Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ťažkosti môže spôsobiť hlavne malým školákom, ktorí majú výučbu od skorého rána, a starším ľuďom so zlým spánkom.
Autor TASR
Košice 28. marca (TASR) – Už najbližšiu noc čaká Slovákov prechod na letný čas – ručičky hodín si posunú dopredu a noc na nedeľu (29.3.) bude o hodinu kratšia. Mnohým ľuďom spôsobuje skoršie vstávanie problémy niekoľko ďalších dní či dokonca týždňov.
Podľa neurologičky z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice Evy Feketeovej môže byť posun času problematický najmä pre citlivých jedincov. Býva spojený s pocitom únavy a problémami s koncentráciu. Ťažkosti môže spôsobiť hlavne malým školákom, ktorí majú výučbu od skorého rána, a starším ľuďom so zlým spánkom. Podľa jej slov by bolo z pohľadu spánkovej medicíny vhodnejšie čas neposúvať.
Sovy či škovránky
„Je známe, že jestvujú dva typy ľudí, takzvané sovy, ktoré si radi pospia a majú ťažkosti s ranným vstávaním, a škovránky, pre ktoré je naopak typické včasné prebúdzanie a neponocovanie. Pre sovy je horší práve tento prvý posun času, keď je potrebné vstávať včaššie, no a ranostajom robí problém skôr druhý posun v októbri,“ uviedla neurologička, ktorá sa venuje štúdiu a liečbe spánkových porúch zhruba 20 rokov.
K dobrému spánku prispieva mnoho faktorov, medziiným pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl, teda napríklad žiadny alkohol, kofeín a cigarety, málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, skorý budíček, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty (valeriána, chmeľ, medovka, materina dúška), vôňa levandule či teplý kúpeľ. Pokiaľ však trpí človek dlhodobo nespavosťou alebo inou poruchou spánku, mal by vo vlastnom záujme vyhľadať odbornú pomoc.
Dobrý spánok
Spánok podľa Feketeovej zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok sa odráža na duševnom aj telesnom stave človeka. Spôsobuje nielen psychickú a fyzickú vyčerpanosť, poruchy myslenia a pamäte, nepokoj, zmeny nálady, ale aj celý rad závažných zdravotných komplikácií, napríklad je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení.
Prečítajte si tiež:
ZMENA ČASU: Čas si dnes zmeníme na hodinkách, mobiloch. Na čo?
ZMENA ČASU: Čas si dnes zmeníme na hodinkách, mobiloch. Na čo?
Podľa neurologičky z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice Evy Feketeovej môže byť posun času problematický najmä pre citlivých jedincov. Býva spojený s pocitom únavy a problémami s koncentráciu. Ťažkosti môže spôsobiť hlavne malým školákom, ktorí majú výučbu od skorého rána, a starším ľuďom so zlým spánkom. Podľa jej slov by bolo z pohľadu spánkovej medicíny vhodnejšie čas neposúvať.
Sovy či škovránky
„Je známe, že jestvujú dva typy ľudí, takzvané sovy, ktoré si radi pospia a majú ťažkosti s ranným vstávaním, a škovránky, pre ktoré je naopak typické včasné prebúdzanie a neponocovanie. Pre sovy je horší práve tento prvý posun času, keď je potrebné vstávať včaššie, no a ranostajom robí problém skôr druhý posun v októbri,“ uviedla neurologička, ktorá sa venuje štúdiu a liečbe spánkových porúch zhruba 20 rokov.
Prečítajte si tiež:
RUŠENIE ZMENY ČASU: Flašíková Beňová mu neverí, Záborská a Sulík sú ZA
RUŠENIE ZMENY ČASU: Flašíková Beňová mu neverí, Záborská a Sulík sú ZA
K dobrému spánku prispieva mnoho faktorov, medziiným pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl, teda napríklad žiadny alkohol, kofeín a cigarety, málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, skorý budíček, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty (valeriána, chmeľ, medovka, materina dúška), vôňa levandule či teplý kúpeľ. Pokiaľ však trpí človek dlhodobo nespavosťou alebo inou poruchou spánku, mal by vo vlastnom záujme vyhľadať odbornú pomoc.
Dobrý spánok
Spánok podľa Feketeovej zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok sa odráža na duševnom aj telesnom stave človeka. Spôsobuje nielen psychickú a fyzickú vyčerpanosť, poruchy myslenia a pamäte, nepokoj, zmeny nálady, ale aj celý rad závažných zdravotných komplikácií, napríklad je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení.
Zaujímavosti o letnom čase
- stredoeurópsky letný čas bude trvať od 29. marca do 24. októbra 2015. V nedeľu 25. októbra 2015 sa Slovensko opäť vráti k stredoeurópskemu času
- o zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z 1. februára 2012 podľa § 1 zákona č. 54/1946 Zb. na roky 2012 až 2016. Týmto nariadením prebralo Slovensko právne záväzné akty Európskej únie
- prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom)
- v súčasnosti sa letný čas platný v stredoeurópskom priestore odkláňa od koordinovaného svetového času (UTC), nazývaného aj greenwichský stredný čas (GMT - Greenwich Mean Time), o dve hodiny, v období od októbra do marca sa táto oblasť vracia k svojmu pôvodnému stredoeurópskemu času, odklonenému od UTC o hodinu dopredu
- na území súčasnej Slovenskej republiky (SR) sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov
- zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. So zmenou času mali skúsenosti napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie i ďalších štátov sveta. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy.
- stredoeurópsky letný čas bude trvať od 29. marca do 24. októbra 2015. V nedeľu 25. októbra 2015 sa Slovensko opäť vráti k stredoeurópskemu času
- o zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z 1. februára 2012 podľa § 1 zákona č. 54/1946 Zb. na roky 2012 až 2016. Týmto nariadením prebralo Slovensko právne záväzné akty Európskej únie
- prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom)
- v súčasnosti sa letný čas platný v stredoeurópskom priestore odkláňa od koordinovaného svetového času (UTC), nazývaného aj greenwichský stredný čas (GMT - Greenwich Mean Time), o dve hodiny, v období od októbra do marca sa táto oblasť vracia k svojmu pôvodnému stredoeurópskemu času, odklonenému od UTC o hodinu dopredu
- na území súčasnej Slovenskej republiky (SR) sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov
- zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. So zmenou času mali skúsenosti napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie i ďalších štátov sveta. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy.
