Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zakladajúci člen strany Mikuláš Dzurinda a exminister financií Ivan Mikloš dnes opustia SDKÚ-DS z dôvodu nenaplnených politických ambícií.
Autor TASR
Bratislava 4. júna (TASR) - Dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda a exminister financií Ivan Mikloš dnes vystupujú z materskej SDKÚ-DS. Tento krok oznámia na dnešnej tlačovej konferencii. Dôvodom sú nenaplnené ambície strany.
Prečítajte si profil strany SDKÚ-DS a najdôležitejšie udalosti v nej.
Prečítajte si profil strany SDKÚ-DS a najdôležitejšie udalosti v nej.
Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) vznikla so zámerom sformovať dostatočne silný proreformný a prointegračný politický prúd v slovenskej politike. Predseda vlády SR a vtedy predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda avizoval 17. januára 2000 založenie nového politického subjektu. Politickú deklaráciu SDKÚ podpísali 16. januára 2000 jedenásti signatári: Mikuláš Dzurinda, Eduard Kukan, Milan Kňažko, Ivan Šimko, Milan Hort, Tibor Šagát, Viliam Vaškovič, Ladislav Pittner, Juraj Kopčák, Peter Kresánek a Jozef Macejko.
V júni 2000 sa s SDKÚ zlúčila Únia živnostníkov, podnikateľov a roľníkov, ktorej predsedom bol Pavol Prokopovič, v júli 2000 sa súčasťou SDKÚ stala Demokratická únia Slovenska s jej lídrom Ľubomírom Harachom.
Prípravný výbor SDKÚ odmietol 13. novembra 2000 žiadosť šiestich členov (Juraj Dobiš, Andrej Finďo, Luboš Pastor, Ľubomír Plai, Eva Rusnáková a Milan Vaškor) o schválenie štatútu Liberálnej platformy SDKÚ.
Ustanovujúci kongres únie sa uskutočnil 17. a 18. novembra 2000 v Bratislave. Jeho delegáti si za predsedu zvolili Mikuláša Dzurindu, generálnym sekretárom sa stal Ivan Šimko a podpredsedami Eduard Kukan, Juraj Kopčák, Ľubomír Harach, Zuzana Martináková a Milan Kňažko.
Ivan Šimko ohlásil 16. novembra 2003 vznik politickej platformy v rámci SDKÚ s názvom Slobodné fórum SDKÚ. K platforme, ktorá mala pôvodne pôsobiť ako vnútorná opozícia SDKÚ, sa vtedy pripojili aj ďalší poslanci tejto strany - Zuzana Martináková, Zuzana Plháková, Tibor Tóth, Ľubica Navrátilová, Peter Bódy, Jozef Hurban a Alexej Ivanko. Všetci odišli s výnimkou T. Tótha z klubu a založili v marci 2004 politickú stranu s názvom Slobodné fórum. Zuzana Plháková kandidujúca za SDKÚ sa stala nezávislou poslankyňou NR SR.
Vo Zvolene sa 21. januára 2006 zišiel mimoriadny kongres SDKÚ, ktorý rozhodol o zlúčení strany s Demokratickou stranou. Nový politický subjekt dostal názov SDKÚ-DS. Na mimoriadnom kongrese SDKÚ o zlúčení jednohlasne rozhodlo 176 prítomných delegátov. Pôvodne sa mala viesť aj diskusia o plánoch strany vo volebnom roku 2006. Vzhľadom na letecké nešťastie, pri ktorom na území Maďarska zahynuli slovenskí vojaci, však program upravili a celý kongres trval iba asi 40 minút.
Dňa 19. februára 2008 otvoril podpredseda SDKÚ-DS Juraj Liška diskusiu, ktorá sa mala zamerať na generačnú výmenu vo vedení a vyzval predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, aby odstúpil. Liškovu požiadavku vedenie strany ani radoví členovia nepodporili.
