Bratislava 31. decembra (TASR) - Do roku 2016 si plánuje dať novoročné predsavzatie 29 percent obyvateľov Slovenska. Naopak, 19 percent Slovákov si predsavzatie nedáva a vyše polovica sa k tejto téme stavia neurčito. Vyplýva to z prieskumu, ktorý agentúra TNS Slovakia realizovala v novembri 2015 na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov vo veku 18 – 65 rokov.

"Novoročné predsavzatia si dajú v porovnaní s ostatnými skôr mladí ľudia vo veku 18 – 24 rokov. Na druhej strane, predsavzatia si nedávajú prevažne starší ľudia (55 – 65 rokov) a vysokoškolsky vzdelaní ľudia," informovala PR manažérka TNS Slovakia Vladimíra Bunčáková.

Novoročné predsavzatia, ktoré si Slováci plánujú dať, sa týkajú predovšetkým zdravia a zdravého životného štýlu. "Z tých, ktorí si novoročné predsavzatie dajú, sa až dve pätiny vyjadrili, že sa chcú starať o svoje zdravie (41 percent) alebo že chcú schudnúť (37 percent). Tretina opýtaných má v pláne zdravo sa stravovať (33 percent)," spresnila Bunčáková.

Takmer tretina z tých, ktorí si plánujú dať predsavzatie, by chcela viac šetriť (30 percent), prípadne by chceli začať športovať (28 percent). Slováci by v novom roku chceli aj viac relaxovať (20 percent), viac sa venovať rodine (19 percent), dosiahnuť úspechy v práci (18 percent) či dosiahnuť zvýšenie platu (17 percent). "A napríklad fajčiť by chcelo prestať desať percent ľudí," doplnila Bunčáková.

Rozdielnosť predsavzatí sa odvíja od toho, či si ich dávajú ženy, alebo muži a tiež od veku a vzdelania ľudí. Kým ženy by sa v prvom rade chceli začať zdravo stravovať alebo schudnúť, muži chcú v novom roku viac zarábať, dosiahnuť úspechy v práci alebo sa polepšiť. Mladí ľudia plánujú dokončiť školu alebo zlepšiť svoje správanie, ľudia v strednom veku chcú venovať v novom roku viac času rodine a seniori najčastejšie vyjadrujú želanie viac sa starať o svoje zdravie.

"Ľudia s vyšším vzdelaním by v roku 2016 chceli dosiahnuť úspechy v práci, zatiaľ čo ľudia s nižším vzdelaním častejšie medzi svojimi predsavzatiami uvádzali, že by chceli prestať fajčiť," ozrejmila Bunčáková zistenia prieskumu.

Prieskum realizovala agentúra TNS Slovakia prostredníctvom internetu. Vzorka 1000 respondentov je reprezentatívna pre populáciu Slovenska vo veku 18 - 65 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Terénna fáza výskumu sa uskutočnila v novembri 2015.

Aj nenaplnené sú užitočné

Nenaplnené novoročné predsavzatia nemusia byť len zdrojom sklamania. Môžu byť aj užitočné, pretože predstavujú motiváciu zmeniť svoj životný štýl, myslia si odborníci.

"Hoci v nich ľudia zväčša pomenujú iba povrchnosti, ako prestať fajčiť, začať športovať či schudnúť, ide v podstate o zástupné veci, pretože chcú predovšetkým zmeniť pocit zo seba," povedala terapeutka z Ligy za duševné zdravie (LDZ) Jolana Kusá. V prípade, že si ich nedajú, nebudú síce z ich nesplnenia sklamaní, no nebudú mať ani novú motiváciu a energiu. "Ak si tento fakt mnohí uvedomia, k novoročným predsavzatiam budú mať rešpekt," podotkla.

Neúspešné predsavzatia by ľudí nemali odradiť ani podľa Ľubomíra Okruhlicu, šéfa Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) v Bratislave. "Ak chce niekto prestať piť či fajčiť a po pol roku ho to odhodlanie prejde, aj tak pre seba za ten čas urobil veľa, a to zo zdravotného hľadiska," konštatoval.

Centrum, ktoré riadi, navštívi mnoho ľudí práve koncom januára a februára. Okruhlica sa domnieva, že to môže mať spojitosť aj s novoročnými predsavzatiami. "Sú veľmi prínosné, pretože nútia k zmene životného štýlu," uviedol. Britská štúdia dokonca ukazuje, že každému desiatemu človeku sa podarí predsavzatie dodržať v nasledujúcom roku, dodal Okruhlica.