Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. októbra (TASR) – Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel v stredu 5. októbra. Na Slovensku bude vo štvrtok 13. októbra v súvislosti s úmrtím prvého prezidenta SR Michala Kováča od 08.00 do 17.00 h štátny smútok. V tento deň sa zároveň uskutoční štátny pohreb exprezidenta SR.
TASR prináša jeho profil.
Politik a bankár Ing. Michal Kováč, CSc. bol v rokoch 1993-1998 prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky.
Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky. V rokoch 1987-1989 tiež externe prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave.
Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády podal demisiu). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR (Československej socialistickej republiky), resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992). Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) k 31. decembru 1992.
Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky. Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998. Napriek tomu, že sídlom slovenského prezidenta nemal byť v budúcnosti Bratislavský hrad, svoj úrad začal vykonávať Michal Kováč práve v týchto historických priestoroch. Tu úradoval až do roku 1996, kedy sa presťahoval do Grassalkovichovho paláca, ktorý sa stal definitívnym sídlom slovenských prezidentov.
Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, prameniace z nesúhlasu prezidenta SR s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády. Po návrate Vladimíra Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 a Kováčovom odmietnutí vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy. Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do Rakúska, kde ho zatkla polícia na základe zatykača Interpolu. Po uplynutí prezidentského mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. mája 1999 vzdal.
Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Bol spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR. V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických (USA) udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku (1994). V roku 1995 dostal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí. V roku 2003 pri príležitosti 10. výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.
Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 o 19.50 h vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. V nemocnici bol hospitalizovaný niekoľko dní. Najskôr bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Potom sa však jeho zdravotný stav mierne zlepšil, preto ho odpojili od prístrojov a Kováč dýchal sám. Potom však opäť začal mať problémy, zase bol v umelom spánku, lekári ho opäť dali na pľúcnu ventiláciu. Kováčovi začali zlyhávať orgány. Exprezidenta museli pre zdravotné problémy v priebehu niekoľkých mesiacov hospitalizovať viackrát, roky ho trápila aj Parkinsonova choroba.
Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.
Výberová chronológi udalostí spojených s pôsobením Michala Kováča vo funkcii prezidenta SR.
15. februára 1993 - Ing. Michal Kováč, CSc. bol za prezidenta SR zvolený v druhom kole prezidentských volieb 106 hlasmi poslancov NR SR v tajnom hlasovaní ako kandidát Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).
2. marca 1993 - Zložením prezidentského sľubu na slávnostnej inaugurácii v Bratislave sa ujal funkcie za účasti najvyšších predstaviteľov SR, poslancov NR SR a bývalého Federálneho zhromaždenia (FZ), diplomatického zboru, prezidentov Česka, Rakúska, Maďarska, Poľska a ďalších osobností.
8. marca 1993 - Vymenoval Milana Čiča za predsedu Ústavného súdu SR.
16. marca 1993 - Vymenoval za ministra obrany SR Imricha Andrejčáka. Odvolal z funkcie ministra zahraničných vecí SR Milana Kňažka a prijal demisiu ministra hospodárstva SR Ľudovíta Černáka. Na návrh premiéra potom vymenoval za ministra zahraničných vecí SR Jozefa Moravčíka a za ministra hospodárstva SR Jaroslava Kubečku.
30. marca 1993 - Odcestoval do Česka, kde sa stretol s prezidentom ČR Václavom Havlom.
19. apríla 1993 - Vymenoval za riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Mitra.
22. apríla 1993 - Vo Washingtone (USA) sa zúčastnil na otvorení Múzea holokaustu a stretol sa s prezidentom USA Billom Clintonom.
22. júna 1993 - Prijal demisiu ministra pre správu a privatizáciu národného majetku SR Ľubomíra Dolgoša a demisiu ministra školstva a vedy SR Matúša Kučeru a poveril riadením týchto rezortov premiéra Vladimíra Mečiara a podpredsedu vlády SR Romana Kováča.
29. júna 1993 - Odcestoval do Kyjeva (Ukrajina), kde podpísal medzištátnu Zmluvu o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci.
13.-14. júla 1993 - Bol hostiteľom rakúskeho prezidenta Thomasa Klestila na oficiálnej návšteve SR.
26. augusta 1993 - Bol hostiteľom ruského prezidenta Borisa Jeľcina na jeho oficiálnej návšteve SR.
3. novembra 1993 - Pricestoval do Bruselu (Belgicko) na dvojdňovú návštevu. Ubezpečil západných predstaviteľov o nezvratnosti smerovania SR k západným štruktúram - NATO a EÚ.
10. novembra 1993 - Vymenoval nových členov vlády: za podpredsedov vlády SR Sergeja Kozlíka, Mariána Andela, Jozefa Prokeša, Júliusa Tótha, ktorý naďalej vykonával funkciu ministra financií SR; za ministra hospodárstva SR Jána Duckého, za ministra školstva a vedy SR Jaroslava Pašku.
14.-16. novembra 1993 - Vykonal oficiálnu návštevu Nemecka.
24. novembra 1993 - Vymenoval do funkcie ministerky zdravotníctva SR Irenu Belohorskú.
11. januára 1994 - Viedol delegáciu SR v Prahe (ČR) na stretnutí prezidenta USA Billa Clintona s najvyššími predstaviteľmi vyšehradskej skupiny.
12.-13. februára 1994 - V nórskom Lillehammeri sa zúčastnil na otvorení XVII. Zimných olympijských hier.
