Prezident SR Andrej Kiska udelil štátne vyznamenania pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky v Rytierskej sále Bratislavského hradu 13. januára 2015. Na snímke traja najvyšší ústavní činitelia - prezident SR Andrej Kiska (uprostred), premiér SR Robert Fico (vpravo) a predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (vľavo).Foto: TASR/Martin BaumannNa snímke psychiater a pedagóg Jozef Kafka, ktorý si prebral Rad Ľudovíta Štúra II. triedy z rúk prezidenta SR Andreja Kisku.Foto: TASR
"Každý z vás ocenených nám pripomínate svojím dielom predovšetkým silu a moc slobodného ducha, tvorivosti, vynaliezavosti," uviedol prezident.
Bratislava 13. januára (TASR) – Pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky udelil dnes prezident SR Andrej Kiska najvyššie štátne vyznamenania. V priestoroch Bratislavského hradu vyznamenal 10 osobností z oblasti umenia, vedy, histórie, sociológie.
"Každý z vás ocenených nám pripomínate svojím dielom predovšetkým silu a moc slobodného ducha, tvorivosti, vynaliezavosti, občianskej zodpovednosti, vytrvalosti, oddanosti svojej veci, pracovitosti, ale aj toho, čo býva niekedy najťažšie - byť náročný sám na seba," uviedol vo svojom príhovore prezident. Kiska pripomenul, že niektorí z ocenených pracovali v nepriaznivých a neslobodných podmienkach, no napriek tomu nerezignovali a nezišli zo svojej cesty, pre ktorú sa rozhodli.
Pozrite si fotogalériu z udeľovania vyznamenaní
Podľa jeho slov práve v týchto dňoch, keď sme znova videli, aký je svet nebezpečný a akým šokujúcim ohrozeniam čelí, máme povinnosť si pripomínať, že schopnosti a sila európskej civilizácie dnes stoja na slobode a tvorivosti. "A že akokoľvek sa cítime ohrození a zneistení, napriek tomu žijeme v najlepšej časti sveta a v najlepších časoch, kde slobodu a slobodného ducha musíme chrániť, oceňovať a podporovať," dodala hlava štátu.
Najvyšší stupeň Radu Ľudovíta Štúra za mimoriadne celoživotné zásluhy v oblasti slovenskej historiografie a rozvoj demokracie získal in memoriam historik a publicista Milan Zemko.
Milan Zemko - historik a publicista
Narodil sa 7. júla 1944 v Čiernom Balogu. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pôsobil ďalej na fakulte ako pedagóg dejín estetiky (1989-1990). Potom pracoval ako samostatný vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Vo výskume sa zameriaval na politické dejiny Slovenska a ČSR v medzivojnovom období. V rokoch 2001-2005 bol členom Predsedníctva SAV. V rokoch 1990-1992 pôsobil aj ako podpredseda Slovenskej národnej rady (SNR) za Verejnosť proti násiliu (VPN). Riaditeľom odboru pre vnútornú politiku Kancelárie prezidenta SR bol do konca marca 1998.
Vydal publikácie Slovensko - krajina v medzičase (2002) a Občan, spoločnosť, národ v pohybe slovenských dejín (2010). V knihe Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenska 1920 – 2006 (2008) napísal niekoľko kapitol, prispel aj do iných publikácií venujúcich sa oblasti, na ktorú sa zameriaval vo výskume - Slovenský variant moderny (1992), Slovensko: voľby 1994 (1994), Spoločnosť a politika na Slovensku (2005), Hodnota zmeny – zmena hodnoty (2009), Premeny v školstve a vzdelávaní na Slovensku (2012) a iné. Uverejňoval štúdie v akademických časopisoch a zahraničných publikáciách, ale aj v domácich neakademických časopisoch a v zborníkoch.
Milan Zemko zomrel 13. septembra 2013 v Bratislave vo veku 69 rokov.
Vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy udelil Kiska za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti sociologičke Helene Wolekovej. Vyznamenanie dostal taktiež psychiater a pedagóg Jozef Kafka, a to za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, vysokého školstva a sociálnej oblasti zdravotníctva. Dizajnér, sochár a konštruktér Štefan Klein si vyznamenanie prevzal za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenského dizajnu a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Prezident udelil Rad Ľudovíta Štúra III. triedy aj budúcemu predsedovi SAV Pavlovi Šajgalíkovi za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, techniky a školstva.