Začiatkom marca 2008 Ústredná rada SDKÚ-DS rozhodla, že vnútrostranícke záležitosti sa nebudú medializovať. Dňa 5. marca 2008 vyzvala Bratislavská krajská organizácia SDKÚ-DS na vážnu diskusiu vo vnútri strany, ktorá sa mala zamerať na generačnú výmenu vo vedení, ako aj na úpravu stanov. O tri dni označila Ústredná rada SDKÚ-DS medializáciu požiadaviek časti členskej základne za porušenie stanov strany. Prezídium SDKÚ-DS sa rozhodlo dať návrh na vylúčenie a pozbaviť práv člena 14 signatárov výzvy Nastal čas na zmenu. Rady SDKÚ-DS mali opustiť: Martin Kuruc, Valentín Mikuš, Branislav Záhradník, Tomáš Korček, Milan Cílek, Andrej Petrek, Milada Dobrotková, Viera Čerňanská, Vladimír Kovalčík, Peter Čecho, Ján Krajniak, Hilda Mitterpachová, Milan Vaškor a Peter Kavecký. Stranícky súd potvrdil rozhodnutie Prezídia SDKÚ-DS v prípade 12 členov.
Podpredsedníčka SDKÚ-DS Iveta Radičová sa stala spoločnou kandidátkou opozície na funkciu prezidenta SR v prezidentských voľbách v marci 2009. Opozičná kandidátka získala v prvom kole 38,05 percenta hlasov a postúpila do druhého kola. V druhom kole však zvíťazil Ivan Gašparovič s 55,53 percenta oproti 44,46 percenta hlasov pre I. Radičovú.
V apríli 2003 sa SDKÚ stala členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI), od 1. mája 2004 členom Európskej ľudovej strany. Predsedu strany Mikuláša Dzurindu zvolili 12. februára 2004 za viceprezidenta CDI.
V parlamentných voľbách v roku 2002 získala SDKÚ 15,9 percenta hlasov a 28 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a vytvorila spolu s KDH, SMK a ANO vládnu koalíciu. Predseda strany Mikuláš Dzurinda podpísal 8. októbra 2002 za SDKÚ koaličnú dohodu o zostavení vlády na roky 2002-2006 s lídrami SMK, KDH a ANO.
V parlamentných voľbách 2006 získala SDKÚ-DS 18,35 percenta hlasov a 31 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a odišla do opozície.
Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládu spoločne so SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka Iveta Radičová. Jednohlasne o tom rozhodlo stranícke prezídium. Iveta Radičová, predseda SaS Richard Sulík, šéf KDH Ján Figeľ a líder strany Most-Híd Béla Bugár podpísali v ten istý deň deklaráciu o politickej spolupráci v zmysle zostavenia budúcej vlády.
Prezident SR Ivan Gašparovič dostal 17. júna 2010 oficiálnu žiadosť o prijatie predstaviteľov rodiacej sa štvorkoalície. Listom ho informovali o podpísanej deklarácii, ktorou potvrdzovali svoju snahu o zostavenie nového kabinetu. Dňa 23. júna 2010 poveril Ivetu Radičovú zostavením novej slovenskej vlády. Na čelo vládneho kabinetu SR sa postavila Iveta Radičová (SDKÚ-DS) 8. júla 2010. Gašparovič nasledujúci deň 9. júla 2010 vymenoval do funkcií ministrov novej vlády. SDKÚ-DS obsadilo nielen premiérske kreslo, ale Ivan Mikloš riadil ministerstvo financií, Mikuláš Dzurinda rezort zahraničných vecí, Eugen Jurzyca školstvo a Lucia Žitňanská rezort spravodlivosti.
Premiérka SR Iveta Radičová pred poslaneckým klubom SDKÚ-DS, aj pred prezídiom strany ponúkla 10. októbra 2011 svoju demisiu v prípade, že sa nepodarí dosiahnuť dohodu o eurovale. Hlasovanie o rozšírení eurovalu na pôde Národnej rady SR sa spojí s hlasovaním o dôvere vláde. Po rokovaní s predsedami koaličných strán to 11. októbra 2011 oznámila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) napokon padla. Poslanci Národnej rady SR totiž neschválili rozšírenie dočasného eurovalu a kabinetu tak nevyslovili dôveru. Za záchranný mechanizmus zahlasovalo len 55 poslancov, potrebných bolo minimálne 76 hlasov. Za podporu eurovalu hlasovali podľa očakávania všetci prítomní poslanci SDKÚ-DS, KDH aj Mosta-Híd. Všetci poslanci za SaS vytiahli svoje hlasovacie karty, euroval podporil len Martin Fecko. Kartu si vytiahol aj šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič a traja poslanci za OKS, kladne hlasoval len konzervatívec František Šebej. Opozičný Smer-SD nehlasoval, SNS bola proti.