16. februára 1994 - Premiér SR Vladimír Mečiar mu poslal návrh na odvolanie Romana Kováča z funkcie podpredsedu vlády SR a Jozefa Moravčíka z funkcie člena vlády SR povereného riadením Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR. Premiér navrhol poveriť Jozefa Prokeša riadením MZV SR a nenavrhol obsadiť post podpredsedu vlády.
8. marca 1994 - Na schôdzi NR SR predniesol Správu o stave SR. Nadväzne o tri dni poslanci NR SR v tajnom hlasovaní vyslovili nedôveru predsedovi vlády SR Vladimírovi Mečiarovi.
14. marca 1994 - Odvolal Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu vlády SR. Súčasne zrušil jeho poverenie dočasne spravovať veci Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a v zmysle ústavného zákona o Rade obrany štátu ho odvolal z funkcie predsedu Rady. Uvoľňovacie dekréty z funkcií dostali aj všetci členovia kabinetu V. Mečiara.
16. marca 1994 - Vymenoval novú koaličnú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom.
16. mája 1994 - Začal oficiálnu návštevu Rakúskej republiky.
18.-20. mája 1994 - Bol hostiteľom prezidentky Islandskej republiky Vigdís Finnbogadóttirovej na oficiálnej návšteve SR.
5. júna 1994 - Zúčastnil sa v Spojenom kráľovstve a Francúzsku na oslavách 50. výročia vylodenia spojencov v Normandii.
20. júna 1994 - Začal návštevu USA, počas ktorej 23. júna toho roku prevzal spolu s maďarským prezidentom Árpádom Gönczom cenu Ústavu pre výskum vzťahov Východ-Západ (IEWS). Stretol sa aj s americkým prezidentom Billom Clintonom.
10. augusta 1994 - Vyhlásil referendum na 22. októbra o otázke: Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?
4. októbra 1994 - Poslal predsedovi HZDS V. Mečiarovi list, v ktorom poveril koalíciu HZDS-RSS rozhovormi o zostavení koaličnej vlády. Mečiara požiadal, aby ho o výsledkoch koaličných rozhovorov informoval najneskôr 18. októbra toho roku. List tohto znenia poslal aj predsedovi Roľníckej strany Slovenska (RSS) Pavlovi Delingovi.
13.-15. októbra 1994 - Bol hostiteľom kráľovnej Dánska Margaréty II. na jej oficiálnej návšteve SR.
31. októbra 1994 - Poveril V. Mečiara zostavením novej vlády SR.
3. novembra 1994 - Po skončení ustanovujúcej schôdze NR SR prijal demisiu vlády Jozefa Moravčíka. Súčasne vládu požiadal, aby svoju funkciu vykonávala až do zostavenia novej vlády SR.
9. novembra 1994 - Na základe návrhu poslancov HZDS, RSS, Slovenská národná strana (SNS) a Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) odvolal z funkcie generálneho prokurátora SR Vojtecha Bacha.
15. novembra 1994 - Prijal hlavného veliteľa ozbrojených síl Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) v Európe generála Georgea Alfreda Jouwlana.
16. novembra 1994 - Vymenoval Ľudovíta Hudeka za generálneho prokurátora SR.
23. novembra 1994 - Prijal od veľvyslancov Nemecka a Francúzska v SR Heike Zenkerovej a Michela Perrina demarš Európskej únie.
28.-29. novembra 1994 - Bol hostiteľom prezidenta Talianskej republiky Oscara Luigiho Scalfara počas jeho návštevy SR.
5.-6. decembra 1994 - V Budapešti (Maďarsko) sa zúčastnil na summite Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.
13. decembra 1994 - Vymenoval novú vládu SR na čele s V. Mečiarom.
14.-15. decembra 1994 - Bol hostiteľom slovinského prezidenta Milana Kučana počas jeho oficiálnej návštevy SR.
17. decembra 1994 - Navštívil Vatikán, kde sa zúčastnil na slávnostnej iluminácii vianočného stromu, ktorý hlave katolíckej cirkvi darovala SR.
26.-27. januára 1995 - V Poľsku sa zúčastnil na spomienkovom stretnutí pri príležitosti 50. výročia oslobodenia koncentračného tábora.
30. januára 1995 - Vymenoval JUDr. Michala Vaľu do funkcie generálneho prokurátora SR.
12. marca 1995 - V Kodani (Dánsko) vystúpil na Svetovom summite Organizácie Spojených národov (OSN) o sociálnom rozvoji. Zdôraznil súvislosť duchovného úpadku, ktorý nadobúdal vážne rozmery v celosvetovom meradle.
6. apríla 1995 - Vedúci Kancelárie prezidenta SR Ján Findra predniesol v NR SR odmietavé stanovisko prezidenta SR k parlamentnému vystúpeniu premiéra SR Mečiara dňa 5. apríla toho roku, dotýkajúceho sa prezidenta SR.
5. mája 1995 - V nadväznosti na prerokovanie správy Osobitného kontrolného orgánu (OKO) NR SR na kontrolu SIS vyjadrila NR SR prezidentovi SR M. Kováčovi poslaneckou väčšinou nedôveru.
7.-9. mája 1995 - V Londýne, v Paríži a v Moskve sa zúčastnil na oslavách 50. výročia skončenia vojny; v Moskve bol s ním aj premiér SR Mečiar.
11. mája 1995 - Vystúpil v NR SR so svojím odmietavým stanoviskom voči vyjadreniu nedôvery NR SR k jeho osobe vo funkcii prezidenta SR z 5. mája toho roku.
16. mája 1995 - V Bratislave sa uskutočnil míting na podporu prezidenta SR Kováča.
