Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. septembra (TASR) – Slovenská republika sa zaväzuje k zníženiu emisií skleníkových plynov. Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes 106 hlasmi odobrili ratifikáciu Parížskej dohody, celý proces zavŕši podpisom prezident SR Andrej Kiska.
Nový dokument má priniesť obrat v boji proti klimatickej zmene, ktorá prostredníctvom globálneho otepľovania mení planétu a prináša extrémy počasia. Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.
"Prioritou slovenského predsedníctva v Rade EÚ je zabezpečiť, aby Parížsku dohodu do konca roka ratifikovali všetky kľúčové štáty, medzi ktoré patrí aj samotná únia," deklaroval minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Krok vlády označil za pozitívny signál aj pre ďalšie krajiny a medzinárodné spoločenstvo.
NRSR: Parlament sa zaoberá Parížskou dohodou, dôležitým dokumentom o klimatických zmenách
Parížska dohoda nadobudne právoplatnosť, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára.
Ratifikačné listiny odovzdali už aj USA a Čína. Spolu s nimi dohodu dosiaľ ratifikovalo 27 krajín, ktoré predstavujú 39 percent globálnych emisií. Ďalších 32 krajín, ktoré spolu predstavujú viac ako 20 percent emisií, tak chce urobiť ešte tento rok. Z krajín Európskej únie dosiaľ Parížsku dohodu ratifikovali Maďarsko, Francúzsko a Rakúsko.
"Ak nadobudne platnosť ešte predtým, než by ju stihla ratifikovať Európska únia, tak by sa spolu so svojimi členskými štátmi nemohla podieľať na rozhodovaní o dôležitých otázkach jej implementácie," informovala hovorkyňa rezortu životného prostredia Petra Stano Maťašovská.
NRSR: Parížska dohoda spojila opozíciu s koalíciou, parlament jej vyslovil súhlas
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. EÚ ju spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísala na slávnostnej ceremónii 22. apríla tohto roku v New Yorku.
L. Sólymos: Parížska dohoda je najdôležitejšia medzinárodná klimatická zmluva
Parížska dohoda je najdôležitejšia medzinárodná klimatická zmluva, ktorej cieľom je spomaliť otepľovanie Zeme. Povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) po tom, čo parlament dohodu odobril.
Na budúci týždeň (30. 9.) inicioval mimoriadnu radu ministrov životného prostredia. „Aby sme dohodu ratifikovali aj na úrovni Rady,“ doplnil Sólymos. Pre slovenské predsedníctvo je dôležité, aby Parížsku dohodu do konca roka ratifikovali všetky kľúčové štáty, medzi ktoré patrí aj samotná únia.
Slovensko sa o znižovanie emisií skleníkových plynov podľa ministra už snaží. „Investuje sa do technológií, aby sme znížili produkciu skleníkových plynov, investujú sa peniaze do zatepľovania,“ opísal. Parížska dohoda bude mať podľa ministra dopad aj na poľnohospodárstvo a dopravu. „Je veľa segmentov, ktorých sa to dotkne,“ poznamenal.
Nový dokument má priniesť obrat v boji proti klimatickej zmene, ktorá prostredníctvom globálneho otepľovania mení planétu a prináša extrémy počasia. Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.
"Prioritou slovenského predsedníctva v Rade EÚ je zabezpečiť, aby Parížsku dohodu do konca roka ratifikovali všetky kľúčové štáty, medzi ktoré patrí aj samotná únia," deklaroval minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Krok vlády označil za pozitívny signál aj pre ďalšie krajiny a medzinárodné spoločenstvo.
NRSR: Parlament sa zaoberá Parížskou dohodou, dôležitým dokumentom o klimatických zmenách
Parížska dohoda nadobudne právoplatnosť, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára.
Ratifikačné listiny odovzdali už aj USA a Čína. Spolu s nimi dohodu dosiaľ ratifikovalo 27 krajín, ktoré predstavujú 39 percent globálnych emisií. Ďalších 32 krajín, ktoré spolu predstavujú viac ako 20 percent emisií, tak chce urobiť ešte tento rok. Z krajín Európskej únie dosiaľ Parížsku dohodu ratifikovali Maďarsko, Francúzsko a Rakúsko.
"Ak nadobudne platnosť ešte predtým, než by ju stihla ratifikovať Európska únia, tak by sa spolu so svojimi členskými štátmi nemohla podieľať na rozhodovaní o dôležitých otázkach jej implementácie," informovala hovorkyňa rezortu životného prostredia Petra Stano Maťašovská.
NRSR: Parížska dohoda spojila opozíciu s koalíciou, parlament jej vyslovil súhlas
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. EÚ ju spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísala na slávnostnej ceremónii 22. apríla tohto roku v New Yorku.
L. Sólymos: Parížska dohoda je najdôležitejšia medzinárodná klimatická zmluva
Parížska dohoda je najdôležitejšia medzinárodná klimatická zmluva, ktorej cieľom je spomaliť otepľovanie Zeme. Povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) po tom, čo parlament dohodu odobril.
Na budúci týždeň (30. 9.) inicioval mimoriadnu radu ministrov životného prostredia. „Aby sme dohodu ratifikovali aj na úrovni Rady,“ doplnil Sólymos. Pre slovenské predsedníctvo je dôležité, aby Parížsku dohodu do konca roka ratifikovali všetky kľúčové štáty, medzi ktoré patrí aj samotná únia.
Slovensko sa o znižovanie emisií skleníkových plynov podľa ministra už snaží. „Investuje sa do technológií, aby sme znížili produkciu skleníkových plynov, investujú sa peniaze do zatepľovania,“ opísal. Parížska dohoda bude mať podľa ministra dopad aj na poľnohospodárstvo a dopravu. „Je veľa segmentov, ktorých sa to dotkne,“ poznamenal.