Bratislava 9. novembra (TASR) - Prezident Andrej Kiska vrátil poslancom Národnej rady (NR) SR novelu zákona o podpore cestovného ruchu na opätovné prerokovanie. Právna norma podľa neho neprimerane diskriminuje časť zamestnancov v nároku na získanie príspevku na rekreáciu.

Prezident svojím vetom nepolemizuje so zavedením rekreačného poukazu a príspevku na rekreáciu zamestnancov. "Je právomocou vlády a parlamentu podporovať domáci cestovný ruch prostredníctvom takých nástrojov, ktoré považujú za vhodné či potrebné," konštatoval Kiska.

Upozorňuje však, že schválený zákon vytvoril tri rôzne skupiny zamestnancov z pohľadu nároku na príspevok na rekreáciu, a to v závislosti od toho, či v podniku pracujú menej alebo viac ako dva roky a či podnik zamestnáva menej alebo viac ako 50 ľudí. Časť zamestnancov má príspevok garantovaný, časť naň vôbec nemá nárok a časť ho môže získať na základe dobrovoľnej iniciatívy zamestnávateľa.

"Takáto nerovnosť medzi zamestnancami vo vzťahu k rovnakému nároku na príspevok na rekreáciu nezodpovedá žiadnej skutočnej potrebe, nemôže sa ňou dosiahnuť žiaden legitímny cieľ sociálnej politiky štátu a so zreteľom na účel tohto príspevku taká úprava nie je nevyhnutná," uvádza hlava štátu v zdôvodnení vrátenia zákona.

Odlíšenie zamestnancov len podľa priemerného počtu zamestnancov v podniku a trvania pracovného pomeru nemôže podľa prezidenta zakladať objektívny dôvod na rozdielne zaobchádzanie. Schválené znenie zákona je podľa neho v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR aj Súdneho dvora týkajúcou sa zákazu diskriminácie.

Podľa novely z dielne koaličnej SNS sa má od januára budúceho roku zaviesť nový inštitút - príspevok na rekreáciu zamestnancov. Príspevok bude vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne.

Povinnosť poskytovať zamestnancom tento príspevok majú mať len firmy s viac ako 49 zamestnancami. Nárok naň bude mať pritom len človek, ktorý vo firme odpracoval najmenej 24 mesiacov. Pre zamestnávateľov so 49 zamestnancami a menej bude možnosť poskytnúť rekreačný poukaz dobrovoľná.

Podľa predkladateľov by malo toto opatrenie podporiť domáci cestovný ruch. Poslanci argumentujú tým, že v štátoch, kde je podobný systém zavedený už roky, napríklad Francúzsko, Maďarsko či Taliansko, zaznamenávajú vyššiu účasť tamojších turistov na domácich dovolenkách.

Prezident vetoval zákaz vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy

Prezident SR Andrej Kiska vetoval novelu Občianskeho zákonníka, ktorá mala zaviesť pravidlo, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebude možné vymáhať. Kiska vrátil parlamentu právnu normu ako celok. V praxi to znamená, že buď ju poslanci opätovne schvália aspoň 76 hlasmi bezo zmien, alebo novelu nepodporia.

Prezident ocenil snahu posilniť ochranu spotrebiteľa, upozornil však, že schválené znenie zákona môže v praxi tejto snahe skôr uškodiť a vyvolávať interpretačné problémy. Novelou Občianskeho zákonníka parlament reagoval na nález Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol, že paragraf zákona o ochrane spotrebiteľov, ktorý upravuje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, je v rozpore s Ústavou SR.

"Považujem za správne, keď zákonodarca zareaguje na bežne sa vyskytujúce situácie, ktoré vykazujú znaky nekalého konania alebo majú sociálne nežiaduce dôsledky. Tento cieľ však nemôže byť dosiahnutý prijatím právnej úpravy, ktorá je nejednoznačná," zdôraznil Kiska. Podľa neho parlament zvolil spôsob nápravy, ktorý môže spôsobiť odlišné posúdenie vecne podobných prípadov rôznymi orgánmi ochrany práva. To môže viesť k znevýhodneniu niektorých spotrebiteľov, a teda neprijateľnej diskriminácii.

Vychádzajúc z nálezu ústavného súdu a snahy zákonodarcu riešiť vzniknutú situáciu, prezident Kiska odporučil poslancom prijať takú novú právnu úpravu, ktorá bude pojmovo jednoznačná, umožní jednotnú aplikáciu rôznymi orgánmi ochrany práva a bude v súlade s ústavnými princípmi.

Novelu Občianskeho zákonníka podporilo 24. októbra 117 poslancov. Ministerstvo spravodlivosti v novele presadilo, aby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo možné vymáhať, ani platne zabezpečiť. Pripúšťa sa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradenie tohto práva novým právom alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti, a to na základe právneho úkonu dlžníka, pričom platnosť takéhoto právneho úkonu je podmienená vedomosťou dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy.

Prezident vetoval zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií

Prezident SR Andrej Kiska vetoval zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií. Niektoré ustanovenia sú totiž podľa neho v rozpore s pravidlami ochrany osobných údajov. Poslancom preto navrhuje, aby zákon opätovne prerokovali a schválili s pripomienkami.

Rozsah požadovaných informácií vo verejne prístupnej časti registra mimovládok považuje prezident za neprimerane široký. Zaradenie dátumu narodenia fyzickej osoby je podľa neho neprimeraným zásahom do ochrany osobných údajov, ktorý nemá opodstatnenie. Ide o citlivý osobný údaj a v spojení s ostatnými údajmi ľahko zneužiteľný. "Domnievam sa, že je to v priamom rozpore s príslušným nariadením EÚ, a tým aj so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z jej členstva v Únii," zdôraznil prezident Kiska.

Za problematickú považuje prezident aj povinnosť pre organizácie s medzinárodným prvkom uvádzať v stanovách údaje o štatutárnom orgáne v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo. Podľa Kisku je povinnosť časti neziskových organizácií uvádzať citlivé údaje priamo v stanovách porušením zákazu diskriminácie, ktoré nie je ničím zdôvodnené.

Zákon z dielne ministerstva vnútra má zriadiť mimovládnym neziskovým organizáciám vlastný register. Podľa ministerky vnútra Denisy Sakovej (Smer-SD) má vniesť čistotu a transparentnosť do mimovládneho sektora.

Rezort poukazuje, že v súčasnosti nie je zákonná povinnosť viesť údaje o štatutárnom orgáne a členoch štatutárneho orgánu pri uvedených organizáciách. "Orgány verejnej moci ani tretie strany nemajú v súčasnosti k dispozícii relevantné údaje o organizačných jednotkách občianskych združení," uvádza ministerstvo.

Zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií umožní v budúcnosti získať komplexné údaje o mimovládnych neziskových organizáciách. "Právne subjekty evidované v registri mimovládnych neziskových organizácií budú jednoznačne identifikované a budú tvoriť spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci," uviedlo ministerstvo.