19. mája 1995 - Viaceré organizácie slovenskej inteligencie prijali spoločné stanovisko k pôsobeniu M. Kováča vo funkcii prezidenta SR, v ktorom sa vyjadrili, že prezidentskú funkciu nezvládol na úrovni doby a vyzvali ho, aby zvážil morálnu opodstatnenosť a únosnosť svojho ďalšieho zotrvania v prezidentskom úrade.
26. mája 1995 - V maďarskom Keszthelyi sa zúčastnil na stretnutí prezidentov ôsmich krajín - Maďarska, Česka, Nemecka, Poľska, Rakúska, Slovenska, Slovinska a Talianska. Rokovali o humánnych aspektoch spolupráce v stredoeurópskom regióne.
25. júna 1995 - Spolu s maďarským prezidentom Árpádom Gönczom navštívil jubilejné 40. celoslovenské kultúrne slávnosti Maďarov na Slovensku - Gombasek '95.
30. júna - 3. júla 1995 - Na základe pozvania prezidenta navštívil SR pápež Ján Pavol II. Hlava rímskokatolíckej cirkvi pobudla v Bratislave, Nitre, Šaštíne, Košiciach, Prešove, Levoči a súkromne v Tatrách.
28. júla 1995 - Vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novely zákonov o veľkej privatizácii a o investičných fondoch a spoločnostiach a zákon o strategických záujmoch štátu v privatizácii.
3.-14. augusta 1995 - Bol na pracovnej návšteve v USA, kde okrem iného prevzal cenu Americkej advokátskej komory (ABA), ktorú mu udelila Právna iniciatíva pre strednú a východnú Európu (CEELI).
20. augusta 1995 - Republikové predstavenstvo HZDS akceptovalo správu Obvodnej organizácie HZDS Bratislava IV, kde mal prezident SR pozastavené členstvo, že obvodný výbor HZDS sa ho rozhodol nepreregistrovať, čím ho fakticky vylúčil z hnutia.
31. augusta 1995 - Prezidentov syn bol násilne zavlečený do Rakúska, kde ho po krátkom pobyte v nemocnici zadržala rakúska polícia v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku.
6. septembra 1995 - Michal Kováč vystúpil v NR SR so Správou o stave Slovenskej republiky.
19. septembra 1995 - V nadväznosti na odmietnutie prezidenta SR zúčastniť sa na rokovaní vlády SR, prijala vláda vyhlásenie vyzývajúce M. Kováča, aby odstúpil z funkcie.
20. septembra 1995 - Na výzvu vlády, aby odstúpil, reagoval vyhlásením, že naďalej zotrváva vo funkcii.
20.-26. októbra 1995 - Bol na pracovnej návšteve v USA pri príležitosti osláv 50. výročia vzniku OSN, kde sa okrem iného stretol aj s americkým prezidentom B. Clintonom, českým prezidentom Václavom Havlom a maďarským prezidentom A. Gönczom.
11. januára 1996 - V Paríži sa zúčastnil na smútočnej omši za bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda.
7. marca 1996 - Odmietol návrh vlády SR z 20. februára toho roku vymenovať Oľgu Keltošovú za veľvyslankyňu SR pri OSN.
9.-16. apríla 1996 - Bol na oficiálnej návšteve Číny a Kirgizska.
30. apríla 1996 - V Bratislave prijal generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu.
12.-13. júna 1996 - Vykonal oficiálnu návštevu Maďarska.
6. júla 1996 - V Bratislave prijal manželku amerického prezidenta Hillary Rodham Clintonovú a stálu veľvyslankyňu USA v OSN Madeleine Korbel Albrightovú.
18. júla 1996 - Odcestoval do USA na otvorenie a začiatok XXVI. Letných olympijských hier v Atlante.
2. septembra 1996 - Udelil odchádzajúcemu mimoriadnemu a splnomocnenému veľvyslancovi Ruska v SR Sergejovi Jastržembskému Rad bieleho dvojkríža II. triedy.
9.-10. októbra 1996 - Bol hostiteľom prezidenta Indickej republiky Šankara Dajála Šarmu, ktorý oficiálne navštívil SR.
16.-17. októbra 1996 - Navštívil Belgicko a v Bruseli absolvoval rad rokovaní v súvislosti s úsilím SR o vstup do EÚ a NATO.
12.-13. novembra 1996 - Absolvoval oficiálnu návštevu Holandského kráľovstva.
15.-17. novembra 1996 - Zúčastnil sa na Svetovom potravinovom summite v talianskom Ríme, kde 16. novembra predniesol prejav.
2.-3. decembra 1996 - V portugalskom Lisabone sa zúčastnil na stretnutí vrcholných predstaviteľov členských krajín OBSE.
11. decembra 1996 - V NR SR predniesol Správu o stave Slovenskej republiky.
16.-17. januára 1997 - Bol hostiteľom prezidenta Uzbeckej republiky Islama Karimova.
26. februára 1997 - Na návrh vlády SR vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona z 13. februára toho roku zamedzujúcu do roku 2003 privatizáciu štyroch kľúčových finančných ústavov.
4. marca 1997 - Prevzal od petičného výboru za priamu voľbu prezidenta hárky s 521.580 podpismi.
13. marca 1997 - Vyhlásil referendum na dni 23. a 24. mája toho roku so štyrmi otázkami; k trom otázkam o vojensko-bezpečnostnej politike, prijatým Národnou radou SR dňa 14. februára, pridal v nadväznosti na petičnú akciu občanov štvrtú otázku: Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR, podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?
