Akadémia TASR
Všetky správy
Prácu a život kardinála Korca ocenil vo svojej kázni aj nitriansky biskup Viliam Judák
Autor TASR
,aktualizované Nitra 31. októbra (TASR) – Tisícky veriacich, predstavitelia cirkví i verejného života sa dnes v Katedrálnej bazilike svätého Emeráma na Nitrianskom hrade rozlúčili s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom, ktorý zomrel v sobotu 24. októbra vo veku 91 rokov. Svätej omši predsedal krakovský arcibiskup kardinál Stanisław Dziwisz, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol veľký význam kardinála Korca pre Slovensko i cirkev. "Lúčime sa s nezlomným pastierom. Bránil dôstojnosť ľudskej osobnosti a právo na život v slobode. Zaplatil za to vysokú cenu. Nech nás dnes zjednotí vrúcna modlitba za dušu zosnulého pastiera. Nepýtajme sa Boha, prečo nám ho vzal, ale ďakujem Bohu za to, že nám ho dal, že ho dal cirkvi na Slovensku i celej cirkvi," povedal krakovský arcibiskup.
Prácu a život kardinála Korca ocenil vo svojej kázni aj nitriansky biskup Viliam Judák, podľa ktorého ľudská, kňazská, pracovitá, strastiplná a heroická životná dráha zosnulého kardinála predstavuje život, ktorý by mohol byť námetom hneď na niekoľko románov. "Je svedectvom o tom, čím môže byť človek vo svojej slobodnej a zodpovednej voľbe aj v časoch neslobody a neľudského poníženia. Biskupi sú tí, čo ponúkajú svoju ruku a svoj hlas, aby sa posolstvo dostalo k druhým. Otcovi kardinálovi sa to podarilo. Patrí mu naša úcta a hlboká vďaka, ktorú chcem osobne, aj ako môjmu svätiteľovi za celú našu Nitriansku diecézu z hĺbky srdca, aj v tejto chvíli vyjadriť. On bol darom pre nás všetkých. Pre Cirkev, pre národ, pre spoločenstvo ľudí i jednotlivcov. Nášmu otcovi kardinálovi sa dostalo milosti nielen Božie slovo vyznávať, ale zaň aj trpieť. Ľudsky môžeme povedať, že obstál," povedal Judák.
V slávnostnej homílii prečítal nitriansky biskup aj úryvky z testamentu Jána Chryzostoma Korca, v ktorom ďakuje za dar viery a modlí sa za cirkev. "Oddanosť viere som sa usiloval prejavovať životom i v nútenom civilnom živote v prenasledovaní, v továrňach, vo väzení, v postavení biskupa... Modlím sa za seminár sv. Gorazda, za nitrianskych kňazov a veriacich, za celú cirkev na Slovensku, za veriacich iných cirkví, s ktorými nás spája tá istá sviatosť krstu. Modlím sa za všetkých, ktorí veria vo Všemohúceho. A modlím sa i za neveriacich a hľadajúcich... V nádeji na stretnutie s láskavým a milosrdným Pánom a na naše spoločné stretnutie s Ním, prosím o modlitby, aby som dobre dokončil svoj tunajší život v dôverujúcej viere a láske," citoval nitriansky biskup slová kardinála Korca, ktoré zanechal vo svojom testamente.
Na poslednej ceste odprevadili kardinála Jána Chryzostoma Korca okrem verejnosti aj duchovní a vysokí predstavitelia cirkvi. Medzi nimi aj apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordana, kardináli Jozef Tomko, Stanisław Dziwisz a Joachim Meisner, biskupi a zástupcovia biskupských konferencií z okolitých krajín. Na obradoch sa zúčastnil aj prezident SR Andrej Kiska, premiér Robert Fico, predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini a ďalší zástupcovia vlády a politického života.
Po pohrebných obradoch bude kardinál Korec pochovaný v Dolnej lodi Katedrály – Baziliky svätého Emeráma na Nitrianskom hrade tak, ako si to želal. V biskupskej krypte sú pochovaní aj niektorí jeho predchodcovia, napríklad arcibiskupi Karol Kmeťko a Eduard Nécsey.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Pápež František vyjadril hlboký zármutok nad smrťou kardinála Korca
Prácu a život kardinála Korca ocenil vo svojej kázni aj nitriansky biskup Viliam Judák, podľa ktorého ľudská, kňazská, pracovitá, strastiplná a heroická životná dráha zosnulého kardinála predstavuje život, ktorý by mohol byť námetom hneď na niekoľko románov. "Je svedectvom o tom, čím môže byť človek vo svojej slobodnej a zodpovednej voľbe aj v časoch neslobody a neľudského poníženia. Biskupi sú tí, čo ponúkajú svoju ruku a svoj hlas, aby sa posolstvo dostalo k druhým. Otcovi kardinálovi sa to podarilo. Patrí mu naša úcta a hlboká vďaka, ktorú chcem osobne, aj ako môjmu svätiteľovi za celú našu Nitriansku diecézu z hĺbky srdca, aj v tejto chvíli vyjadriť. On bol darom pre nás všetkých. Pre Cirkev, pre národ, pre spoločenstvo ľudí i jednotlivcov. Nášmu otcovi kardinálovi sa dostalo milosti nielen Božie slovo vyznávať, ale zaň aj trpieť. Ľudsky môžeme povedať, že obstál," povedal Judák.