V Prezidentskom paláci sa 14. októbra 2011 stretol prezident SR Ivan Gašparovič s premiérkou Radičovou. Pracovnú cestu v Ázii Gašparovič skrátil o jeden a pol dňa v dôsledku politickej situácie na Slovensku. Gašparovič neodvolal vládu Ivety Radičovej, ale podľa Ústavy SR využil právomoc poveriť ju ďalej výkonom tejto funkcie.
Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal 17. októbra 2011 zákon o skrátení volebného obdobia, podľa ktorého sa predčasné parlamentné voľby konali 10. marca 2012. SDKÚ-DS v nich získala 6,09 percenta hlasov voličov - 11 kresiel v NR SR.
Mikuláš Dzurinda sa na straníckom kongrese neuchádzal o post predsedu SDKÚ-DS. Oznámil to 12. marca 2012 po rokovaní straníckeho Prezídia s tým, že dôvodom bol nepriaznivý volebný výsledok jeho politického subjektu. O stranícky post sa neuchádzal ani podpredseda strany Milan Hort. Aj keď formálne prestal byť Dzurinda predsedom až po kongrese, ktorý sa uskutočnil 19. mája 2012, už od marca 2012 stranu reprezentovala navonok Lucia Žitňanská. Funkciu v strane dal k dispozícii aj podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš a riaditeľ Ústrednej kancelárie SDKÚ-DS a predseda volebného štábu Kamil Homoľa.
Strana SDKÚ-DS ide od 19. mája 2012 cestou modernej ľudovej strany, o ktorú sa bude dať oprieť a cestou, ktorú si zaslúži, to znamená návrat do prvej ligy, po kongrese SDKÚ-DS to vyhlásil novozvolený líder strany Pavol Frešo. Rozhodli o tom v tajnej voľbe delegáti straníckeho kongresu vo Zvolene, ktorí mu v druhom kole odovzdali 242 hlasov. Jeho protikandidátka Lucia Žitňanská získala podporu 154 delegátov. Osem hlasovacích lístkov bolo neplatných. Novými podpredsedami sa stali Viliam Novotný, Jozef Mikuš, Ivan Štefanec a Martin Fedor. Generálnym sekretárom sa stal bývalý poslanec NR SR Štefan Kužma.
Stranu opustili 12. decembra 2013 predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská a poslanci Národnej rady SR Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová.
Prvými poslancami Európskeho parlamentu za SDKÚ v rokoch 2004-2009 boli Peter Šťastný, Milan Gaľa, Zita Pleštinská.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu 6. júna 2009 získala strana 16,98 percenta hlasov a dva mandáty. Europoslancami sa stali Eduard Kukan a Peter Šťastný. V ostatných voľbách do Európskeho parlamentu 24. mája 2014 na Slovensku získala SDKÚ-DS 7,75 percenta hlasov voličov, čo jej zabezpečilo dva mandáty, ktoré obsadia Ivan Štefanec a Eduard Kukan.
V júni 2000 sa s SDKÚ zlúčila Únia živnostníkov, podnikateľov a roľníkov, ktorej predsedom bol Pavol Prokopovič, v júli 2000 sa súčasťou SDKÚ stala Demokratická únia Slovenska s jej lídrom Ľubomírom Harachom.
Prípravný výbor SDKÚ odmietol 13. novembra 2000 žiadosť šiestich členov (Juraj Dobiš, Andrej Finďo, Luboš Pastor, Ľubomír Plai, Eva Rusnáková a Milan Vaškor) o schválenie štatútu Liberálnej platformy SDKÚ.
Ustanovujúci kongres únie sa uskutočnil 17. a 18. novembra 2000 v Bratislave. Jeho delegáti si za predsedu zvolili Mikuláša Dzurindu, generálnym sekretárom sa stal Ivan Šimko a podpredsedami Eduard Kukan, Juraj Kopčák, Ľubomír Harach, Zuzana Martináková a Milan Kňažko.
Ivan Šimko ohlásil 16. novembra 2003 vznik politickej platformy v rámci SDKÚ s názvom Slobodné fórum SDKÚ. K platforme, ktorá mala pôvodne pôsobiť ako vnútorná opozícia SDKÚ, sa vtedy pripojili aj ďalší poslanci tejto strany - Zuzana Martináková, Zuzana Plháková, Tibor Tóth, Ľubica Navrátilová, Peter Bódy, Jozef Hurban a Alexej Ivanko. Všetci odišli s výnimkou T. Tótha z klubu a založili v marci 2004 politickú stranu s názvom Slobodné fórum. Zuzana Plháková kandidujúca za SDKÚ sa stala nezávislou poslankyňou NR SR.