14. apríla 1997 - S účinnosťou od 15. apríla toho roku odvolal Alexandra Rezeša z funkcie člena vlády SR povereného riadením Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
15. apríla 1997 - V Bratislave prijal generálneho tajomníka Rady Európy Daniela Tarschysa.
16. apríla 1997 - V Bratislave prijal vysokého komisára OBSE Maxa van der Stoela.
- Do funkcie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vymenoval Jána Jasovského.
28. apríla 1997 - Prijal predsedu ruskej vlády Viktora Černomyrdina, ktorý oficiálne navštívil SR.
1.-2. mája 1997 - V Bratislave prevzal od nemeckého vicekancelára a ministra zahraničných vecí Klausa Kinkela písomný zoznam piatich zásadných výhrad, ktoré majú západné štáty voči demokratickosti vývoja v SR.
22. mája 1997 - Prevzal od veľvyslanca USA v SR Ralpha Johnsona list od amerického prezidenta Clintona obsahujúci aj jeho znepokojenie nad niektorými javmi v SR z hľadiska demokracie.
23.-24. mája 1997 - V referende odmietol prevziať hlasovací lístok s troma otázkami, bez otázky o priamej voľbe prezidenta.
28. mája 1997 - V holandskom Haagu sa zúčastnil na oslavách 50. výročia Marshallovho plánu.
29. mája 1997 - V Bratislave prijal komisára EÚ pre bezpečnostnú politiku a vzťahy so strednou a východnou Európou Hansa van der Broeka.
3. júna 1997 - V poľskom Gniezdne sa zúčastnil na slávnostnej omši k tisícročiu mučeníckej smrti sv. Vojtecha, a to spolu s prezidentmi Poľska, Maďarska, Česka, Nemecka, Ukrajiny a Litvy a s pápežom Jánom Pavlom II.
6.-7. júna 1997 - Zúčastnil sa na summite ôsmich stredoeurópskych prezidentov v slovinskom letovisku Portorož-Piran.
11. júna 1997 - Vymenoval Zdenku Kramplovú za novú ministerku zahraničných vecí SR.
20.-21. augusta 1997 - Bol hostiteľom poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewského, ktorý vykonal oficiálnu návštevu SR.
18.-19. septembra 1997 - Vykonal oficiálnu návštevu Turecka.
9.-11. októbra 1997 - Zúčastnil sa na II. summite Rady Európy v Štrasburgu.
14. októbra 1997 - V Bratislave rokoval s poslancom Európskeho parlamentu a spravodajcom jeho zahraničného výboru pre SR Janom-Marinusom Wiersmom o otázkach začleňovania SR do EÚ.
15. októbra 1997 - V Bratislave rokoval s vysokým komisárom OBSE Maxom van der Stoelom o národnostných otázkach.
17. októbra 1997 - S premiérom SR Mečiarom podpísal Spoločné vyhlásenie k rozširovaniu EÚ. Deklarovali ochotu vyvinúť úsilie o obnovenie dôvery členských štátov voči SR z hľadiska plnenia politických kritérií s cieľom dodatočného prizvania SR na rozhovory o začlenení SR do integrácie v prvej vlne rozširovania.29.-30. októbra 1997 - Vykonal oficiálnu návštevu Rumunska.
3.-4. novembra 1997 - Bol na pracovnej návšteve Nemecka v Mníchove, kde sa zúčastnil na Medzinárodnom sympóziu Franza Jozefa Straussa a stretol sa aj so slovinským prezidentom Milanom Kučanom a s nemeckým spolkovým ministrom financií Theom Waigelom.
13.-15. novembra 1997 - Vykonal oficiálnu návštevu Talianska. Vo Vatikáne prijal M. Kováča pápež Ján Pavol II.
10. decembra 1997 - Senát Ústavného súdu (ÚS) SR rozhodol, že volebné i funkčné obdobie prezidenta SR sa začalo dňom zloženia volebného sľubu, čiže 2. marca 1993 a končí sa po piatich rokoch - 2. marca 1998.
12. decembra 1997 - Kancelária prezidenta SR zverejnila, že prezident M. Kováč využil svoje ústavné právo a nariadil zastaviť trestné stíhanie v kauze Technopol voči všetkým osobám, vrátane jeho syna.
14. januára 1998 - Vymenoval poslanca NR SR za Novú agrárnu stranu (NAS) Miroslava Maxona za ministra financií SR.
23.-24. januára 1998 - Bol hostiteľom stretnutia prezidentov 11 stredoeurópskych štátov v Levoči. Názov hlavnej témy ich summitu bol: Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy.
4. februára 1998 - V NR SR predniesol Správu o stave SR.
6.-11. februára 1998 - Oficiálne navštívil Japonsko, kde sa zúčastnil na otvorení XVIII. Zimných olympijských hier.
20. februára 1998 - Svojím rozhodnutím určil na 19. apríla 1998 nový termín uskutočnenia referenda, ktoré pôvodne vyhlásil 13. marca 1997 na 23. a 24. mája 1997.
24. februára 1998 - Prijal premiéra SR Vladimíra Mečiara. Prerokovali personálne zmeny vo vláde a spôsob prevzatia ústavou vymedzenej časti prezidentských právomocí vládou po skončení funkčného obdobia prezidenta M. Kováča.
26. februára 1998 - Prijal demisiu ministerky Oľgy Keltošovej a ministra Karola Česneka.
27. februára 1998 - Vymenoval za členov vlády SR Vojtecha Tkáča a Milana Cagalu a poveril ich riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstva hospodárstva SR.