Pribinov kríž I. a II. triedy získali osobnosti umeleckého a kultúrneho života. Za mimoriadny celoživotný prínos pre slovenskú kultúru udelil prezident Pribinov kríž I. triedy baletnej umelkyni Auguste Herényiovej–Starostovej. Pribinov kríž II. triedy si prevzali filmový kritik a historik Pavel Branko, hudobník a skladateľ Marián Varga a prozaik a prekladateľ Pavol Vilikovský.
Medailu prezidenta SR za významné zásluhy o rozvoj kultúry a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí dostal skladateľ, koncertný organista a dirigent Ján Valach.
Udeľovanie vyznamenaní, najmä štátnych, je významnou formou uznania zásluh občanov SR aj iných štátov. Ide o morálne a spoločenské ocenenie vynikajúcich jednotlivcov, výnimočne aj vojenských útvarov a vojenských zväzkov, ktoré majú zástavu. Právo udeľovať štátne vyznamenania patrí k tradičným kompetenciám hláv štátov.
Štátne vyznamenania sú rady (vyššie) a kríže (nižšie). Prezident udeľuje aj Rad Andreja Hlinku, Kríž Milana Rastislava Štefánika a Medailu prezidenta SR.
P. ŠAJGALÍK: Štátne vyznamenanie je cennejšie ako ocenenie v zahraničí
Nezvyčajný pocit a zároveň veľká radosť. Tak reagoval po skončení slávnostného odovzdávania štátnych vyznamenaní jeden z ocenených, vedecký pracovník a budúci predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík.
"Je to pocit veľkej radosti, veľkej zodpovednosti. Som na to hrdý, pretože ocenenie v zahraničí je tiež cenné, ale toto je cenné oveľa viac," vysvetlil Šajgalík. Štátne vyznamenanie vníma aj ako ocenenie pre slovenskú vedu. "Som nesmierne šťastný, že medzi ocenenými som nebol iba sám, ale bol tam aj náš dlhoročný kolega, pán doktor Zemko, ktorý naozaj bol excelentný historik," doplnil.
Prezident Andrej Kiska vystúpil s príhovorom na udeľovaní štátnych vyznamenaní
Prekvapenie neskrývala ani baletná umelkyňa Augusta Herényiová-Starostová. "Samozrejme, je to veľká česť a vážim si to. Nečakala som to. Moje deti, celá rodina, sme šťastní a vďační," povedala.
Medzi ocenenými bol aj dizajnér Štefan Klein, ktorý sa zaoberá vývojom lietajúceho auta - AeroMobilu, s ktorým v zahraničí získal uznanie. "Myslím si, že to môže napomôcť aj ďalšiemu rozvoju tohto projektu, keďže je to projekt, ktorý sa zrodil na Slovensku a my by sme boli radi, keby na Slovensku aj zostal," dodal.
Pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky udelil dnes prezident SR Andrej Kiska najvyššie štátne vyznamenania. V priestoroch Bratislavského hradu vyznamenal desať osobností z oblasti umenia, vedy, histórie, sociológie.
Profily vyznamenaných osobností
Jozef Kafka - psychiater a pedagóg
Narodil sa 16. decembra 1942 v Kalništi. Po ukončení Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach začal pracovať na fakultnej Psychiatrickej klinike, na ktorej postupne prešiel všetkými funkciami, až sa stal jej prednostom. Absolvoval dlhodobú stáž na jednom z pracovísk parížskej univerzity Sorbonne vo Francúzsku. Jeho vedecká práca zahŕňa vyše 170 odborných prác a päť monografií, z ktorých osobitne významnou je monografia o špecifických poruchách osobnosti. Jozef Kafka sa radí medzi zakladateľov slovenskej psychiatrie a má významné zásluhy na výchove a vzdelávaní niekoľkých generácií slovenských lekárov, ošetrovateľov, psychológov či právnikov. Pre policajné orgány a súdy napísal okolo tisíc znaleckých posudkov. Je členom najvýznamnejšej psychiatrickej spoločnosti vo Francúzsku a bol členom redakčných rád niekoľkých odborných periodík.
Prezident Andrej Kiska udelil pri príležitosti výročia vzniku samostatnej SR Jozefovi Kafkovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, vysokého školstva a sociálnej oblasti zdravotníctva.
