Volebné zákony majú zjednotiť pravidlá pre všetky voľby. Majú zaviesť tiež finančné stropy pre kampane, volebné moratórium pre všetky voľby, ktoré v súčasnosti platí len pre niektoré.
Autor TASR
Bratislava 11. mája (TASR) - Zmeny volebných kódexov, voľba špeciálneho prokurátora a voľba posledného šiesteho kandidáta na ústavného sudcu. Aj tieto body majú na stole poslanci v rámci blížiacej sa 35. schôdze Národnej rady SR. Jej začiatok zvolal šéf parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) na utorok (13.5.) popoludní.
Na zmenách volebných zákonov sa vládny Smer-SD a opozícia dohadujú už trištvrte roka. Tento týždeň prešli Ústavnoprávnym výborom NR SR, ktorý hlasmi poslancov Smeru-SD odporučil vynovené volebné kódexy schváliť aj v pléne. Pred hlasovaním, ktoré je naplánované okolo 27. mája, sa však očakáva široká diskusia.
Opozícia má totiž k zmenám stále viacero výhrad. Martin Poliačik (SaS) avizoval, že v pléne chce cez pozmeňujúce zákony odstrániť tzv. volebné paradoxy. Podľa neho totiž existujú situácie, kedy hlas pre stranu znamená stratu jej mandátu. Môže sa tiež stať, že hlasom pre stranu volič v konečnom dôsledku podporí inú. Ak Poliačikove úpravy neprejdú, je pripravený obrátiť sa na Ústavný súd SR. Gáborovi Gálovi (Most-Híd) sa zase nepáči, že predsedu a podpredsedu stálej volebnej komisie, ktorá má dohliadať na voľby a hospodárenie strán, bude voliť parlament. On by preferoval, aby si šéfa a jeho zástupcu určila komisia sama. Zároveň sa domnieva, že päť opozičných zástupcov v 14-člennej komisii bude len štatistami. "V prípade rovnosti hlasov v komisii má totiž rozhodujúce slovo predseda," upozornil.
Volebné zákony majú zjednotiť pravidlá pre všetky voľby. Majú zaviesť tiež finančné stropy pre kampane, volebné moratórium pre všetky voľby, ktoré v súčasnosti platí len pre niektoré. Rovnako sa má zakázať zverejňovanie predvolebných prieskumov, a to dva týždne pred voľbami. Tretie strany, napríklad mimovládne organizácie alebo aj jednotlivci, by podľa dohody ministra s opozíciou mohli viesť kampaň, ale napríklad budú musieť mať zriadený transparentný účet.
Ústavnoprávny výbor odobril aj kandidatúru súčasného špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na ďalšie funkčné obdobie. To aktuálne mu končí 31. augusta. O funkciu sa uchádza ako jediný. Kováčikovu kandidatúru do parlamentu predložil generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
O post šiesteho kandidáta na ústavného sudcu sa zase "pobije" trojica uchádzačov. Poslanci si môžu vybrať medzi vysokoškolským pedagógom Jánom Drgoncom, ktorého navrhol dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Jaroslav Ivor, advokátom Pavlom Malichom (navrhol ho predseda KDH Ján Figeľ) a predsedom senátu na Krajskom súde v Košiciach Jurajom Sopoligom (nominant prezidentky Združenia sudcov Slovenska Dany Bystrianskej).
Prvých piatich kandidátov zvolili poslanci ešte 3. apríla. Ich úlohou však bolo zvoliť šesť uchádzačov. Z nich si následne prezident SR vyberie trojicu, ktorá zasadne na 12 rokov na Ústavný súd SR a vymení Jána Lubyho, Juraja Horvátha a Jána Auxta - funkčné obdobie im končí 4. júla tohto roku.
Na programe 93-bodovej schôdze je tradične množstvo poslaneckých návrhov zákonov. Igor Matovič a Martin Fecko (obaja OĽaNO) chcú trestať firmy, ktoré nevyplácajú živnostníkom faktúry za ich vykonanú prácu. Trestno-právnu ochranu pre živnostníkov navrhujú v novele Trestného zákona. Poslanci hnutia NOVA Daniela Lipšica sa zase pokúšajú zmeniť súčasný pomerný systém voľby poslancov do NR SR na zmiešaný. Ľudia by tak mohli voliť jednu polovicu poslancov cez stranícke kandidátky ako doteraz (pomerný systém) a druhú väčšinovým systémom. Teda tak, že za každý volebný obvod bude zvolený jeden poslanec. V novele Ústavy navrhujú aj zrušenie minimálneho kvóra pre platnosť výsledkov referenda. Podľa súčasného zákona sú platné, ak sa na ľudovom hlasovaní zúčastní minimálne 50 percent oprávnených voličov. Po novom by rozhodovala nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov.
