Ľudia v prieskume najčastejšie sledujú poradie strán a to, ktoré by prekročili hranicu vstupu do parlamentu. Podľa politológov sú však dôležitejšie dlhodobé trendy a porovnávanie viacerých prieskumov.
Bratislava 7. novembra (Teraz.sk) – S blížiacim sa termínom volieb sa každý zverejnený prieskum preferencií stáva mediálnou udalosťou. Ľudia sú zvedaví na percentá, poradie strán, aj na to, ktoré strany by sa do parlamentu dostali a ktoré nie.
Prieskumy tak na jednej strane mapujú verejnú mienku, na druhej ju formujú. Teraz.sk ako ilustráciu ponúka spriemerované výsledky posledných siedmich prieskumov, ktoré zverejnila TASR. Zároveň prinášame názory renomovaných politológov na to, ako by sme mali prieskumy čítať.
Vplyv prieskumov
„Médiá sú odkázané citovať prieskumy bez ohľadu na to, či im dôverujú. Prieskumy sú mimoriadnym nástrojom, ktorý ovplyvňuje voličské správanie a rozhodovanie,“ povedal pre Teraz.sk politológ Michal Horský.
„Dôležité je to najmä pri stranách, ktoré sú v prieskume na hrane vstupu do parlamentu. Človek prirodzene nechce byť na strane porazených, chce tých svojich vidieť v parlamente. Ako sa hovorí, veľká kopa pýta viac a z malého hrnca vykypí,“ poznamenal. Strany, ktoré v prieskume nedosiahnu päť percent, tak majú tendenciu ďalej strácať voličov, pričom veľké strany rastú na ich úkor.
Voličov podľa neho ovplyvňuje aj pozícia strany v prieskume, teda na akom mieste v poradí politický subjekt skončil. Prieskum je pritom iba model a reálny rozdiel v preferenciách strany na druhom, treťom či štvrtom mieste nemusí byť relevantný.
„Prieskumy netreba paušálne odmietať, ale netreba ich brať doslovne. Churchill povedal, že verí len tým prieskumom, ktoré sám sfalšoval,“ pripomenul politológ. „K prieskumom treba pristupovať veľmi opatrne. Treba porovnávať vždy minimálne prieskumy troch agentúr urobené v tom istom období a sledovať najmä trendy,“ dodal Horský.
Ilustračná snímkaFoto: TASR/Jana Vodnáková
Realita a model
Politológ z agentúry PRIESKUMY Pavol Marchevský upozorňuje aj na ďalšie rozdiely medzi modelom, ktorým je prieskum, a reálnymi voľbami. „Napríklad OĽaNO/NOVA vo viacerých prieskumoch za sebou nedosiahla sedem percent, ktoré koalícia potrebuje na postup do parlamentu, a pri prepočítavaní mandátov vyskočil Smer-SD,“ poznamenal.
„Takže nad OĽaNO/NOVA už mnohí lámu palicu. Ale OĽaNO práve teraz tvorí kandidátnu listinu a je to subjekt, ktorý si za kandidátov často vyberá lídrov mikrokomunít, ľudí, ktorí na seba dokážu naviazať hlasy. Typickým príkladom je Branislav Škripek, ktorý sa do Európskeho parlamentu prekrúžkoval pôsobením kresťanských mikrokomunít,“ upozornil Marchevský s tým, že výsledok OĽaNO/NOVA v reálnych voľbách môže byť v dôsledku tohto faktoru lepší.
Pri sledovaní prieskumov odporúča orientovať sa na renomované agentúry, ktoré ich robia dlhodobo a pravidelne. „Je dobré sledovať časový rad tej – ktorej agentúry, pričom dôležité sú tendencie,“ poznamenal.
V prípade prieskumu si všíma údaje ako technika a dĺžka trvania zberu dát, veľkosť vzorky, pričom za optimálnu považuje 1000 – 1200 respondentov. „Veľkým problémom slovenských prieskumov sú sugestívne otázky a haló efekt,“ poznamenal.
Haló efekt vzniká napríklad vtedy, keď si prieskum zadá politická strana, ktorá sa chce dozvedieť viac, ako len to, koho budú respondenti voliť. Zároveň však od agentúry žiada, aby neskôr prieskum zverejnila ako svoj vlastný.
V dotazníku sú v takom prípade konkrétne otázky na túto stranu, aj všeobecná otázka, koho by respondent volil. Tým dochádza k jeho ovplyvňovaniu.
Kritika prieskumov
Dôležité je aj v to, aké percento respondentov v prieskume vyjadrilo ochotu ísť voliť. Ak sa blíži k budúcej skutočnej volebnej účasti, prieskum je presnejší. Ak je volebná účasť v prieskume modelovaná nereálne, výsledky sú skreslené.
