Bratislava 9. decembra (TASR) - Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) môžu veľa získať z transferu poznatkov v oblasti výskumu, inovácií a uplatňovania moderných technológií, ktorými disponuje Švajčiarsko. Podľa slovenského premiéra Roberta Fica by sa tiež mohli zvýšiť investície tejto krajiny v stredoeurópskom regióne.

"Vidíme priestor na ich posilnenie. Švajčiarsko je druhým najväčším investorom v Európskej únii, avšak v krajinách V4 má investičné zastúpenie na úrovni nižšej ako 6 %," priblížil Fico po skončení dnešného rozšíreného summitu V4 a Švajčiarska v Bratislave. Slovensko momentálne zoskupeniu predsedá.



V súvislosti so spoluprácou v oblasti vedy a výskumu je podľa neho možné vytvoriť podobný model, aký má už V4 zavedený s Japonskom. "Priestor vidíme v organizovaní rôznych investičných fór a seminárov, ale aj podujatí v oblasti vzdelávania, ochrany životného prostredia a energetiky," doplnil predseda slovenskej vlády.

Český premiér Bohuslav Sobotka pripomenul, že krajiny V4 sú silnou priemyselnou základňou v rámci EÚ. Práve táto skutočnosť, ako aj ekonomická stabilita a kvalifikovaná pracovná sila podľa neho vytvárajú príležitosti pre ďalšie švajčiarske investície a posilnenie vzájomnej obchodnej výmeny.

"Je tu silný záujem na spolupráci v oblasti nových technológií, inovácií, v rámci spoločných vedeckých a výskumných projektov, ktoré by mohli súvisieť práve s modernizáciou priemyslu v krajinách V4," dodal Sobotka.

Prezident Švajčiarska Didier Burkhalter, ktorý sa zúčastnil dnešného rozšíreného summitu, označil vzťahy medzi svojou krajinou a V4 za veľmi dobré. Potenciál vidí najmä v oblasti vzdelávania a výskumu.

Ako prízvukoval, podeliť sa o skúsenosti aj v tejto oblasti si však vyžaduje vyriešenie vzťahov medzi Bernom a EÚ, ktorej sú krajiny Vyšehradského zoskupenia členmi. Narážal tým na februárové referendum, v ktorom tesná väčšina Švajčiarov podporila iniciatívu populistickej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP), aby vláda obmedzila počty prisťahovalcov kvótami. Vláda musí do troch rokov predložiť príslušný zákon.

"Z osem miliónov Švajčiarov je 25 percent cudzincov a každoročne rastie počet prisťahovalcov najmä z únie. Jeden z desiatich Európanov, ktorí zmenia adresu svojho bydliska, príde bývať do Švajčiarska a toto budeme musieť zohľadniť v rokovaniach s EÚ. Z tohto hľadiska musíme mať vytýčené jasné ciele," deklaroval Burkhalter s tým, že v bilaterálnych vzťahoch s úniou sa musí nájsť taký systém, vďaka ktorému bude prisťahovalectvo pod kontrolou. Dodal, že sa aktuálne rokuje o inštitucionálnom rámci medzi Bernom a EÚ, pričom rozhovory napredujú.

Za ďalšiu dôležitú výzvu považuje Švajčiarsko riešenie otázky voľného pohybu osôb. "Nevyhnutne budeme musieť viesť diskusiu, pretože tá je dôležitá pre švajčiarsky ľud," podčiarkol Burkhalter. V nadväznosti na výsledky februárového plebiscitu totiž Bern odmietol podpísať navrhovanú dohodu o voľnom pohybe osôb s Chorvátskom ako najnovšou členskou krajinou EÚ. Tá mala zaistiť Chorvátom voľný vstup na švajčiarsky pracovný trh.