Sledovaným bodom schôdze zrejme bude aj správa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní. O svojej vlaňajšej činnosti zase bude referovať Najvyšší kontrolný úrad aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.
Na zmenách volebných zákonov sa vládny Smer-SD a opozícia dohadujú už trištvrte roka. Tento týždeň prešli Ústavnoprávnym výborom NR SR, ktorý hlasmi poslancov Smeru-SD odporučil vynovené volebné kódexy schváliť aj v pléne. Pred hlasovaním, ktoré je naplánované okolo 27. mája, sa však očakáva široká diskusia.
Opozícia má totiž k zmenám stále viacero výhrad. Martin Poliačik (SaS) avizoval, že v pléne chce cez pozmeňujúce zákony odstrániť tzv. volebné paradoxy. Podľa neho totiž existujú situácie, kedy hlas pre stranu znamená stratu jej mandátu. Môže sa tiež stať, že hlasom pre stranu volič v konečnom dôsledku podporí inú. Ak Poliačikove úpravy neprejdú, je pripravený obrátiť sa na Ústavný súd SR. Gáborovi Gálovi (Most-Híd) sa zase nepáči, že predsedu a podpredsedu stálej volebnej komisie, ktorá má dohliadať na voľby a hospodárenie strán, bude voliť parlament. On by preferoval, aby si šéfa a jeho zástupcu určila komisia sama. Zároveň sa domnieva, že päť opozičných zástupcov v 14-člennej komisii bude len štatistami. "V prípade rovnosti hlasov v komisii má totiž rozhodujúce slovo predseda," upozornil.
Volebné zákony majú zjednotiť pravidlá pre všetky voľby. Majú zaviesť tiež finančné stropy pre kampane, volebné moratórium pre všetky voľby, ktoré v súčasnosti platí len pre niektoré. Rovnako sa má zakázať zverejňovanie predvolebných prieskumov, a to dva týždne pred voľbami. Tretie strany, napríklad mimovládne organizácie alebo aj jednotlivci, by podľa dohody ministra s opozíciou mohli viesť kampaň, ale napríklad budú musieť mať zriadený transparentný účet.
Ústavnoprávny výbor odobril aj kandidatúru súčasného špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na ďalšie funkčné obdobie. To aktuálne mu končí 31. augusta. O funkciu sa uchádza ako jediný. Kováčikovu kandidatúru do parlamentu predložil generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
O post šiesteho kandidáta na ústavného sudcu sa zase "pobije" trojica uchádzačov. Poslanci si môžu vybrať medzi vysokoškolským pedagógom Jánom Drgoncom, ktorého navrhol dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Jaroslav Ivor, advokátom Pavlom Malichom (navrhol ho predseda KDH Ján Figeľ) a predsedom senátu na Krajskom súde v Košiciach Jurajom Sopoligom (nominant prezidentky Združenia sudcov Slovenska Dany Bystrianskej).
Prvých piatich kandidátov zvolili poslanci ešte 3. apríla. Ich úlohou však bolo zvoliť šesť uchádzačov. Z nich si následne prezident SR vyberie trojicu, ktorá zasadne na 12 rokov na Ústavný súd SR a vymení Jána Lubyho, Juraja Horvátha a Jána Auxta - funkčné obdobie im končí 4. júla tohto roku.
Na programe 93-bodovej schôdze je tradične množstvo poslaneckých návrhov zákonov. Igor Matovič a Martin Fecko (obaja OĽaNO) chcú trestať firmy, ktoré nevyplácajú živnostníkom faktúry za ich vykonanú prácu. Trestno-právnu ochranu pre živnostníkov navrhujú v novele Trestného zákona. Poslanci hnutia NOVA Daniela Lipšica sa zase pokúšajú zmeniť súčasný pomerný systém voľby poslancov do NR SR na zmiešaný. Ľudia by tak mohli voliť jednu polovicu poslancov cez stranícke kandidátky ako doteraz (pomerný systém) a druhú väčšinovým systémom. Teda tak, že za každý volebný obvod bude zvolený jeden poslanec. V novele Ústavy navrhujú aj zrušenie minimálneho kvóra pre platnosť výsledkov referenda. Podľa súčasného zákona sú platné, ak sa na ľudovom hlasovaní zúčastní minimálne 50 percent oprávnených voličov. Po novom by rozhodovala nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov.
Sledovaným bodom schôdze zrejme bude aj správa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní. O svojej vlaňajšej činnosti zase bude referovať Najvyšší kontrolný úrad aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.