Vo Zvolene sa 21. januára 2006 zišiel mimoriadny kongres SDKÚ, ktorý rozhodol o zlúčení strany s Demokratickou stranou. Nový politický subjekt dostal názov SDKÚ-DS. Na mimoriadnom kongrese SDKÚ o zlúčení jednohlasne rozhodlo 176 prítomných delegátov. Pôvodne sa mala viesť aj diskusia o plánoch strany vo volebnom roku 2006. Vzhľadom na letecké nešťastie, pri ktorom na území Maďarska zahynuli slovenskí vojaci, však program upravili a celý kongres trval iba asi 40 minút.
Dňa 19. februára 2008 otvoril podpredseda SDKÚ-DS Juraj Liška diskusiu, ktorá sa mala zamerať na generačnú výmenu vo vedení a vyzval predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, aby odstúpil. Liškovu požiadavku vedenie strany ani radoví členovia nepodporili.
Začiatkom marca 2008 Ústredná rada SDKÚ-DS rozhodla, že vnútrostranícke záležitosti sa nebudú medializovať. Dňa 5. marca 2008 vyzvala Bratislavská krajská organizácia SDKÚ-DS na vážnu diskusiu vo vnútri strany, ktorá sa mala zamerať na generačnú výmenu vo vedení, ako aj na úpravu stanov. O tri dni označila Ústredná rada SDKÚ-DS medializáciu požiadaviek časti členskej základne za porušenie stanov strany. Prezídium SDKÚ-DS sa rozhodlo dať návrh na vylúčenie a pozbaviť práv člena 14 signatárov výzvy Nastal čas na zmenu. Rady SDKÚ-DS mali opustiť: Martin Kuruc, Valentín Mikuš, Branislav Záhradník, Tomáš Korček, Milan Cílek, Andrej Petrek, Milada Dobrotková, Viera Čerňanská, Vladimír Kovalčík, Peter Čecho, Ján Krajniak, Hilda Mitterpachová, Milan Vaškor a Peter Kavecký. Stranícky súd potvrdil rozhodnutie Prezídia SDKÚ-DS v prípade 12 členov.
Podpredsedníčka SDKÚ-DS Iveta Radičová sa stala spoločnou kandidátkou opozície na funkciu prezidenta SR v prezidentských voľbách v marci 2009. Opozičná kandidátka získala v prvom kole 38,05 percenta hlasov a postúpila do druhého kola. V druhom kole však zvíťazil Ivan Gašparovič s 55,53 percenta oproti 44,46 percenta hlasov pre I. Radičovú.
V apríli 2003 sa SDKÚ stala členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI), od 1. mája 2004 členom Európskej ľudovej strany. Predsedu strany Mikuláša Dzurindu zvolili 12. februára 2004 za viceprezidenta CDI.
V parlamentných voľbách v roku 2002 získala SDKÚ 15,9 percenta hlasov a 28 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a vytvorila spolu s KDH, SMK a ANO vládnu koalíciu. Predseda strany Mikuláš Dzurinda podpísal 8. októbra 2002 za SDKÚ koaličnú dohodu o zostavení vlády na roky 2002-2006 s lídrami SMK, KDH a ANO.
V parlamentných voľbách 2006 získala SDKÚ-DS 18,35 percenta hlasov a 31 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a odišla do opozície.
Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládu spoločne so SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka Iveta Radičová. Jednohlasne o tom rozhodlo stranícke prezídium. Iveta Radičová, predseda SaS Richard Sulík, šéf KDH Ján Figeľ a líder strany Most-Híd Béla Bugár podpísali v ten istý deň deklaráciu o politickej spolupráci v zmysle zostavenia budúcej vlády.
Prezident SR Ivan Gašparovič dostal 17. júna 2010 oficiálnu žiadosť o prijatie predstaviteľov rodiacej sa štvorkoalície. Listom ho informovali o podpísanej deklarácii, ktorou potvrdzovali svoju snahu o zostavenie nového kabinetu. Dňa 23. júna 2010 poveril Ivetu Radičovú zostavením novej slovenskej vlády. Na čelo vládneho kabinetu SR sa postavila Iveta Radičová (SDKÚ-DS) 8. júla 2010. Gašparovič nasledujúci deň 9. júla 2010 vymenoval do funkcií ministrov novej vlády. SDKÚ-DS obsadilo nielen premiérske kreslo, ale Ivan Mikloš riadil ministerstvo financií, Mikuláš Dzurinda rezort zahraničných vecí, Eugen Jurzyca školstvo a Lucia Žitňanská rezort spravodlivosti.
