Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takisto minimálne 600 miliónov eur potrebuje podľa ministra dopravy úsek kysuckej diaľnice D3 smerom do Poľska.
Autor TASR
Bratislava 17. septembra (TASR) – Po voľbách na jar 2016 bude nová vláda postavená pred problém, ako zabezpečí financovanie výstavby ďalších priorít v rámci dopravnej infraštruktúry. Nepôjde pritom o žiadne zanedbateľné sumy. Upozornil na to minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) počas dnešnej Hodiny otázok v Národnej rade (NR) SR.
Cestné úseky, ktoré sa dnes stavajú, prípadne sa práve súťažia, totiž vyčerpajú všetky eurofondy z nového programového obdobia. Nová vláda tak bude musieť podľa Počiatka napríklad vyriešiť, kde zoženie peniaze na chýbajúci úsek diaľnice D1 Turany – Hubová. "Podľa odhadov je to viac ako 700 miliónov eur," vyčíslil minister dopravy.
Zároveň bude musieť zabezpečiť peniaze na chýbajúce úseky kysuckej diaľnice D3 smerom do Poľska, čo je podľa Počiatka minimálne 600 miliónov eur. "A to nehovorím o úsekoch na rýchlostných cestách R4 a R2, kde hovoríme o stovkách miliónov až miliardách. Podľa toho, čo všetko bude určené za aktuálnu prioritu v tom roku," opísal šéf rezortu dopravy.
A ani to nie je podľa neho zďaleka všetko. "Máme tu úseky diaľnic smerom na Česko a zabúdať nemôžeme ani na severojužné prepojenie Slovenska," vymenoval. Celková potreba na najbližších sedem rokov na výstavbu naplánovaných diaľnic je tak podľa Počiatka 6,3 miliardy eur. To znamená 900 miliónov eur ročne, pričom zdroje ministerstva dopravy zo štátneho rozpočtu sú na tento účel ročne v optimistickom prípade na úrovni 350 miliónov eur.
Zo štátneho rozpočtu sa tak podľa ministra bude musieť ročne nájsť ďalších približne 600 miliónov eur. A to v týchto sumách už podľa neho nie je započítaný obchvat Bratislavy, ktorý chce vláda stavať cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). Práve to je podľa neho aj dôvod, prečo sa vláda rozhodla budovať obchvat touto formou.
Tento krok ale ministerstvu dopravy vyčíta opozičný poslanec za KDH Pavol Zajac. Podľa neho, keby vláda považovala ochvat Bratislavy za prioritu, našla by naň peniaze a nemusel by sa stavať cez PPP projekt. "Tak, ako našla peniaze na prvý, druhý a neviem ešte koľký sociálny balíček," zdôraznil Zajac.
Cestné úseky, ktoré sa dnes stavajú, prípadne sa práve súťažia, totiž vyčerpajú všetky eurofondy z nového programového obdobia. Nová vláda tak bude musieť podľa Počiatka napríklad vyriešiť, kde zoženie peniaze na chýbajúci úsek diaľnice D1 Turany – Hubová. "Podľa odhadov je to viac ako 700 miliónov eur," vyčíslil minister dopravy.
Zároveň bude musieť zabezpečiť peniaze na chýbajúce úseky kysuckej diaľnice D3 smerom do Poľska, čo je podľa Počiatka minimálne 600 miliónov eur. "A to nehovorím o úsekoch na rýchlostných cestách R4 a R2, kde hovoríme o stovkách miliónov až miliardách. Podľa toho, čo všetko bude určené za aktuálnu prioritu v tom roku," opísal šéf rezortu dopravy.
A ani to nie je podľa neho zďaleka všetko. "Máme tu úseky diaľnic smerom na Česko a zabúdať nemôžeme ani na severojužné prepojenie Slovenska," vymenoval. Celková potreba na najbližších sedem rokov na výstavbu naplánovaných diaľnic je tak podľa Počiatka 6,3 miliardy eur. To znamená 900 miliónov eur ročne, pričom zdroje ministerstva dopravy zo štátneho rozpočtu sú na tento účel ročne v optimistickom prípade na úrovni 350 miliónov eur.
Zo štátneho rozpočtu sa tak podľa ministra bude musieť ročne nájsť ďalších približne 600 miliónov eur. A to v týchto sumách už podľa neho nie je započítaný obchvat Bratislavy, ktorý chce vláda stavať cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). Práve to je podľa neho aj dôvod, prečo sa vláda rozhodla budovať obchvat touto formou.
Tento krok ale ministerstvu dopravy vyčíta opozičný poslanec za KDH Pavol Zajac. Podľa neho, keby vláda považovala ochvat Bratislavy za prioritu, našla by naň peniaze a nemusel by sa stavať cez PPP projekt. "Tak, ako našla peniaze na prvý, druhý a neviem ešte koľký sociálny balíček," zdôraznil Zajac.