2. marca 1998 - Stretol sa s kompletnou vládou SR na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom a v krátkom príhovore jej symbolickým spôsobom odovzdal Ústavou SR vymedzenú časť prezidentských kompetencií.
TASR prináša jeho profil.
Politik a bankár Ing. Michal Kováč, CSc. bol v rokoch 1993-1998 prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky.
Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky. V rokoch 1987-1989 tiež externe prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave.
Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády podal demisiu). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR (Československej socialistickej republiky), resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992). Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) k 31. decembru 1992.
Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky. Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998. Napriek tomu, že sídlom slovenského prezidenta nemal byť v budúcnosti Bratislavský hrad, svoj úrad začal vykonávať Michal Kováč práve v týchto historických priestoroch. Tu úradoval až do roku 1996, kedy sa presťahoval do Grassalkovichovho paláca, ktorý sa stal definitívnym sídlom slovenských prezidentov.
Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, prameniace z nesúhlasu prezidenta SR s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády. Po návrate Vladimíra Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 a Kováčovom odmietnutí vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy. Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do Rakúska, kde ho zatkla polícia na základe zatykača Interpolu. Po uplynutí prezidentského mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. mája 1999 vzdal.
Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Bol spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR. V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických (USA) udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku (1994). V roku 1995 dostal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí. V roku 2003 pri príležitosti 10. výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.
SLEDUJEME ONLINE: Slovensko sa lúči s exprezidentom Michalom Kováčom
Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 o 19.50 h vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. V nemocnici bol hospitalizovaný niekoľko dní. Najskôr bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Potom sa však jeho zdravotný stav mierne zlepšil, preto ho odpojili od prístrojov a Kováč dýchal sám. Potom však opäť začal mať problémy, zase bol v umelom spánku, lekári ho opäť dali na pľúcnu ventiláciu. Kováčovi začali zlyhávať orgány. Exprezidenta museli pre zdravotné problémy v priebehu niekoľkých mesiacov hospitalizovať viackrát, roky ho trápila aj Parkinsonova choroba.
Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.
Výberová chronológi udalostí spojených s pôsobením Michala Kováča vo funkcii prezidenta SR.
15. februára 1993 - Ing. Michal Kováč, CSc. bol za prezidenta SR zvolený v druhom kole prezidentských volieb 106 hlasmi poslancov NR SR v tajnom hlasovaní ako kandidát Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).
2. marca 1993 - Zložením prezidentského sľubu na slávnostnej inaugurácii v Bratislave sa ujal funkcie za účasti najvyšších predstaviteľov SR, poslancov NR SR a bývalého Federálneho zhromaždenia (FZ), diplomatického zboru, prezidentov Česka, Rakúska, Maďarska, Poľska a ďalších osobností.
8. marca 1993 - Vymenoval Milana Čiča za predsedu Ústavného súdu SR.
16. marca 1993 - Vymenoval za ministra obrany SR Imricha Andrejčáka. Odvolal z funkcie ministra zahraničných vecí SR Milana Kňažka a prijal demisiu ministra hospodárstva SR Ľudovíta Černáka. Na návrh premiéra potom vymenoval za ministra zahraničných vecí SR Jozefa Moravčíka a za ministra hospodárstva SR Jaroslava Kubečku.
30. marca 1993 - Odcestoval do Česka, kde sa stretol s prezidentom ČR Václavom Havlom.
19. apríla 1993 - Vymenoval za riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Mitra.
22. apríla 1993 - Vo Washingtone (USA) sa zúčastnil na otvorení Múzea holokaustu a stretol sa s prezidentom USA Billom Clintonom.
22. júna 1993 - Prijal demisiu ministra pre správu a privatizáciu národného majetku SR Ľubomíra Dolgoša a demisiu ministra školstva a vedy SR Matúša Kučeru a poveril riadením týchto rezortov premiéra Vladimíra Mečiara a podpredsedu vlády SR Romana Kováča.
29. júna 1993 - Odcestoval do Kyjeva (Ukrajina), kde podpísal medzištátnu Zmluvu o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci.
13.-14. júla 1993 - Bol hostiteľom rakúskeho prezidenta Thomasa Klestila na oficiálnej návšteve SR.
26. augusta 1993 - Bol hostiteľom ruského prezidenta Borisa Jeľcina na jeho oficiálnej návšteve SR.
3. novembra 1993 - Pricestoval do Bruselu (Belgicko) na dvojdňovú návštevu. Ubezpečil západných predstaviteľov o nezvratnosti smerovania SR k západným štruktúram - NATO a EÚ.
10. novembra 1993 - Vymenoval nových členov vlády: za podpredsedov vlády SR Sergeja Kozlíka, Mariána Andela, Jozefa Prokeša, Júliusa Tótha, ktorý naďalej vykonával funkciu ministra financií SR; za ministra hospodárstva SR Jána Duckého, za ministra školstva a vedy SR Jaroslava Pašku.
14.-16. novembra 1993 - Vykonal oficiálnu návštevu Nemecka.
24. novembra 1993 - Vymenoval do funkcie ministerky zdravotníctva SR Irenu Belohorskú.
11. januára 1994 - Viedol delegáciu SR v Prahe (ČR) na stretnutí prezidenta USA Billa Clintona s najvyššími predstaviteľmi vyšehradskej skupiny.
12.-13. februára 1994 - V nórskom Lillehammeri sa zúčastnil na otvorení XVII. Zimných olympijských hier.