Štefan Klein - dizajnér, sochár, konštruktér a pedagóg Na snímke dizajnér, sochár, konštruktér a pedagóg Štefan Klein, ktorý si prebral Rad Ľudovíta Štúra II. triedy z rúk prezidenta SR Andreja Kisku.Foto: TASR
Narodil sa 6. októbra 1959 v Nitre. Absolvoval v Bratislave Strojnícku fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes STU) a Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU), na ktorej vyštudoval priemyselný dizajn. Tomu sa venoval aj počas svojich pobytov na školách vo Francúzsku a vo Veľkej Británii. Sedem rokov bol prorektorom VŠVU, na ktorej založil v roku 1993 ateliér dopravného dizajnu. Ateliér od roku 2007 vedie a koordinuje jeho spoluprácu s vývojovými centrami najvýznamnejších svetových automobiliek. Okrem výchovy mladých špičkových dizajnérov sa sám venuje navrhovaniu a v jeho portfóliu sú nielen dizajnérske návrhy áut, ale aj vlak, autobus, motocykel či bager. V roku 1990 sa začal zaoberať myšlienkou lietajúceho auta - AeroMobilu. Pred piatimi rokmi založil firmu, ktorej cieľom je dotiahnuť túto novátorskú ideu na komerčný trh.
Prezident Andrej Kiska udelil pri príležitosti výročia vzniku samostatnej SR Štefanovi Kleinovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenského dizajnu a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Helena Woleková - sociologička Na snímke sociologička Helena Woleková, ktorá si prebrala Rad Ľudovíta Štúra II. triedy z rúk prezidenta SR Andreja Kisku.Foto: TASR
Narodila sa 17. januára 1946 v obci Podkriváň pri Lučenci. Vyštudovala kombináciu slovenčina-španielčina a neskôr sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1970 získala titul doktora filozofie a v roku 1984 kandidatúru. Počas celej svojej profesionálnej dráhy sa venovala sociálnej problematike. Od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992 bola ministerkou práce a sociálnych vecí SR, delegovaná Verejnosťou proti násiliu (VPN), kde sa po roku 1989 politicky angažovala, neskôr v Občianskodemokratickej únii (ODÚ). K politickým témam sa vyjadrovala aj po roku 1995 ako členka, neskôr riaditeľka Centra pre analýzu sociálnej politiky a hovorkyňa Grémia tretieho sektora (G3S) a ako členka neziskového občianskeho združenia Asociácia seniorov expertov (ASE) na Slovensku. V roku 2000 ju zvolili za prezidentku občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia. Od januára 2002 bola riaditeľkou novovzniknutého Fondu na podporu sociálnych zmien a v apríli toho istého roku ju zvolili za správkyňu nadácie SOCIA. Tú dlhé roky viedla a výrazne sa pričinila o napĺňanie jej misie - spoluprácu "silných a slabých" v podobe budovania kvalitných a dostupných sociálnych služieb pre znevýhodnených a ohrozených občanov. Od roku 1999 je členkou Rady vlády SR pre mimovládne organizácie.
Prezident Andrej Kiska udelil pri príležitosti výročia vzniku samostatnej SR Helene Wolekovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti.
Pavol Šajgalík – vedec, výskumník, pedagóg Na snímke vedec, výskumník a pedagóg Pavol Šajgalík, ktorý si prebral Rad Ľudovíta Štúra III. triedy z rúk prezidenta SR Andreja Kisku.Foto: TASR/Martin Baumann
Narodil sa 30. júna 1955 v Bratislave. Na svoju akademickú cestu vykročil štúdiom experimentálnej fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1979 pôsobí v Slovenskej akadémii vied (SAV). Celý svoj život zasvätil vedeckému bádaniu na pôde Ústavu anorganickej chémie, kde sa zameriava na materiálový výskum, konštrukčnú keramiku, fázovú transformáciu a mikroštruktúru. Je držiteľom troch patentov a spoluautorom 13 vedeckých knižných publikácií. Získal mnohé prestížne ocenenia doma i v zahraničí, v 90. rokoch 20. storočia získal aj prestížne štipendium nadácie Alexandra von Humboldta. V odborných textoch je možné nájsť tisíce jeho citácií. Snem SAV ho 7. januára zvolil za predsedu tejto inštitúcie. Dovtedy zastával funkciu podpredsedu SAV pre ekonomiku. Minister školstva Juraj Draxler odoslal 9. januára prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi návrh na odvolanie Jaromíra Pastoreka z funkcie predsedu SAV a zároveň mu odoslal návrh na vymenovanie Pavla Šajgalíka za nového šéfa akadémie.
