov polície, hoci ešte nie je definitívne rozhodnutý. Bol by rád, keby policajný zbor viedol kariérny policajt. "Policajt, ktorý už dnes dosahuje dobré výsledky. V policajnom zbore je dostatok dobrých manažérov," podotkol Gašpar.
Pellegrini uviedol, že od 1. júna bude mať PZ dočasné vedenie. Zástupca, ktorý má prísť v júni po Gašparovi, má byť podľa Pellegriniho profesionál, ktorý nebude vzbudzovať pochybnosti o svojej nestrannosti. "Človek, ktorý sa rozumie policajnej práci na vysokej úrovni. Človek, ktorý nie je prepojený na žiadne politické kruhy, na žiadne politické strany," opísal Pellegrini.
Tento zástupca by mal podľa premiéra viesť PZ "zdarne až do voľby nového policajného prezidenta". Voľba by mala prebiehať podľa nových pravidiel, ktoré sú v legislatívnom procese.
Celý záznam tlačovej konferencie
Predseda vlády verí, že do niekoľkých dní príde s menom nového ministra vnútra. Privítal by, keby rezort vnútra mal svojho nového šéfa čo najskôr. Kým sa tak stane, urobí všetko preto, aby rezort fungoval bez problémov. Povedal to na utorokovej tlačovej konferencii Pellegrini, ktorý je po odchode Tomáša Druckera poverený dočasným vedením ministerstva vnútra.
"Dohodli sme sa s pánom prezidentom Policajného zboru (PZ), že aj vzhľadom na aktuálnu situáciu a uvedomujúc si potrebu stabilizovať situáciu a ukľudniť to pnutie, zbaviť políciu toho, aby bola neustále pod tlakom médií a bola spochybňovaná jej činnosť, sme sa dohodli, že na pozícii policajného prezidenta skončí," uviedol Pellegrini s tým, že Gašpar skončí k 31. máju tohto roka.
Gašpar podľa jeho slov nemôže skončiť hneď, lebo ide o bezpečnostnú zložku štátu a premiér a dočasný minister vnútra musí zabezpečiť obranyschopnosť a bezpečnosť v štáte. "Nemôžem svojím rozhodnutím destabilizovať PZ," uviedol Pellegrini. PZ dnes totiž nemá jedného viceprezidenta a druhý je práceneschopný. Policajný zbor podľa Pellegriniho Gašparovým odchodom prichádza o profesionála.
"Ja nemením svoje názory a ak som povedal na adresu policajného prezidenta, že ho považujem za profesionála na správnom mieste, tak za tými vyjadreniami si stojím. Chcem povedať, že osoba pána generála, ktorý stál šesť rokov na čele PZ, je osoba kompetentná, ktorá má všetky schopnosti riadiť PZ," povedal Pellegrini.
Okrem tohto pozitívneho hodnotenia jeho práce však vníma aj to, že "cez jeho osobu, jeho meno, sa vytváral enormný politický tlak, možno až útok na všetkých policajtov v tejto krajine." Podľa Pellegriniho už prestalo ísť o osobu policajného prezidenta, ale "ide o útok na bezpečnostné zložky tejto krajiny."
Gašpar potvrdil, že napĺňa sľub, ktorý dal, že ak sa dohodne s úradujúcim ministrom vnútra na odchode, odíde. "Žiadosť o uvoľnenie z funkcie prezidenta PZ urobím už zajtra, aby to bolo úplne zrejmé a jasné," uviedol Gašpar. Svojím odchodom chce dosiahnuť, aby zbor mohol fungovať bez atakov, politizácie "a bez toho, čo malo značný dopad na to, v akej klíme sa v PZ pracuje".
Po odstúpení z funkcie prezidenta PZ Tibor Gašpar pravdepodobne odíde aj z radov polície, hoci ešte nie je definitívne rozhodnutý. Bol by rád, keby policajný zbor viedol kariérny policajt. "Policajt, ktorý už dnes dosahuje dobré výsledky. V policajnom zbore je dostatok dobrých manažérov," podotkol Gašpar.
Pellegrini uviedol, že od 1. júna bude mať PZ dočasné vedenie. Zástupca, ktorý má prísť v júni po Gašparovi, má byť podľa Pellegriniho profesionál, ktorý nebude vzbudzovať pochybnosti o svojej nestrannosti. "Človek, ktorý sa rozumie policajnej práci na vysokej úrovni. Človek, ktorý nie je prepojený na žiadne politické kruhy, na žiadne politické strany," opísal Pellegrini.
Tento zástupca by mal podľa premiéra viesť PZ "zdarne až do voľby nového policajného prezidenta". Voľba by mala prebiehať podľa nových pravidiel, ktoré sú v legislatívnom procese.