16. februára 1994 - Premiér SR Vladimír Mečiar mu poslal návrh na odvolanie Romana Kováča z funkcie podpredsedu vlády SR a Jozefa Moravčíka z funkcie člena vlády SR povereného riadením Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR. Premiér navrhol poveriť Jozefa Prokeša riadením MZV SR a nenavrhol obsadiť post podpredsedu vlády.
8. marca 1994 - Na schôdzi NR SR predniesol Správu o stave SR. Nadväzne o tri dni poslanci NR SR v tajnom hlasovaní vyslovili nedôveru predsedovi vlády SR Vladimírovi Mečiarovi.
14. marca 1994 - Odvolal Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu vlády SR. Súčasne zrušil jeho poverenie dočasne spravovať veci Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a v zmysle ústavného zákona o Rade obrany štátu ho odvolal z funkcie predsedu Rady. Uvoľňovacie dekréty z funkcií dostali aj všetci členovia kabinetu V. Mečiara.
16. marca 1994 - Vymenoval novú koaličnú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom.
16. mája 1994 - Začal oficiálnu návštevu Rakúskej republiky.
18.-20. mája 1994 - Bol hostiteľom prezidentky Islandskej republiky Vigdís Finnbogadóttirovej na oficiálnej návšteve SR.
5. júna 1994 - Zúčastnil sa v Spojenom kráľovstve a Francúzsku na oslavách 50. výročia vylodenia spojencov v Normandii.
20. júna 1994 - Začal návštevu USA, počas ktorej 23. júna toho roku prevzal spolu s maďarským prezidentom Árpádom Gönczom cenu Ústavu pre výskum vzťahov Východ-Západ (IEWS). Stretol sa aj s americkým prezidentom Billom Clintonom.
10. augusta 1994 - Vyhlásil referendum na 22. októbra o otázke: Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?
4. októbra 1994 - Poslal predsedovi HZDS V. Mečiarovi list, v ktorom poveril koalíciu HZDS-RSS rozhovormi o zostavení koaličnej vlády. Mečiara požiadal, aby ho o výsledkoch koaličných rozhovorov informoval najneskôr 18. októbra toho roku. List tohto znenia poslal aj predsedovi Roľníckej strany Slovenska (RSS) Pavlovi Delingovi.
13.-15. októbra 1994 - Bol hostiteľom kráľovnej Dánska Margaréty II. na jej oficiálnej návšteve SR.
31. októbra 1994 - Poveril V. Mečiara zostavením novej vlády SR.
3. novembra 1994 - Po skončení ustanovujúcej schôdze NR SR prijal demisiu vlády Jozefa Moravčíka. Súčasne vládu požiadal, aby svoju funkciu vykonávala až do zostavenia novej vlády SR.
9. novembra 1994 - Na základe návrhu poslancov HZDS, RSS, Slovenská národná strana (SNS) a Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) odvolal z funkcie generálneho prokurátora SR Vojtecha Bacha.
15. novembra 1994 - Prijal hlavného veliteľa ozbrojených síl Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) v Európe generála Georgea Alfreda Jouwlana.
16. novembra 1994 - Vymenoval Ľudovíta Hudeka za generálneho prokurátora SR.
23. novembra 1994 - Prijal od veľvyslancov Nemecka a Francúzska v SR Heike Zenkerovej a Michela Perrina demarš Európskej únie.
28.-29. novembra 1994 - Bol hostiteľom prezidenta Talianskej republiky Oscara Luigiho Scalfara počas jeho návštevy SR.
5.-6. decembra 1994 - V Budapešti (Maďarsko) sa zúčastnil na summite Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.
13. decembra 1994 - Vymenoval novú vládu SR na čele s V. Mečiarom.
14.-15. decembra 1994 - Bol hostiteľom slovinského prezidenta Milana Kučana počas jeho oficiálnej návštevy SR.
17. decembra 1994 - Navštívil Vatikán, kde sa zúčastnil na slávnostnej iluminácii vianočného stromu, ktorý hlave katolíckej cirkvi darovala SR.
26.-27. januára 1995 - V Poľsku sa zúčastnil na spomienkovom stretnutí pri príležitosti 50. výročia oslobodenia koncentračného tábora.
30. januára 1995 - Vymenoval JUDr. Michala Vaľu do funkcie generálneho prokurátora SR.
12. marca 1995 - V Kodani (Dánsko) vystúpil na Svetovom summite Organizácie Spojených národov (OSN) o sociálnom rozvoji. Zdôraznil súvislosť duchovného úpadku, ktorý nadobúdal vážne rozmery v celosvetovom meradle.
6. apríla 1995 - Vedúci Kancelárie prezidenta SR Ján Findra predniesol v NR SR odmietavé stanovisko prezidenta SR k parlamentnému vystúpeniu premiéra SR Mečiara dňa 5. apríla toho roku, dotýkajúceho sa prezidenta SR.
5. mája 1995 - V nadväznosti na prerokovanie správy Osobitného kontrolného orgánu (OKO) NR SR na kontrolu SIS vyjadrila NR SR prezidentovi SR M. Kováčovi poslaneckou väčšinou nedôveru.
7.-9. mája 1995 - V Londýne, v Paríži a v Moskve sa zúčastnil na oslavách 50. výročia skončenia vojny; v Moskve bol s ním aj premiér SR Mečiar.
11. mája 1995 - Vystúpil v NR SR so svojím odmietavým stanoviskom voči vyjadreniu nedôvery NR SR k jeho osobe vo funkcii prezidenta SR z 5. mája toho roku.
16. mája 1995 - V Bratislave sa uskutočnil míting na podporu prezidenta SR Kováča.
