Bratislava 14. júna (TASR) - Slovensku sa ekonomicky darí a nikdy za 25 rokov nemalo taký široký priestor na riešenie veľkých, podstatných problémov ako dnes. Napriek tomu sa politici často podľa prezidenta SR Andreja Kisku venujú skôr maličkostiam plným osobnej nevraživosti. U ľudí potom silnie pocit odcudzenia medzi normálnym životom a politikou.



Spoločnosť zároveň podľa neho paralyzovala osobná politická vojna, na ktorú sa zmenila téma boja proti korupcii. V súvislosti s témou korupcie uviedol, že politici by mali vedieť niesť zodpovednosť. Takto hodnotí prezident stav republiky v správe, ktorú predniesol dnes poslancom Národnej rady SR. Zastáva sa v nej tiež sociálne slabých a nabáda na zlepšenie stavu.



"V osobnej politickej vojne štát a jeho predstavitelia rezignovali na normálnu komunikáciu s verejnosťou, na povinnosť trpezlivo vysvetľovať pochybnosti a reagovať na podozrenia," uviedol. Obeťou je podľa neho právny štát. Prezident žiada politikov, aby nebagatelizovali snahu mladých slušných ľudí protestujúcich proti korupcii. "Sú to naši spojenci uprostred prevahy rezignácie, nedôvery a hnevu. Chcú žiť tu u nás doma v modernej a demokratickej spoločnosti. Zaslúžia si rešpekt a signál, že politici sú pripravení pohnúť sa ďalej," apeloval na politikov.

V súvislosti s pritikorupčným pochodom v slovenských mestách, na ktorých ľudia žiadajú okrem iného odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), pripomenul, že Kaliňákovi sa venoval v správe aj pred rokom. "Dvanásť dlhých mesiacov sme sa nepohli z miesta. Naša spoločnosť nedostala jasný signál, že by zodpovední úprimne hľadali cestu z pasce, do ktorej krajinu zavliekli," upozornil Kiska.



Prezidentovi chýba u politikov schopnosť sústrediť sa na dôležité veci. Poukázal na najväčšie slabiny Slovenska, ktorými sú školstvo, zdravotníctvo, kvalita života v regiónoch, vylúčené rómske komunity, výzvy spojené so starnutím populácie, inovačný potenciál krajiny. Politici sa pritom viac podľa Kisku venujú nie týmto témam, ale maličkostiam plným osobnej nevraživosti.

V súvislosti s korupciou vo vrcholovej politike uviedol, že "významným signálom pre verejnosť, podmienkou pre zmenu k lepšiemu, je odvaha prevziať zodpovednosť". Vyzdvihol snahu ministrov spravodlivosti a zdravotníctva Lucie Žitňanskej (Most-Híd) a Tomáša Druckera (nom. Smeru-SD), ktorí by si podľa neho zaslúžili otvorenú politickú podporu. Opozícia by zas podľa hlavy štátu pomohla krajine najviac vtedy, keď sa bude snažiť vracať politickú diskusiu k dôležitým problémom a ich riešeniam.

Foto: TASR/Andrej Galica

Dotkol sa aj účasti fašistov v NRSR. Podľa Kisku treba zisťovať, prečo je časť spoločnosti ochotná podporovať fašistickú stranu. Či to nie je aj preto, že časť voličov volá o pomoc. Zastal sa aj nezávislých médií. "Dôvera ľudí k médiám bola vždy dôležitým prvkom zdravej slobodnej spoločnosti. Ale v súčasnosti je to aj otázka bezpečnosti štátu," povedal. Apeloval na poslancov, aby na úlohu verejnoprávnych médií mysleli aj pri nadchádzajúcej voľbe generálneho riaditeľa RTVS. "Aby ste svojím výberom rastúcu dôveru verejnosti k spravodajstvu verejnoprávnej televízie a rozhlasu ešte viac posilnili," poznamenal.

Ministerstvo školstva by zas v súvislosti s problémom extrémizmu a propagandy malo podľa Kisku posilniť mediálnu výchovu vo všetkých školách. Proti extrémizmu treba podľa Kisku zakročiť všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami. Zápas s extrémistami sa zrejme podľa neho ale neskončí rozpustením ĽSNS.

Problémom na Slovensku je aj chudoba, štát nie je úspešný podľa Kisku ani pre deti z detských domov, pre slobodné matky s deťmi, osamelých seniorov, rodiny s vážne chorým dieťaťom, ani pre vylúčené rómske komunity. Prezident apeloval, aby sme sa pohli v snahe o spravodlivý, bezpečný a sociálny štát. "Štát, ktorý posilňuje súdržnosť spoločnosti, zmysel pre férovosť a rovnosť pred zákonom. Tak, aby ľudia na Slovensku nielen žili, ale aby na Slovensku ľudia žili dobre, bezpečne a spokojne," poznamenal.



Zdôraznil zároveň, že členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii je nevyhnutnou podmienkou pre bezpečnosť, prosperitu a lepší život našich ľudí. Prihlásil sa aj k tomu, že SR by mala byť v jadre EÚ. "Slovenskej republike ako jej politickí reprezentanti neposlúžime tým, že budeme zlostne vykrikovať nekompromisné postoje z periférie európskej politiky. Ale tým, že budeme trpezlivo hľadať kompromisné riešenia za jedným stolom. V jadre Európskej únie. V prvej lige európskej politiky," uviedol.