Na archívnej snímke vľavo člen prvej Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Miloš Kollár delegovaný stranou SMER-SD prijíma z rúk predsedu parlamentu Petra Pellegriniho menovací degrét.Foto: TASR/Martin Baumann
Samotní politici najčastejšie kritizujú tie konkrétne prieskumy, v ktorých ich strana dopadla zle a za korektné považujú tie, kde dosiahli dobré výsledky. To, samozrejme, so skutočnou presnosťou jednotlivých prieskumov nemá nič spoločné.
Aby sme efekt rozdielov v jednotlivých prieskumoch eliminovali, Teraz.sk spriemeroval výsledky posledných siedmich prieskumov preferencií politických strán, ktoré zverejnila TASR.
Tento postup nie je vedecky presný, keďže prieskumy boli robené v rôznych časových obdobiach. „Ten istý respondent, ktorý vyjadrí na začiatku mesiaca určitý názor, môže mať na konci mesiaca už iný,“ upozorňuje Marchevský. Preto by sa mal prieskum robiť v čo najkratšom čase.
Napriek tejto nepresnosti, nie ste zvedaví, ako strany v priemere dopadli? Zrátali sme jednak priemerné preferencie, ktoré strany v prieskumoch dosiahli, ako aj priemerné poradie strán v prieskumoch. Výsledky nie sú vedeckým prieskumom, ale, povedzme, určitou ilustráciou postavenia jednotlivých strán z hľadiska podpory voličov v posledných mesiacoch.
Použili sme posledných sedem prieskumov, ktoré zverejnila TASR v októbri a novembri tohto roka. Konkrétne prieskum agentúry MEDIAN SK (zber dát od 20. júla do 16. augusta), nasledujúci prieskum MEDIAN SK (zber dát medzi 17. augustom a 13. septembrom), prieskum MVK (od 26. septembra do 2. októbra), prieskum agentúry AKO (5. až 8. októbra), agentúry ASA (od 5. do 12. októbra), agentúry Focus (6. do 14. októbra) a ďalší prieskum AKO (29.októbra.- 4. novembra).
Mapovali sme deväť politických subjektov, z ktorých každý aspoň v jednom prieskume prekročil päťpercentnú hranicu. Súčasťou je aj OĽaNO/NOVA, ktoré má v každom z prieskumov viac ako päť percent, ako koalícia by však na postup do Národnej rady SR potrebovala dosiahnuť sedem. To sa však tomuto zoskupeniu nepodarilo ani v jednom z prieskumov.
Rozdiely v odhadovanej voličskej účasti v týchto prieskumoch sú veľké, v prieskume MEDIAN SK z prelomu augusta a septembra by sa volieb zúčastnilo len 52,2 percenta respondentov, v októbrovom Focuse až 66,6 percenta.
Priemerné poradie strán
Hoci politológovia tvrdia, že dôležitejšie ako poradie v konkrétnom prieskume sú dlhodobé trendy, voličov poradie zaujíma. Významná je prvá pozícia, ktorú si neochvejne drží Smer-SD, ďalej druhá strana v poradí. Je to pozícia tzv. „pravicového lídra“ – hlavného vyzývateľa Smeru. Na tejto pozícii sa striedala Sieť a KDH, v jednom prípade ju dosiahol Most - Híd.
Potom je dôležité poradie strán, ktoré sú bezpečne v postupovom pásme. Okrem prvého Smeru-SD sa tu presadila Sieť, KDH, SNS a Most - Híd, ktoré by postúpili do NR SR vo všetkých prieskumoch. Špeciálnu pozíciu má OĽaNO, ktoré by samostatne do parlamentu postúpilo, v koalícii s hnutím NOVA by mu však preferencie na postup nestačili, zvýšenú sedempercentnú hranicu koalícia neprekročila ani v jednom z prieskumov.
V ďalšej skupine sú strany, ktoré len bojujú o postupové čísla a presadili sa v niektorých prieskumoch (SaS, SMK a SDKÚ-DS) a potom strany, ktoré nedosiahli postupovú pozíciu ani v jednom z prieskumov (tie sme do rebríčka nezaradili, keďže o nich nebolo zverejnených dostatok údajov).
Výslednú známku každej strany sme vypočítali tak, že sme spočítali poradie v jednotlivých prieskumoch a výsledok vydelili ich počtom.
Je nasledovné:
strana
priemerné poradie
1.
Smer-SD
1,0
2.
Sieť
2,57
3.
KDH
3,29
4.
SNS
4,14
5.
Most-Híd
4,28
6.
OĽaNO/NOVA
6,5
7.
SaS
7,0
8.
SMK
7,42
9.
SDKÚ-DS
8,14
Priemerné preferencie
Priemerné preferencie vznikli spočítaním výsledkov strany vo všetkých prieskumoch a vydelením výsledného čísla ich počtom.
