Bratislava 14. apríla (TASR) - Podiel slovenskej hudby vo vysielaní súkromných rádií na Slovensku by mal od budúceho roka tvoriť minimálne 20 percent a od roku 2017 minimálne 25 percent z celkového času hudobnej produkcie za kalendárny mesiac. Túto hranicu navrhuje ministerstvo kultúry (MK) v novele zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú predloží do pripomienkového konania. V éteri verejnoprávneho rozhlasu pôjde pre každý okruh o minimálne 35 percent.



"Slovenská hudba nemá šancu byť nikde inde marginálne vysielaná ako v slovenských rádiách. Môžeme ju považovať za určitý druh kultúry a nositeľky kultúrnych hodnôt," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii šéf rezortu kultúry Marek Maďarič s tým, že práve to je legitímny dôvod na to, aby sa MK zaoberalo pomerom vysielania slovenských hudobných diel v rádiách.

Premiér Robert Fico poznamenal, že pre neho je to otázka posilňovania slovenskej identity. Verí, že Maďarič získa pre tento návrh plnú podporu aj umeleckej obce, pretože politickú podporu na schválenie zákona má. Legislatívna zmena by sa mala v priebehu mája dostať na rokovanie vlády tak, aby ju v prvom čítaní prerokoval parlament na svojej júnovej schôdzi. Účinnosť má nadobudnúť 1. januára budúceho roka.



Už v minulosti zvýšenie podielu slovenskej produkcie v rádiách žiadali niektorí hudobníci, napríklad líder skupiny Elán Jožo Ráž a spevák Tublatanky Martin Ďurinda z Iniciatívy za slovenskú hudbu. Ministerstvo sa po rokovaniach s predstaviteľmi rozhlasových staníc rozhodlo dať priestor vysielateľom, ktorí sa zaviazali vo väčšej miere podporovať slovenskú hudbu. Zlepšenie však nenastalo, v súčasnosti predstavuje v súkromných rádiách v priemere 10 percent. MK sa preto rozhodlo k legislatívnemu riešeniu tejto otázky.


Novela bude definovať slovenskú hudbu široko. Nepôjde iba o dielo s textom v slovenčine, ale aj o také, ktorého najmenej jeden autor alebo interpret je alebo bol štátnym občanom SR, prípadne má, či mal trvalý pobyt na území Slovenska. Ak by napriek tomu mali niektoré špecializované rozhlasové stanice problém dosiahnuť stanovené percento, môže ich Rada pre vysielanie a retransmisiu oslobodiť od tejto povinnosti.

Pozrite si záznam z tlačovej konferencie


Z času vyhradeného slovenským hudobným dielam musí byť najmenej 20 percent piesní maximálne dva roky starých. Do podielu slovenskej hudby sa budú na základe zmeny zákona započítavať iba tie, ktoré odznejú od 06.00 do 24.00 h.

Percento domácej hudby je zakotvené aj v iných legislatívach niektorých členských štátov Európskej únie. V Poľsku je to napríklad 33 percent, v Maďarsku aspoň 35 percent a vo Francúzsku minimálne 40 percent.

Foto: TASR/Martin Baumann

Vysielatelia na jednej strane a tvorcovia slovenskej hudby zaujali k tomuto návrhu rôzne vyjadrenia. „Ide o výrazný zásah do slobody mediálneho podnikania, ktorý je svojou formou aj rozsahom absolútne neopodstatnený, keďže reálne nerieši žiaden existujúci problém. Práve naopak, môže byť pre niektoré hudobné formáty likvidačný. Veríme, že zákon v tejto podobe neprejde. V opačnom prípade sme pripravení brániť sa všetkými možnými prostriedkami, vrátane právnych,“ vyjadril pre TASR stanovisko Ivan Antala, generálny riaditeľ Rádia Expres, dlhodobo najpočúvanejšieho rádia na Slovensku.

„Rozhlasové programové služby RTVS prinášajú poslucháčom najvyššie zastúpenie slovenskej hudby oproti všetkým ostatným tuzemským terestriálnym vysielateľom. Domáca hudobná produkcia dosahuje v dennom vysielaní Rádia Slovensko viac ako 30-percentný podiel, v Rádiu Regina je to viac ako 50 percent a v Rádiu FM dosahuje viac ako 20 percent. Sme presvedčení, že plníme svoju verejnoprávnu funkciu zaraďovaním všetkých žánrov slovenskej huby vo vysielaní RTVS. Stanovené kvóty vysielania domácej hudobnej produkcie budeme aj po zmene zákona napĺňať. Vzhľadom na to, že RTVS má prirodzene najväčší podiel slovenskej hudby v rozhlasovom éteri,“ tlmočila stanovisko verejnoprávneho vysielateľa Dominika Šulková, manažér marketingu a komunikácie s verejnosťou RTVS.

„Návrh ministerstva kultúry zákonom upraviť minimálne percento zastúpenia slovenskej hudby vo vysielaní médií je vyústením diskusií o význame a postavení domácej hudobnej tvorby. Vyššie percento domácej hudby v rádiách podporuje aj aktuálny prieskum verejnej mienky o postavení kultúry na Slovensku a hranosti domácej hudby v médiách, ktorý Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) inicioval. Je potrebné tiež uviesť, že vo viacerých európskych krajinách je zastúpenie domácej tvorby v éteri ešte vyššie,“ uviedol pre TASR Adrian Rajter, PR manažér SOZA.

„Konečne! Tento zákon veľmi vítam a oceňujem, pretože som presvedčený, že aj vďaka nemu prestane byť slovenská tvorba akýmsi treťoligovým disidentom vo vlastnej krajine. Aspoň čiastočne môže zabrániť diskriminácii slovenskej pôvodnej tvorby a pomôže navodiť normálnejšiu atmosféru, ako aj pocit, že na Slovensku sa môže spievať aj po slovensky, tak ako napríklad v Taliansku po taliansky či v Chorvátsku po chorvátsky. A mal by pomôcť aj rozvoju spievaného slovenského jazyka, lebo živý jazyk sa rozvíja aj v piesňach. Koloniálni redaktori si budú musieť zvyknúť vyberať z domácej ponuky, ktorá, verím, je dosť široká a kvalitná. Slovenská tvorba dostane šancu, aby sa nadýchla. Viem, že sa to nemusí niektorým „svetovým” novinárom, ale aj muzikantom zdať dosť demokratické a čo ja viem čo. V populárnej hudbe platí zákon: aká ponuka, taký dopyt. Nie naopak. A v ponuke všeličo zaujímavé je, len to dostať na svetlo sveta,“ povedal básnik a textár Kamil Peteraj.     

„Všetci z Iniciatívy za slovenskú hudbu sme potešení, že takýto zákon vznikne. Je najvyšší čas, pretože slovenská hudobná tvorba vo vysielaní je dlhodobo poddimenzovaná. Trvá to vyše 20 rokov. Ja chodím po Slovensku, prepínam si v aute rádiové stanice a som smutný, čo sa to odohráva na Slovensku. Slovenskej muziky je ako šafranu, o nových pesničkách ani nehovorím, tých je naozaj málo. Preto sme založili Iniciatívu za slovenskú hudbu, aby sme podporovali domácu hudobnú produkciu, upozorňovali občanov a zároveň žiadali od vlády nápravu,“ uviedol pre TASR líder kapely Tublatanka a jeden zo zakladateľov iniciatívy Martin Ďurinda.