Prečítajte si aj: Reakcie politikov na skončenie T. Gašpara vo funkcii
Prehľad policajných prezidentov z éry samostatnej Slovenskej republiky
Plukovník František Krajča
18. augusta 1992 – 16. marca 1994
František Krajča bol pri rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a stál pri tvorbe štruktúry novovznikajúceho Policajného zboru Slovenskej republiky (PZ SR). Prvého policajného prezidenta v ére samostatnej SR odvolala novovymenovaná Vláda SR na čele s Jozefom Moravčíkom (DÚ) hneď na svojom prvom zasadaní. Išlo o jej prvú personálnu zmenu.
Generál Štefan Lastovka
16. marca 1994 – 3. januára 1995
Štefana Lastovku vymenovala vláda Jozefa Moravčíka na svojom prvom zasadnutí. Premiér Jozef Moravčík uviedol, že pre funkčnosť policajného zboru bola táto zmena nevyhnutná.
Po nástupe v poradí tretej vlády Vladimíra Mečiara jej minister vnútra Ľudovít Hudek (HZDS) uviedol, že Štefan Lastovka prejavil záujem odísť pracovať mimo rezortu a podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru.
Plukovník Jozef Holdoš
3. januára 1995 – 1.júla 1997
Jozef Holdoš bol vo funkcii počas zločinov, akými bolo zavlečenie Michala Kováča mladšieho do zahraničia a vražda Róberta Remiáša. Mečiarova vláda Holdoša odvolala na svojej 125. schôdzi.
Plukovník Peter Nemec
1. júla 1997 – 2. novembra 1998
Vláda SR na svojej 125. schôdzi pod vedením premiéra Vladimíra Mečiara (HZDS) vymenovala do funkcie policajného prezidenta plk. Petra Nemca.
Generál Ján Pipta
3. novembra 1998 - 31. mája 2001
Jána Piptu vymenoval do funkcie nového policajného prezidenta Ladislav Pittner (SDK), minister vnútra vlády Mikuláša Dzurindu (SDK).
Ján Pipta po skončení vysokej školy v roku 1982 pracoval ako kriminalista na úseku ekonomickej kriminality. V roku 1985 sa stal náčelníkom Obvodného oddelenia Verejnej bezpečnosti (VB) Sobrance, od roku 1991 do 1996 bol veliteľom Okresného veliteľstva PZ Michalovce. V roku 1997 zastával funkciu riaditeľa Hraničného oddelenia PZ Petrovce, okres Sobrance.
Ján Pipta opustil funkciu po rozhovore s čerstvo vymenovaným ministrom vnútra Ivanom Šimkom (SDKÚ), ktorý na svoj post nastúpil 30. mája 2001.
Plukovník Pavel Zajac
31. mája 2001 – 29. októbra 2002
Minister vnútra SR Ivan Šimko (SDKÚ) vymenoval nového prezidenta Policajného zboru SR Pavla Zajaca.
Plukovník Zajac sa narodil v roku 1952. Do služobného pomeru nastúpil v roku 1973. V roku 1987 vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a získal titul doktora práv.
Plukovník Anton Kulich
29. októbra 2002 – 07. augusta 2006
Prezidentom Policajného zboru sa stal dovtedajší riaditeľ Úradu justičnej polície Anton Kulich. Do funkcie si ho vybral minister vnútra Vladimír Palko (KDH), pretože bol presvedčený, že vie o problematike vyšetrovania všetko.
Generál Ján Packa
7. augusta 2006 – 17. júla 2010
Robert Kaliňák (Smer-SD), minister vnútra prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD), vymenoval za nového prezidenta Prezídia Policajného zboru SR bývalého riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov Jána Packu.
Ján Packa sa narodil 25. augusta 1956 v Nitre. Od roku 1991 pôsobil v Úrade na ochranu ústavných činiteľov SR, od 30. októbra 2002 bol jeho riaditeľom. Prezident SR Ivan Gašparovič povýšil Jána Packu v roku 2005 do hodnosti generála. Spolu s policajným viceprezidentom Stanislavom Jankovičom odišiel Packa zo zboru 17. júla 2010.
Plukovník Jaroslav Spišiak
19. júla 2010 – 14. mája 2012
Novým prezidentom Policajného zboru SR sa stal jeho bývalý viceprezident Jaroslav Spišiak. Ako povedal minister vnútra Daniel Lipšic (KDH), rozhodol sa vymenovať Spišiaka, "pretože boli po ňom vždy výsledky".
Jaroslav Spišiak sa narodil 4. októbra 1964 v Želiezovciach. Do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nastúpil 15. júla 1988. Od 1. októbra 2001 do augusta 2006 pôsobil vo funkcii viceprezidenta PZ.
Generál Tibor Gašpar
15. mája 2012 – 31. mája 2018
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) uviedol do funkcie prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara. Pôvodne s ním rátal na poste šéfa Úradu boja proti korupcii, kde pôsobil aj v minulosti.
Plukovník František Krajča
18. augusta 1992 – 16. marca 1994
František Krajča bol pri rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a stál pri tvorbe štruktúry novovznikajúceho Policajného zboru Slovenskej republiky (PZ SR). Prvého policajného prezidenta v ére samostatnej SR odvolala novovymenovaná Vláda SR na čele s Jozefom Moravčíkom (DÚ) hneď na svojom prvom zasadaní. Išlo o jej prvú personálnu zmenu.