Augusta Herényiová-Starostová - baletná umelkyňa a pedagogička Prezident SR Andrej Kiska udelil štátne vyznamenania pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky v Rytierskej sále Bratislavského hradu 13. januára 2015. Na snímke baletná umelkyňa a pedagogička Augusta Herényiová - Starostová, ktorá si prebrala Pribinov kríž I. triedy z rúk prezidenta SR Andreja Kisku.Foto: TASR
Narodila sa 6. mája 1930 v Bratislave. Po absolvovaní baletnej školy v roku 1947 pôsobila 37 rokov v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave – najprv ako členka baletu, neskôr ako sólistka, baletná majsterka a asistentka choreografa Baletu SND. Počas svojej kariéry neopakovateľne stvárnila množstvo postáv a jej umenie sa vyznačovalo dokonalou súhrou prevedenia pohybového textu a hereckého pretlmočenia danej témy. Po skončení kariéry na doskách Baletu SND pomáhala profesionálnemu rastu nových mladých talentov z pozície pedagogičky a asistentky choreografie.
Pavel Branko - filmový kritik, historik, prekladateľ a publicista Prezident SR Andrej Kiska udelil štátne vyznamenania pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky v Rytierskej sále Bratislavského hradu 13. januára 2015. Na snímke filmový kritik, historik, prekladateľ a publicista Pavel Branko, ktorý si preberal Pribinov kríž II. triedy z rúk prezidenta SR Andreja Kisku.Foto: TASR
Narodil sa 27. apríla 1921 v talianskom Terste - v roku, keď bol nakrútený prvý filmový Jánošík. Od roku 1931 žije v Bratislave. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave, z ktorej ho v období tzv. Slovenského štátu vylúčili pre etnický pôvod jeho otca. V roku 1942 bol zatknutý a odsúdený na doživotie. Nacisti ho väznili na Slovensku a posledné mesiace vojny v koncentračnom tábore Mauthausen. Po vojne pôsobil v rokoch 1945 až 1956 ako filmový kritik a nad ostatnými vynikal hravým jazykom i vydarenými metaforami. V roku 1948 vystúpil z komunistickej strany. V rokoch 1957 až 1970 bol redaktorom dvojtýždenníka Film a divadlo. Napísal niekoľko publikácií z dejín slovenského filmu. Počas normalizácie mal zákaz publikovať. V tom období sa pod cudzími menami venoval prekladateľstvu – z ruštiny, nemčiny aj angličtiny. V 90. rokoch 20. storočia bol stálym spolupracovníkom Rádia Slobodná Európa v Bratislave a prispieval do niekoľkých periodík. Za svoju tvorbu získal množstvo ocenení vrátane ceny Slnko v sieti. Dňa 8. decembra 2011 uviedli do života Autobiografiu Proti prúdu z pera najuznávanejšieho a stále aktívneho slovenského filmového kritika a publicistu Pavla Branka.
Prezident SR Andrej Kiska udelil Pavlovi Brankovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry, osobitne v oblasti filmovej kritiky a publicistiky.
Marián Varga - hudobník a skladateľ Prezident SR Andrej Kiska udelil štátne vyznamenania pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky v Rytierskej sále Bratislavského hradu 13. januára 2015. Na snímke hudobník a skladateľ Marián Varga, ktorý si prebral Pribinov kríž II. triedy z rúk prezidenta SR Andreja Kisku.Foto: TASR
Narodil sa 29. januára 1947 v Skalici. Od šiestich rokov navštevoval ľudovú školu umenia a paralelne aj súkromné hodiny kompozície u profesora Jána Cikkera. V hudobnom vzdelávaní pokračoval na Bratislavskom konzervatóriu, kde študoval tri roky hru na klavíri u Romana Bergera a kompozíciu u Andreja Očenáša. Ako člen skupiny Prúdy nahral legendárny album Zvonky, zvoňte. Neskôr založil prvú slovenskú artrockovú kapelu - Collegium Musicum, ktorá priniesla prvé náznaky umeleckej postmoderny. Priebežne sa venoval aj piesňovej tvorbe, v spolupráci s Pavlom Hammelom vydali päť albumov, ich Zelená pošta sa dnes už radí medzi klasiku. Spolu skomponovali aj prvý rockový muzikál u nás - Cyrano z predmestia. Marián Varga zložil hudbu k niekoľkým celovečerným a televíznym filmom. V roku 1979 sa zostava Collegia Musica rozišla. V ďalšom období existovala táto skupina iba ako príležitostná štúdiová formácia. Varga sa rozhodol pre sólovú dráhu. V poslednom období je známa jeho spolupráca aj koncertná činnosť s Moyzesovým kvartetom. Z jeho albumov po roku 2000 to sú Solo In Concert (2003), kompilácia Hommage á Marián Varga (2003) Marián Varga & Moyzesovo kvarteto (2006). Z novembra 2011 je album Marián Varga a Noneto.
