Bratislava 4. apríla (TASR) – Slovensko nemá záujem na prekrúcaní faktov našich dejín. Uviedol to dnes prezident SR Andrej Kiska v súvislosti s úlohou, ktorú zohrala Červená armáda pri oslobodzovaní Slovenska počas 2. svetovej vojny. Tento názor tlmočil aj ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi, ktorého dnes prijal pri jeho oficiálnej návšteve Slovenska.



Kiska síce neprijal pozvanie ruského prezidenta Vladimira Putina na oslavy ukončenia 2. svetovej vojny do Moskvy, pamiatku padlých vojakov si však uctí na Slovensku. Lavrovovi zdôraznil, že ľudia na Slovensku si uvedomujú a oceňujú nezastupiteľnú úlohu Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska. "A tak to aj zostane. Na Slovensku nie je žiadny záujem, nie sú tu žiadne predpoklady ani tendencie, aby sme prekrúcali fakty našich dejín," podčiarkol po stretnutí.



Prezident si chce 8. mája pripomenúť pamiatku každého jedného vojaka, ktorý počas oslobodzovania padol na území Slovenska. Vyzval ľudí, aby mu v daný deň pomohli zapáliť sviečku vďaky na každom hrobe vojaka, ktorý je u nás pochovaný. "Požiadal som Lavrova, aby osobne tlmočil občanom Ruska, že sme nezabudli a že urobím čo bude v mojich silách, aby u nás nezostal opustený ani jeden hrob vojaka Červenej armády," avizoval.

Ubezpečil ho, že vzťah Slovákov k ruskému národu a Rusku, jeho obyvateľom, umeniu a kultúre je pozitívny a tento vzťah pretrváva aj napriek rozhodnutiam politických lídrov, ktoré urobili v minulosti alebo dnes.



V rozhovore s Lavrovom však neobišiel ani aktuálnu situáciu na Ukrajine. Ako poznamenal, na Slovensku nie sú terajšie udalosti len nejakou vzdialenou teóriou geopolitiky. "Roky 1938 alebo 1968 sú bolestnou súčasťou našej nedávnej histórie," pripomenul, pričom zopakoval, že spôsob, akým bol v marci minulého roku zabratý Krym, považuje SR za vážnu destabilizáciu povojnového usporiadania a porušenia princípov medzinárodného práva. "Ide aj o porušenie osobitného záväzku Ruskej federácie z decembra 1994 z Budapešti, kedy sa Ukrajina zaviazala vzdať svojich jadrových zbraní a USA, Veľká Británia a Ruská federácia sa zaviazali rešpektovať nemennosť platných ukrajinských hraníc," podčiarkol Kiska.





Ako dodal, zvlášť menšie krajiny ako je Slovensko a tie, ktoré majú historickú skúsenosť s anexiou, považujú takéto akty za neakceptovateľné. Vyjadril potešenie, že po uzavretí februárovej minskej dohody, veľké boje na východe Ukrajiny ustali. Vyjadril nádej, že zbrane v tomto konflikte už definitívne nahradí dialóg a dodržiavanie dohôd, že cudzí vojaci, ktorí boli a sú na Ukrajine bez jej súhlasu, odídu, že Ukrajina ako suverénny štát bude môcť kontrolovať svoje hranice. "Vedenie Ruskej federácie má nielen možnosti, ale aj podstatný diel zodpovednosti za to, či bude tento proces úspešný," zdôraznil prezident.

Po stretnutí s Lavrovom si odišiel na Slavín pripomenúť pamiatku 6845 mužov a žien, ktorí sú tam pochovaní. Ruský šéf diplomacie spolu s predsedom vlády Robertom Ficom a predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim položia vence počas pietnej spomienky.

Foto: TASR/Martin Baumann

Ako pre TASR uviedol šéf komunikačného odboru Kancelárie prezidenta SR Roman Krpelan, prezident bol pripravený zúčastniť sa na týchto spoločných oslavách, nedostal však žiadnu oficiálnu pozvánku. "Preto sa rozhodol uctiť si pamiatku vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy na Slavíne, spolu s primátorom Bratislavy a predsedom Bratislavského samosprávneho kraja," dodal.

Pred Prezidentským palácom sa dnes pred príchodom Lavrova zhromaždili dve skupinky ľudí. Jedna mávala ukrajinskými zástavami, druhá vyjadrovala podporu Moskve.