19. mája 1995 - Viaceré organizácie slovenskej inteligencie prijali spoločné stanovisko k pôsobeniu M. Kováča vo funkcii prezidenta SR, v ktorom sa vyjadrili, že prezidentskú funkciu nezvládol na úrovni doby a vyzvali ho, aby zvážil morálnu opodstatnenosť a únosnosť svojho ďalšieho zotrvania v prezidentskom úrade.
26. mája 1995 - V maďarskom Keszthelyi sa zúčastnil na stretnutí prezidentov ôsmich krajín - Maďarska, Česka, Nemecka, Poľska, Rakúska, Slovenska, Slovinska a Talianska. Rokovali o humánnych aspektoch spolupráce v stredoeurópskom regióne.
25. júna 1995 - Spolu s maďarským prezidentom Árpádom Gönczom navštívil jubilejné 40. celoslovenské kultúrne slávnosti Maďarov na Slovensku - Gombasek '95.
30. júna - 3. júla 1995 - Na základe pozvania prezidenta navštívil SR pápež Ján Pavol II. Hlava rímskokatolíckej cirkvi pobudla v Bratislave, Nitre, Šaštíne, Košiciach, Prešove, Levoči a súkromne v Tatrách.
28. júla 1995 - Vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novely zákonov o veľkej privatizácii a o investičných fondoch a spoločnostiach a zákon o strategických záujmoch štátu v privatizácii.
3.-14. augusta 1995 - Bol na pracovnej návšteve v USA, kde okrem iného prevzal cenu Americkej advokátskej komory (ABA), ktorú mu udelila Právna iniciatíva pre strednú a východnú Európu (CEELI).
20. augusta 1995 - Republikové predstavenstvo HZDS akceptovalo správu Obvodnej organizácie HZDS Bratislava IV, kde mal prezident SR pozastavené členstvo, že obvodný výbor HZDS sa ho rozhodol nepreregistrovať, čím ho fakticky vylúčil z hnutia.
31. augusta 1995 - Prezidentov syn bol násilne zavlečený do Rakúska, kde ho po krátkom pobyte v nemocnici zadržala rakúska polícia v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku.
6. septembra 1995 - Michal Kováč vystúpil v NR SR so Správou o stave Slovenskej republiky.
19. septembra 1995 - V nadväznosti na odmietnutie prezidenta SR zúčastniť sa na rokovaní vlády SR, prijala vláda vyhlásenie vyzývajúce M. Kováča, aby odstúpil z funkcie.
20. septembra 1995 - Na výzvu vlády, aby odstúpil, reagoval vyhlásením, že naďalej zotrváva vo funkcii.
20.-26. októbra 1995 - Bol na pracovnej návšteve v USA pri príležitosti osláv 50. výročia vzniku OSN, kde sa okrem iného stretol aj s americkým prezidentom B. Clintonom, českým prezidentom Václavom Havlom a maďarským prezidentom A. Gönczom.
11. januára 1996 - V Paríži sa zúčastnil na smútočnej omši za bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda.
7. marca 1996 - Odmietol návrh vlády SR z 20. februára toho roku vymenovať Oľgu Keltošovú za veľvyslankyňu SR pri OSN.
9.-16. apríla 1996 - Bol na oficiálnej návšteve Číny a Kirgizska.
30. apríla 1996 - V Bratislave prijal generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu.
12.-13. júna 1996 - Vykonal oficiálnu návštevu Maďarska.
6. júla 1996 - V Bratislave prijal manželku amerického prezidenta Hillary Rodham Clintonovú a stálu veľvyslankyňu USA v OSN Madeleine Korbel Albrightovú.
18. júla 1996 - Odcestoval do USA na otvorenie a začiatok XXVI. Letných olympijských hier v Atlante.
2. septembra 1996 - Udelil odchádzajúcemu mimoriadnemu a splnomocnenému veľvyslancovi Ruska v SR Sergejovi Jastržembskému Rad bieleho dvojkríža II. triedy.
9.-10. októbra 1996 - Bol hostiteľom prezidenta Indickej republiky Šankara Dajála Šarmu, ktorý oficiálne navštívil SR.
16.-17. októbra 1996 - Navštívil Belgicko a v Bruseli absolvoval rad rokovaní v súvislosti s úsilím SR o vstup do EÚ a NATO.
12.-13. novembra 1996 - Absolvoval oficiálnu návštevu Holandského kráľovstva.
15.-17. novembra 1996 - Zúčastnil sa na Svetovom potravinovom summite v talianskom Ríme, kde 16. novembra predniesol prejav.
2.-3. decembra 1996 - V portugalskom Lisabone sa zúčastnil na stretnutí vrcholných predstaviteľov členských krajín OBSE.
11. decembra 1996 - V NR SR predniesol Správu o stave Slovenskej republiky.
16.-17. januára 1997 - Bol hostiteľom prezidenta Uzbeckej republiky Islama Karimova.
26. februára 1997 - Na návrh vlády SR vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona z 13. februára toho roku zamedzujúcu do roku 2003 privatizáciu štyroch kľúčových finančných ústavov.
4. marca 1997 - Prevzal od petičného výboru za priamu voľbu prezidenta hárky s 521.580 podpismi.
13. marca 1997 - Vyhlásil referendum na dni 23. a 24. mája toho roku so štyrmi otázkami; k trom otázkam o vojensko-bezpečnostnej politike, prijatým Národnou radou SR dňa 14. februára, pridal v nadväznosti na petičnú akciu občanov štvrtú otázku: Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR, podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?
