Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počty utečencov na Slovenku sú stabilizované. Od začiatku tohto roka do konca mája 2012 podalo žiadosť o udelenie azylu 184 cudzincov, z čoho v 10 prípadoch jej bolo vyhovené.
Autor TASR
Bratislava 16. júla (TASR) - Súčasná situácia v počte utečencov na území Slovenskej republiky je stabilizovaná, o čom svedčí aj znižujúci sa počet žiadostí o azyl od roku 2005.
Od začiatku tohto roka do konca mája 2012 podalo žiadosť o udelenie azylu 184 cudzincov, z čoho v 10 prípadoch jej bolo vyhovené. Pre porovnanie, v roku 2005 žiadalo o azyl 3549 cudzincov, avšak len 25 z nich splnilo podmienky na uznanie azylu. Väčšina utečencov sú muži vo veku od 18 do 39 rokov. Najväčším skokom v počte žiadostí o azyl bol prechod rokov 2007-2008, kedy počet žiadostí bol až o 1733 nižší.
Súčasná stabilizácia je výsledkom viacerých faktorov, ako napríklad dlhodobo stabilizovanej migračnej a azylovej politiky, kvalifikovanej ochrany štátnej hranice a zmene migračných tokov. Slovenská republika je prevažne tranzitnou krajinou. "Cieľové krajiny sú krajinami, v ktorých existujú komunity osôb z krajín pôvodného pobytu a je aj vyššia životná úroveň," reagoval na súčasnú azylovú situáciu riaditeľ Migračného úradu MV SR Bernard Priecel.
Najfrekventovanejšími krajinami pôvodu žiadateľov o azyl sú Afganistan, Irak, Pakistan, India, Čína, Vietnam, Turecko, Somálsko či Ruská federácia. Ministerstvo vnútra SR udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Rovnako môže udeliť azyl aj z humanitných dôvodov alebo pre zlúčenie rodiny.
Slovenská republika vo veľkej miere napomáha pri integrácii azylantov, ktorá je financovaná priamo zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov európskeho utečeneckého fondu. Migračný úrad im po nadobudnutí statusu "AZYLANT" ponúka možnosť bývať v integračnom stredisku vo Zvolene, kde môžu navštevovať kurz slovenského jazyka a následne im pomáha pri hľadaní vhodného ubytovania i zamestnania. Ich postavenie, ako cudzincov s trvalým pobytom na našom území, najmä v oblasti sociálno-ekonomickej, je rovnaké ako u občanov Slovenskej republiky.
TASR o tom informovala Emília Kočišová z komunikačného odboru Ministerstva vnútra SR.
Od začiatku tohto roka do konca mája 2012 podalo žiadosť o udelenie azylu 184 cudzincov, z čoho v 10 prípadoch jej bolo vyhovené. Pre porovnanie, v roku 2005 žiadalo o azyl 3549 cudzincov, avšak len 25 z nich splnilo podmienky na uznanie azylu. Väčšina utečencov sú muži vo veku od 18 do 39 rokov. Najväčším skokom v počte žiadostí o azyl bol prechod rokov 2007-2008, kedy počet žiadostí bol až o 1733 nižší.
Súčasná stabilizácia je výsledkom viacerých faktorov, ako napríklad dlhodobo stabilizovanej migračnej a azylovej politiky, kvalifikovanej ochrany štátnej hranice a zmene migračných tokov. Slovenská republika je prevažne tranzitnou krajinou. "Cieľové krajiny sú krajinami, v ktorých existujú komunity osôb z krajín pôvodného pobytu a je aj vyššia životná úroveň," reagoval na súčasnú azylovú situáciu riaditeľ Migračného úradu MV SR Bernard Priecel.
Najfrekventovanejšími krajinami pôvodu žiadateľov o azyl sú Afganistan, Irak, Pakistan, India, Čína, Vietnam, Turecko, Somálsko či Ruská federácia. Ministerstvo vnútra SR udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Rovnako môže udeliť azyl aj z humanitných dôvodov alebo pre zlúčenie rodiny.
Slovenská republika vo veľkej miere napomáha pri integrácii azylantov, ktorá je financovaná priamo zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov európskeho utečeneckého fondu. Migračný úrad im po nadobudnutí statusu "AZYLANT" ponúka možnosť bývať v integračnom stredisku vo Zvolene, kde môžu navštevovať kurz slovenského jazyka a následne im pomáha pri hľadaní vhodného ubytovania i zamestnania. Ich postavenie, ako cudzincov s trvalým pobytom na našom území, najmä v oblasti sociálno-ekonomickej, je rovnaké ako u občanov Slovenskej republiky.
TASR o tom informovala Emília Kočišová z komunikačného odboru Ministerstva vnútra SR.