Generál Štefan Lastovka
16. marca 1994 – 3. januára 1995
Štefana Lastovku vymenovala vláda Jozefa Moravčíka na svojom prvom zasadnutí. Premiér Jozef Moravčík uviedol, že pre funkčnosť policajného zboru bola táto zmena nevyhnutná.
Po nástupe v poradí tretej vlády Vladimíra Mečiara jej minister vnútra Ľudovít Hudek (HZDS) uviedol, že Štefan Lastovka prejavil záujem odísť pracovať mimo rezortu a podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru.
Plukovník Jozef Holdoš
3. januára 1995 – 1.júla 1997
Jozef Holdoš bol vo funkcii počas zločinov, akými bolo zavlečenie Michala Kováča mladšieho do zahraničia a vražda Róberta Remiáša. Mečiarova vláda Holdoša odvolala na svojej 125. schôdzi.
Plukovník Peter Nemec
1. júla 1997 – 2. novembra 1998
Vláda SR na svojej 125. schôdzi pod vedením premiéra Vladimíra Mečiara (HZDS) vymenovala do funkcie policajného prezidenta plk. Petra Nemca.
Generál Ján Pipta
3. novembra 1998 - 31. mája 2001
Jána Piptu vymenoval do funkcie nového policajného prezidenta Ladislav Pittner (SDK), minister vnútra vlády Mikuláša Dzurindu (SDK).
Ján Pipta po skončení vysokej školy v roku 1982 pracoval ako kriminalista na úseku ekonomickej kriminality. V roku 1985 sa stal náčelníkom Obvodného oddelenia Verejnej bezpečnosti (VB) Sobrance, od roku 1991 do 1996 bol veliteľom Okresného veliteľstva PZ Michalovce. V roku 1997 zastával funkciu riaditeľa Hraničného oddelenia PZ Petrovce, okres Sobrance.
Ján Pipta opustil funkciu po rozhovore s čerstvo vymenovaným ministrom vnútra Ivanom Šimkom (SDKÚ), ktorý na svoj post nastúpil 30. mája 2001.
Plukovník Pavel Zajac
31. mája 2001 – 29. októbra 2002
Minister vnútra SR Ivan Šimko (SDKÚ) vymenoval nového prezidenta Policajného zboru SR Pavla Zajaca.
Plukovník Zajac sa narodil v roku 1952. Do služobného pomeru nastúpil v roku 1973. V roku 1987 vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a získal titul doktora práv.
Plukovník Anton Kulich
29. októbra 2002 – 07. augusta 2006
Prezidentom Policajného zboru sa stal dovtedajší riaditeľ Úradu justičnej polície Anton Kulich. Do funkcie si ho vybral minister vnútra Vladimír Palko (KDH), pretože bol presvedčený, že vie o problematike vyšetrovania všetko.
Generál Ján Packa
7. augusta 2006 – 17. júla 2010
Robert Kaliňák (Smer-SD), minister vnútra prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD), vymenoval za nového prezidenta Prezídia Policajného zboru SR bývalého riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov Jána Packu.
Ján Packa sa narodil 25. augusta 1956 v Nitre. Od roku 1991 pôsobil v Úrade na ochranu ústavných činiteľov SR, od 30. októbra 2002 bol jeho riaditeľom. Prezident SR Ivan Gašparovič povýšil Jána Packu v roku 2005 do hodnosti generála. Spolu s policajným viceprezidentom Stanislavom Jankovičom odišiel Packa zo zboru 17. júla 2010.
Plukovník Jaroslav Spišiak
19. júla 2010 – 14. mája 2012
Novým prezidentom Policajného zboru SR sa stal jeho bývalý viceprezident Jaroslav Spišiak. Ako povedal minister vnútra Daniel Lipšic (KDH), rozhodol sa vymenovať Spišiaka, "pretože boli po ňom vždy výsledky".
Jaroslav Spišiak sa narodil 4. októbra 1964 v Želiezovciach. Do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nastúpil 15. júla 1988. Od 1. októbra 2001 do augusta 2006 pôsobil vo funkcii viceprezidenta PZ.
Generál Tibor Gašpar
15. mája 2012 – 31. mája 2018
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) uviedol do funkcie prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara. Pôvodne s ním rátal na poste šéfa Úradu boja proti korupcii, kde pôsobil aj v minulosti.
Celý záznam tlačovej konferencie
Predseda vlády verí, že do niekoľkých dní príde s menom nového ministra vnútra. Privítal by, keby rezort vnútra mal svojho nového šéfa čo najskôr. Kým sa tak stane, urobí všetko preto, aby rezort fungoval bez problémov. Povedal to na utorokovej tlačovej konferencii Pellegrini, ktorý je po odchode Tomáša Druckera poverený dočasným vedením ministerstva vnútra.