Bratislava 8. apríla (TASR) - Na Slovensku končí na rozdiel od krajín západnej Európy väčšina odpadu stále na skládkach, zmení to nový zákon o odpadoch. Ten dnes napriek niekoľkým výhradám podpísal prezident SR Andrej Kiska. "Rozhodovanie o tom, či tento významný zákon podpíše, alebo ho vráti Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami však nebolo jednoduché. V zákone o odpadoch prezident zistil viacero nejasných ustanovení, ktoré samy osebe nezakladajú dôvod na vrátenie zákona ako celku. Napriek tomu sú tak významné, že na ne už teraz upozorňuje," uviedla Kancelária prezidenta SR.

Právna norma prichádza po 13 rokoch. Slovákov má naučiť separovať a recyklovať, Slovensko posunúť k modernej, čistejšej Európe. Ročne totiž končí na skládkach 75 percent z asi 1,7 milióna ton komunálneho odpadu.

Zámer nastaviť úplne nové pravidlá v tejto oblasti priniesol odpor z mnohých strán. K návrhu zákona prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 2665 pripomienok. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) vlani v auguste legislatívny proces prerušil a zákon poslal na posúdenie Európskej komisii, pričom Brusel návrh zákona odobril.

Okolo 300 ďalších pozmeňujúcich návrhov predložili poslanci v parlamente. Išlo najmä o precizujúce úpravy, ktoré nemenili filozofiu legislatívneho rámca. Opozícia však poukazovala, že počet zmien je oveľa vyšší ako počet paragrafov nového zákona. Na tento problém poukázal obštrukciou aj poslanec Alojz Hlina (nezaradený), ktorý chcel o viacerých zmenách hlasovať jednotlivo, čo by natiahlo čas hlasovania na desiatky minút.

Zákon sa nestretol u všetkých zainteresovaných s pozitívnou odozvou. Predstavitelia IT Asociácie Slovenska a najväčšia kolektívna organizácia na zhodnocovanie elektroodpadov na Slovensku SEWA vyzvali na stiahnutie návrhu a jeho prepracovanie. Predložený návrh je podľa nich natoľko nekvalitne pripravený, že prináša riziko monopolizácie systému, klientelizmu a korupcie. Na riziká monopolizácie trhu viackrát upozorňoval aj europoslanec a šéf SaS Richard Sulík.

Problém mali aj samosprávy, minister Žiga preto predložil návrh zákona na vládu s rozporom. So znením nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré má výhrady najmä k tomu, aby boli mestá a obce aj naďalej zodpovedné za čierne skládky na ich území. ZMOS neúspešne žiadal preniesť zodpovednosť na majiteľov pozemkov.

Naopak, za zákon sa postavili výrobcovia značkových výrobkov, ktorí chcú transparentnejšie podmienky v systéme odpadového hospodárstva. Odďaľovanie nevyhnutných zmien by nápravu prostredia odpadového hospodárstva vraj len predražovalo.

Nový zákon prináša výrazné zmeny do fungovania odpadového hospodárstva na Slovensku. Ruší sa napríklad Recyklačný fond a platenie recyklačných poplatkov výrobcami a dovozcami. Zavádza sa princíp ich rozšírenej zodpovednosti – za výrobok majú byť zodpovední od jeho uvedenia na trh až po jeho likvidáciu. O vytriedený a vyseparovaný odpad sa majú po novom starať výrobcovia prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Má sa tým odľahčiť obciam a mestám, ktoré majú teraz na starosti všetok komunálny odpad. Ľudia by mali platiť iba za odpad, ktorý nevytriedia a nevyseparujú. Niekde môžu podľa ministerstva poplatky klesnúť.

Ministerstvo má po novom udeľovať autorizáciu organizáciám zodpovednosti výrobcov. Ďalšou výraznou zmenou je sprísnenie podmienok a kontroly výkupu kovového odpadu od fyzických osôb. Zberne surovín nebudú môcť platiť v hotovosti, vykúpený kov musia mať sedem dní na sklade, výkup budú povinne kontrolovať kamery.

Zákon prináša aj zákaz ukladať na skládky vytriedené zložky komunálneho odpadu a vytriedený biologicky rozložiteľný odpad. Poslanci však odobrili pozmeňujúci návrh Richarda Rašiho (Smer-SD), že odpad, ako staré plachty či plienky, možno skládkovať naďalej. Pri likvidácii čiernych skládok má dostať väčšie kompetencie polícia. Má sa vybudovať informačný systém, ktorý zmapuje toky odpadov.

Právna norma má do praxe vstúpiť neskôr, až od januára 2016, aby všetci mali dostatok času na prípravu a pripravili si zmluvy.