V slávnostnej homílii prečítal nitriansky biskup aj úryvky z testamentu Jána Chryzostoma Korca, v ktorom ďakuje za dar viery a modlí sa za cirkev. "Oddanosť viere som sa usiloval prejavovať životom i v nútenom civilnom živote v prenasledovaní, v továrňach, vo väzení, v postavení biskupa... Modlím sa za seminár sv. Gorazda, za nitrianskych kňazov a veriacich, za celú cirkev na Slovensku, za veriacich iných cirkví, s ktorými nás spája tá istá sviatosť krstu. Modlím sa za všetkých, ktorí veria vo Všemohúceho. A modlím sa i za neveriacich a hľadajúcich... V nádeji na stretnutie s láskavým a milosrdným Pánom a na naše spoločné stretnutie s Ním, prosím o modlitby, aby som dobre dokončil svoj tunajší život v dôverujúcej viere a láske," citoval nitriansky biskup slová kardinála Korca, ktoré zanechal vo svojom testamente.
Na poslednej ceste odprevadili kardinála Jána Chryzostoma Korca okrem verejnosti aj duchovní a vysokí predstavitelia cirkvi. Medzi nimi aj apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordana, kardináli Jozef Tomko, Stanisław Dziwisz a Joachim Meisner, biskupi a zástupcovia biskupských konferencií z okolitých krajín. Na obradoch sa zúčastnil aj prezident SR Andrej Kiska, premiér Robert Fico, predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini a ďalší zástupcovia vlády a politického života.
Po pohrebných obradoch bude kardinál Korec pochovaný v Dolnej lodi Katedrály – Baziliky svätého Emeráma na Nitrianskom hrade tak, ako si to želal. V biskupskej krypte sú pochovaní aj niektorí jeho predchodcovia, napríklad arcibiskupi Karol Kmeťko a Eduard Nécsey.
Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Ako 15-ročný vstúpil v Ružomberku v roku 1939 do rehole jezuitov. O päť rokov neskôr maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Neskôr odišiel do Trnavy, kde študoval teológiu. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, v Podolínci a potom v Pezinku. V roku 1950 bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol 24. augusta 1951 biskupom Pavlom Hnilicom vo veku 27 rokov tajne vysvätený za biskupa. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt pápeža Pia XII.
Ján Chrystom Korec nemohol biskupskú službu vykonávať verejne. "Pracoval ako robotník. V priebehu nasledujúcich desiatich rokov celkom oprávnene prakticky každý deň očakával, že pre neho príde Štátna bezpečnosť. O to viac, že o ňom vedeli, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť a aj tajne ordinuje kňazov. Bolo to však, ako sám hovoril, obdobie preniknuté nádejou a dôverou v Boha," pripomína hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko. Ján Chrystom Korec bol napokon zaistený 11. marca 1960 a 21. mája bol pre náboženskú činnosť medzi študentmi odsúdený ako vlastizradca na 12 rokov väzenia. Tie prežil v ťažkých podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, v Ruzyni a vo Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. V lete 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý Korcovi odovzdal biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas od štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. Zároveň pokračoval v kontaktoch s mladými ľuďmi a venoval sa literárnej tvorbe.
Po páde bývalého režimu a zmene spoločenského systému sa 7. januára 1990 stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. "O mesiac neskôr bol na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a spravoval ju do 16. júla 2005. Pápež Ján Pavol II. ho 28. júna 1991 v konzistóriu ustanovil za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Ako emeritný biskup býval až do svojho úmrtia v Nitre," dodal Lyko.
Ústav Pamäti národa priznal kardinálovi Korcovi 27. októbra postavenie účastníka protikomunistického odboja a veterána protikomunistického odboja in memoriam. Ján Chryzostom Korec sa stal po Vladimírovi Juklovi, Vendelínovi Duchovi, Jánovi Košútovi a Silvestrovi Krčmérymu piatou osobou, ktorú ústav ocenil z vlastného konania, a nie na základe žiadosti.
Ján Chrystom Korec nemohol biskupskú službu vykonávať verejne. "Pracoval ako robotník. V priebehu nasledujúcich desiatich rokov celkom oprávnene prakticky každý deň očakával, že pre neho príde Štátna bezpečnosť. O to viac, že o ňom vedeli, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť a aj tajne ordinuje kňazov. Bolo to však, ako sám hovoril, obdobie preniknuté nádejou a dôverou v Boha," pripomína hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko. Ján Chrystom Korec bol napokon zaistený 11. marca 1960 a 21. mája bol pre náboženskú činnosť medzi študentmi odsúdený ako vlastizradca na 12 rokov väzenia. Tie prežil v ťažkých podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, v Ruzyni a vo Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. V lete 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý Korcovi odovzdal biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas od štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. Zároveň pokračoval v kontaktoch s mladými ľuďmi a venoval sa literárnej tvorbe.
Po páde bývalého režimu a zmene spoločenského systému sa 7. januára 1990 stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. "O mesiac neskôr bol na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a spravoval ju do 16. júla 2005. Pápež Ján Pavol II. ho 28. júna 1991 v konzistóriu ustanovil za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Ako emeritný biskup býval až do svojho úmrtia v Nitre," dodal Lyko.
Ústav Pamäti národa priznal kardinálovi Korcovi 27. októbra postavenie účastníka protikomunistického odboja a veterána protikomunistického odboja in memoriam. Ján Chryzostom Korec sa stal po Vladimírovi Juklovi, Vendelínovi Duchovi, Jánovi Košútovi a Silvestrovi Krčmérymu piatou osobou, ktorú ústav ocenil z vlastného konania, a nie na základe žiadosti.
