Brusel 3. marca (TASR) - Krehký mier na Ukrajine, záväzky Slovenska v NATO spojené s modernizáciou našej armády a spôsoby, ako čeliť informačnej vojne v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, boli hlavnými témami dnešného stretnutia prezidenta SR Andreja Kisku s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.



Slovenský prezident začal dvojdňovú návštevu v Bruseli v sídle Severoatlantickej aliancie v sprievode ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a veľvyslanca SR pri NATO Tomáša Valášeka.

Popoludní má prezident na programe prijatie u predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera.

Kiska po stretnutí so Stoltenbergom uviedol, že nosnou časťou ich rokovaní bola bezpečnosť v Európe a súčasná situácia na Ukrajine, kde vládne krehký mier, ktorý podľa oboch politikov treba udržať. Dôležitú úlohu v tom musí zohrávať aj Ruská federácia. Prezident SR aj počas spoločnej tlačovej besedy so šéfom NATO pripomenul svoju minulotýždňovú návštevu v Kyjeve a rokovania s ukrajinským prezidentom a premiérom, orientované na potrebu reforiem v tejto krajine.

Ďalšou témou rokovaní bolo postavenie SR v NATO. Prezident Kiska zdôraznil, že z pohľadu bezpečnosti je naše členstvo v aliancii absolútnou prioritou.

Foto: TASR - Kancelária prezidenta

"Sme malá krajina. Sme súčasťou veľkého celku, kde veľa dostávame, ale musíme aj dávať. Generálny tajomník mal dobrý postreh, keď povedal, že NATO, to nie je len všetci za jedného, ale aj jeden za všetkých," uviedol Kiska.

Dodal, že zopakoval sľub, ktorý dal v mene slovenskej vlády počas summitu NATO vo Walese ohľadom zvýšenia nášho obranného rozpočtu a modernizácie armády, čo znamená predovšetkým odtrhnutie sa od vojenských dodávok z Ruska. Slovensko podľa jeho slov tieto základné sľuby napĺňa.

Na otázku TASR, akej oblasti sa týka modernizácia armády, prezident spomenul, že základom sú nové radarové systémy a helikoptéry.

Poslednou témou rokovaní bola oblasť informačnej vojny. Kiska uviedol, že v čase zhoršenia situácie na Ukrajine sme svedkami narastajúceho informačného boja v podobe účelových a platených dezinformácií a lží, ktoré sa dostávajú čoraz viac do médií a šíria sa najmä na internete.

"Je zrejmé, že to nie je len demokratické šírenie vlastných názorov, ale platená informačná kampaň," konštatoval prezident. So Stoltenbergom rokovali o tom, ako tomuto fenoménu čeliť, ako úspešne bojovať aj na tomto fronte.

Generálny tajomník NATO na otázku TASR, či má aliancia účinné nástroje na tento boj, pripomenul, že spôsobov je viacero, NATO však nesmie na propagandu reagovať ďalšou propagandou.

"Zhodli sme sa, že lož má krátke nohy," opísal Kiska rokovania so šéfom aliancie na túto tému. Pripomenul, že v dôsledku konfliktu na Ukrajine vplyv informačnej vojny paradoxne zdvihol dôveru krajín v NATO. Modelom úspechu v boji proti informačnej vojne je podľa neho aj účinnejšie zaangažovanie občianskej spoločnosti a politických lídrov.