Kritické stanovisko ku schôdzi vydal partner skupiny Penta Jaroslav Haščák, ktorý ju označil za protiprávnu.
Autor TASR
Bratislava 14. júna (TASR) - Návrat ku kauze Gorila, prvá správa prezidenta SR Andreja Kisku o stave krajiny aj opätovné posúdenie nárokov na minimálny dôchodok. Aj tieto témy čakajú na poslancov Národnej rady SR v priebehu budúceho týždňa. Rokovať budú v rámci pondelkovej (15.6.) mimoriadnej schôdze iniciovanej opozíciou a následne od utorka (16.6.) už na riadnom zasadnutí pléna.
Mimoriadne pondelkové zasadnutie ku Gorile zvolal predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) na základe žiadosti opozície. Ak sa totiž podpíše minimálne 30 poslancov, rokovanie zorganizovať musí. Otázne je, či sa skutočne aj bude diskutovať. Na začiatku takejto schôdze sa totiž schvaľuje program. Presný postup si poslanci Smeru-SD dohodnú v pondelok, podľa informácií TASR by však za program zahlasovať mali. Vládna strana by tak predišla tomu, aby prišla opozícia s návrhom na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Vtedy by sa už rokovať muselo, program takéhoto zasadnutia sa totiž neschvaľuje. Aj keď Smer-SD schôdzu otvorí, poslanci vládnej strany zrejme vystupovať nebudú. Už dlhodobo tvrdia, že kauza Gorila sa ich netýka a že je to vec druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
Kritické stanovisko ku schôdzi vydal partner skupiny Penta Jaroslav Haščák, ktorý ju označil za protiprávnu. "Poslanci navrhujú, aby podozriví v kauze Gorila, vrátane mňa, boli postavení pred spravodlivosť, keďže je to kľúčové 'pre demokratický a právny štát'. Zároveň navrhujú prijať uznesenie, v ktorom vyjadria 'znepokojenie nad krokmi špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika'. Skupina poslancov hrubo porušuje princípy parlamentnej demokracie a právneho štátu," povedal.
Už v utorok, keď začne riadne zasadnutie parlamentu, by sa mali poslanci vrátiť k prezidentom vetovanej novele zákona o sociálnom poistení. Právna norma zaviedla tzv. minimálny dôchodok s tým, že občania, ktorí si sporia v druhom pilieri, budú mať minimálny dôchodok nižší. Kiska to označil za diskriminačné a zákon do parlamentu vrátil. Premiér Robert Fico (Smer-SD) však už avizoval, že právna norma bude opätovne schválená bez zmeny.
Na štvrtok (18.6.) sa hlava štátu ohlásila do parlamentu. Po roku vo funkcii chce Kiska predniesť svoju prvú správu o stave krajiny. Podľa ústavy SR môže hlava štátu vystúpiť v NR SR kedykoľvek o to požiada. Naposledy prezident v parlamente vystúpil v novembri, keď kritizoval pomery v zdravotníctve.
V rámci 53. schôdze NR SR, ktorá má celkovo 98 bodov, sa definitívne rozhodne aj o podobe novely školského zákona, ktorej hlavným cieľom je zmena v spôsobe voľby riaditeľov škôl tak, aby mali pri tomto akte väčšie slovo zriaďovatelia. Ako to napokon dopadne, je stále otázne.
Na rokovanie parlamentu sa vracia aj návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) stiahol z rokovania NR SR ešte v júni 2014. Dôvodom bola výmena náčelníkov generálneho štábu Ozbrojených síl SR, keď Petra Vojteka v máji 2014 vystriedal Milan Maxim. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa v novom zákone zavádzajú napríklad nové druhy štátnej služby. A to stála štátna služba a krátkodobá štátna služba. Do stálej štátnej služby môžu byť profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej po 17 rokoch jej trvania. V stálej štátnej službe budú profesionálni vojaci až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov.
Poslancov čaká aj voľba členov Rady Slovenského pozemkového fondu, správa generálneho prokurátora o činnosti za rok 2014, ako aj správa o činnosti SIS a Vojenského spravodajstva za minulý rok.
Mimoriadne pondelkové zasadnutie ku Gorile zvolal predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) na základe žiadosti opozície. Ak sa totiž podpíše minimálne 30 poslancov, rokovanie zorganizovať musí. Otázne je, či sa skutočne aj bude diskutovať. Na začiatku takejto schôdze sa totiž schvaľuje program. Presný postup si poslanci Smeru-SD dohodnú v pondelok, podľa informácií TASR by však za program zahlasovať mali. Vládna strana by tak predišla tomu, aby prišla opozícia s návrhom na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Vtedy by sa už rokovať muselo, program takéhoto zasadnutia sa totiž neschvaľuje. Aj keď Smer-SD schôdzu otvorí, poslanci vládnej strany zrejme vystupovať nebudú. Už dlhodobo tvrdia, že kauza Gorila sa ich netýka a že je to vec druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
Kritické stanovisko ku schôdzi vydal partner skupiny Penta Jaroslav Haščák, ktorý ju označil za protiprávnu. "Poslanci navrhujú, aby podozriví v kauze Gorila, vrátane mňa, boli postavení pred spravodlivosť, keďže je to kľúčové 'pre demokratický a právny štát'. Zároveň navrhujú prijať uznesenie, v ktorom vyjadria 'znepokojenie nad krokmi špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika'. Skupina poslancov hrubo porušuje princípy parlamentnej demokracie a právneho štátu," povedal.
Už v utorok, keď začne riadne zasadnutie parlamentu, by sa mali poslanci vrátiť k prezidentom vetovanej novele zákona o sociálnom poistení. Právna norma zaviedla tzv. minimálny dôchodok s tým, že občania, ktorí si sporia v druhom pilieri, budú mať minimálny dôchodok nižší. Kiska to označil za diskriminačné a zákon do parlamentu vrátil. Premiér Robert Fico (Smer-SD) však už avizoval, že právna norma bude opätovne schválená bez zmeny.
Na štvrtok (18.6.) sa hlava štátu ohlásila do parlamentu. Po roku vo funkcii chce Kiska predniesť svoju prvú správu o stave krajiny. Podľa ústavy SR môže hlava štátu vystúpiť v NR SR kedykoľvek o to požiada. Naposledy prezident v parlamente vystúpil v novembri, keď kritizoval pomery v zdravotníctve.
V rámci 53. schôdze NR SR, ktorá má celkovo 98 bodov, sa definitívne rozhodne aj o podobe novely školského zákona, ktorej hlavným cieľom je zmena v spôsobe voľby riaditeľov škôl tak, aby mali pri tomto akte väčšie slovo zriaďovatelia. Ako to napokon dopadne, je stále otázne.
Na rokovanie parlamentu sa vracia aj návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) stiahol z rokovania NR SR ešte v júni 2014. Dôvodom bola výmena náčelníkov generálneho štábu Ozbrojených síl SR, keď Petra Vojteka v máji 2014 vystriedal Milan Maxim. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa v novom zákone zavádzajú napríklad nové druhy štátnej služby. A to stála štátna služba a krátkodobá štátna služba. Do stálej štátnej služby môžu byť profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej po 17 rokoch jej trvania. V stálej štátnej službe budú profesionálni vojaci až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov.
Poslancov čaká aj voľba členov Rady Slovenského pozemkového fondu, správa generálneho prokurátora o činnosti za rok 2014, ako aj správa o činnosti SIS a Vojenského spravodajstva za minulý rok.