Premiérka SR Iveta Radičová pred poslaneckým klubom SDKÚ-DS, aj pred prezídiom strany ponúkla 10. októbra 2011 svoju demisiu v prípade, že sa nepodarí dosiahnuť dohodu o eurovale. Hlasovanie o rozšírení eurovalu na pôde Národnej rady SR sa spojí s hlasovaním o dôvere vláde. Po rokovaní s predsedami koaličných strán to 11. októbra 2011 oznámila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) napokon padla. Poslanci Národnej rady SR totiž neschválili rozšírenie dočasného eurovalu a kabinetu tak nevyslovili dôveru. Za záchranný mechanizmus zahlasovalo len 55 poslancov, potrebných bolo minimálne 76 hlasov. Za podporu eurovalu hlasovali podľa očakávania všetci prítomní poslanci SDKÚ-DS, KDH aj Mosta-Híd. Všetci poslanci za SaS vytiahli svoje hlasovacie karty, euroval podporil len Martin Fecko. Kartu si vytiahol aj šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič a traja poslanci za OKS, kladne hlasoval len konzervatívec František Šebej. Opozičný Smer-SD nehlasoval, SNS bola proti.
V Prezidentskom paláci sa 14. októbra 2011 stretol prezident SR Ivan Gašparovič s premiérkou Radičovou. Pracovnú cestu v Ázii Gašparovič skrátil o jeden a pol dňa v dôsledku politickej situácie na Slovensku. Gašparovič neodvolal vládu Ivety Radičovej, ale podľa Ústavy SR využil právomoc poveriť ju ďalej výkonom tejto funkcie.
Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal 17. októbra 2011 zákon o skrátení volebného obdobia, podľa ktorého sa predčasné parlamentné voľby konali 10. marca 2012. SDKÚ-DS v nich získala 6,09 percenta hlasov voličov - 11 kresiel v NR SR.
Mikuláš Dzurinda sa na straníckom kongrese neuchádzal o post predsedu SDKÚ-DS. Oznámil to 12. marca 2012 po rokovaní straníckeho Prezídia s tým, že dôvodom bol nepriaznivý volebný výsledok jeho politického subjektu. O stranícky post sa neuchádzal ani podpredseda strany Milan Hort. Aj keď formálne prestal byť Dzurinda predsedom až po kongrese, ktorý sa uskutočnil 19. mája 2012, už od marca 2012 stranu reprezentovala navonok Lucia Žitňanská. Funkciu v strane dal k dispozícii aj podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš a riaditeľ Ústrednej kancelárie SDKÚ-DS a predseda volebného štábu Kamil Homoľa.
Strana SDKÚ-DS ide od 19. mája 2012 cestou modernej ľudovej strany, o ktorú sa bude dať oprieť a cestou, ktorú si zaslúži, to znamená návrat do prvej ligy, po kongrese SDKÚ-DS to vyhlásil novozvolený líder strany Pavol Frešo. Rozhodli o tom v tajnej voľbe delegáti straníckeho kongresu vo Zvolene, ktorí mu v druhom kole odovzdali 242 hlasov. Jeho protikandidátka Lucia Žitňanská získala podporu 154 delegátov. Osem hlasovacích lístkov bolo neplatných. Novými podpredsedami sa stali Viliam Novotný, Jozef Mikuš, Ivan Štefanec a Martin Fedor. Generálnym sekretárom sa stal bývalý poslanec NR SR Štefan Kužma.
Stranu opustili 12. decembra 2013 predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská a poslanci Národnej rady SR Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová.
Prvými poslancami Európskeho parlamentu za SDKÚ v rokoch 2004-2009 boli Peter Šťastný, Milan Gaľa, Zita Pleštinská.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu 6. júna 2009 získala strana 16,98 percenta hlasov a dva mandáty. Europoslancami sa stali Eduard Kukan a Peter Šťastný. V ostatných voľbách do Európskeho parlamentu 24. mája 2014 na Slovensku získala SDKÚ-DS 7,75 percenta hlasov voličov, čo jej zabezpečilo dva mandáty, ktoré obsadia Ivan Štefanec a Eduard Kukan.