Prezident SR Andrej Kiska udelil Mariánovi Vargovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny celoživotný prínos pre slovenskú kultúru, osobitne v oblasti hudobného umenia.
Pavel Vilikovský - prozaik, prekladateľ, publicista Prezident SR Andrej Kiska udelil štátne vyznamenania pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky v Rytierskej sále Bratislavského hradu 13. januára 2015. Na snímke prozaik, prekladateľ, publicista Pavol Vilikovský, ktorý si prebral Pribinov kríž II. triedy z rúk prezidenta SR Andreja Kisku.Foto: TASR
Narodil sa 27. júna 1941 v Palúdzke. V roku 1958 odišiel študovať filmovú réžiu do Prahy, napokon však v rokoch 1960-1965 absolvoval odbor slovenčina - angličtina na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch normalizácie výrazne obmedzil svoju publikačnú aktivitu, no tvoril naďalej. Do povedomia verejnosti so zmyslom pre literatúru sa zapisoval najmä ako jeden z najkvalitnejších prekladateľov angloamerickej literatúry. V období 1976-1996 bol redaktorom a šéfredaktorom časopisu Romboid. Debutoval v časopise Mladá tvorba poviedkou Viac než kedykoľvek (1961). Jeho knižným debutom bola Citová výchova v marci (1965). Novela Prvá veta spánku (1983) má detektívnu zápletku. Jeho ďalšími dielami sú napríklad: spoločenská publicistika Okrídlená klietka (1998), na ktorej sa autorsky podieľal s Tomášom Janovicom, Posledný kôň Pompejí (2001) alebo výber z diela Pavla Vilikovského pod názvom Prózy (2007). Je nositeľom viacerých literárnych ocenení. Cenu Anasoft litera získal prvýkrát v roku 2006 za prózu Čarovný papagáj a iné gýče, druhý raz triumfoval v roku 2013 knihou Prvá a posledná láska. Tvorbu Pavla Vilikovského prekladajú do cudzích jazykov na východe i na západe sveta. Jeho román Večne je zelený – Ever Green is... dokonca vyšiel v USA. Jeho tvorbu charakterizuje neustála snaha pochopiť význam ľudského konania, poľudšťovať osobnosti literárnej a národnej tradície a zbavovať ich mýtických nánosov.
Prezident SR Andrej Kiska udelil Pavlovi Vilikovskému štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry, osobitne v oblasti literatúry.
Ján Valach - skladateľ, koncertný organista, dirigent a pedagóg
Narodil sa 22. septembra 1925 v Hnúšti ako syn lekára. Počas štúdia medicíny v Bratislave študoval súčasne aj hru na organe a dirigovanie. Čisto hudbe sa neskôr venoval na Akadémii múzických umení v Prahe. Od roku 1952 bol zbormajstrom Speváckeho zboru slovenských učiteľov, súčasne v rokoch 1954-1962 korepetítorom, neskôr asistentom dirigenta v Opere Slovenského národného divadla (SND). Bol šéfom a dirigentom opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) v Banskej Bystrici (1962-1964). Dirigoval Kráľovskú operu v belgických Antverpách, kde sa v roku 1968 zaslúžil o uvedenie Krútňavy vo svojom hudobnom naštudovaní. Od roku 1971 žije v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom v Kráľovskej flámskej opere, v opere v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali v Antverpách a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Popri koncertnej a dirigentskej činnosti skomponoval aj rad vlastných skladieb. Aj keď žije v Belgicku, zaujíma sa o hudobný život a hudobné školstvo na Slovensku. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe, v roku 1992 ho pozvali na Bratislavské hudobné slávnosti v Bratislave a v roku 2006 absolvoval organové turné po Slovensku. Koncom februára 2007 v Bratislave vo Veľkom evanjelickom kostole dirigoval Bachove Matúšove pašie. Naposledy vystupoval na Slovensku 7. marca 2008 vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu (SRo) v Bratislave.
Ján Valach je aj v súčasnosti plne umelecky aktívny, pravidelne prichádza na Slovensku, kde sponzoruje prvé ceny celoslovenskej súťaže žiakov základných umeleckých škôl. Sám skomponoval vyše 120 skladieb a napísal veľké množstvo článkov propagujúcich slovenskú hudbu.