14. apríla 1997 - S účinnosťou od 15. apríla toho roku odvolal Alexandra Rezeša z funkcie člena vlády SR povereného riadením Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
15. apríla 1997 - V Bratislave prijal generálneho tajomníka Rady Európy Daniela Tarschysa.
16. apríla 1997 - V Bratislave prijal vysokého komisára OBSE Maxa van der Stoela.
- Do funkcie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vymenoval Jána Jasovského.
28. apríla 1997 - Prijal predsedu ruskej vlády Viktora Černomyrdina, ktorý oficiálne navštívil SR.
1.-2. mája 1997 - V Bratislave prevzal od nemeckého vicekancelára a ministra zahraničných vecí Klausa Kinkela písomný zoznam piatich zásadných výhrad, ktoré majú západné štáty voči demokratickosti vývoja v SR.
22. mája 1997 - Prevzal od veľvyslanca USA v SR Ralpha Johnsona list od amerického prezidenta Clintona obsahujúci aj jeho znepokojenie nad niektorými javmi v SR z hľadiska demokracie.
23.-24. mája 1997 - V referende odmietol prevziať hlasovací lístok s troma otázkami, bez otázky o priamej voľbe prezidenta.
28. mája 1997 - V holandskom Haagu sa zúčastnil na oslavách 50. výročia Marshallovho plánu.
29. mája 1997 - V Bratislave prijal komisára EÚ pre bezpečnostnú politiku a vzťahy so strednou a východnou Európou Hansa van der Broeka.
3. júna 1997 - V poľskom Gniezdne sa zúčastnil na slávnostnej omši k tisícročiu mučeníckej smrti sv. Vojtecha, a to spolu s prezidentmi Poľska, Maďarska, Česka, Nemecka, Ukrajiny a Litvy a s pápežom Jánom Pavlom II.
6.-7. júna 1997 - Zúčastnil sa na summite ôsmich stredoeurópskych prezidentov v slovinskom letovisku Portorož-Piran.
11. júna 1997 - Vymenoval Zdenku Kramplovú za novú ministerku zahraničných vecí SR.
20.-21. augusta 1997 - Bol hostiteľom poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewského, ktorý vykonal oficiálnu návštevu SR.
18.-19. septembra 1997 - Vykonal oficiálnu návštevu Turecka.
9.-11. októbra 1997 - Zúčastnil sa na II. summite Rady Európy v Štrasburgu.
14. októbra 1997 - V Bratislave rokoval s poslancom Európskeho parlamentu a spravodajcom jeho zahraničného výboru pre SR Janom-Marinusom Wiersmom o otázkach začleňovania SR do EÚ.
15. októbra 1997 - V Bratislave rokoval s vysokým komisárom OBSE Maxom van der Stoelom o národnostných otázkach.
17. októbra 1997 - S premiérom SR Mečiarom podpísal Spoločné vyhlásenie k rozširovaniu EÚ. Deklarovali ochotu vyvinúť úsilie o obnovenie dôvery členských štátov voči SR z hľadiska plnenia politických kritérií s cieľom dodatočného prizvania SR na rozhovory o začlenení SR do integrácie v prvej vlne rozširovania.29.-30. októbra 1997 - Vykonal oficiálnu návštevu Rumunska.
3.-4. novembra 1997 - Bol na pracovnej návšteve Nemecka v Mníchove, kde sa zúčastnil na Medzinárodnom sympóziu Franza Jozefa Straussa a stretol sa aj so slovinským prezidentom Milanom Kučanom a s nemeckým spolkovým ministrom financií Theom Waigelom.
13.-15. novembra 1997 - Vykonal oficiálnu návštevu Talianska. Vo Vatikáne prijal M. Kováča pápež Ján Pavol II.
10. decembra 1997 - Senát Ústavného súdu (ÚS) SR rozhodol, že volebné i funkčné obdobie prezidenta SR sa začalo dňom zloženia volebného sľubu, čiže 2. marca 1993 a končí sa po piatich rokoch - 2. marca 1998.
12. decembra 1997 - Kancelária prezidenta SR zverejnila, že prezident M. Kováč využil svoje ústavné právo a nariadil zastaviť trestné stíhanie v kauze Technopol voči všetkým osobám, vrátane jeho syna.
14. januára 1998 - Vymenoval poslanca NR SR za Novú agrárnu stranu (NAS) Miroslava Maxona za ministra financií SR.
23.-24. januára 1998 - Bol hostiteľom stretnutia prezidentov 11 stredoeurópskych štátov v Levoči. Názov hlavnej témy ich summitu bol: Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy.
4. februára 1998 - V NR SR predniesol Správu o stave SR.
6.-11. februára 1998 - Oficiálne navštívil Japonsko, kde sa zúčastnil na otvorení XVIII. Zimných olympijských hier.
20. februára 1998 - Svojím rozhodnutím určil na 19. apríla 1998 nový termín uskutočnenia referenda, ktoré pôvodne vyhlásil 13. marca 1997 na 23. a 24. mája 1997.
24. februára 1998 - Prijal premiéra SR Vladimíra Mečiara. Prerokovali personálne zmeny vo vláde a spôsob prevzatia ústavou vymedzenej časti prezidentských právomocí vládou po skončení funkčného obdobia prezidenta M. Kováča.
26. februára 1998 - Prijal demisiu ministerky Oľgy Keltošovej a ministra Karola Česneka.
27. februára 1998 - Vymenoval za členov vlády SR Vojtecha Tkáča a Milana Cagalu a poveril ich riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstva hospodárstva SR.
2. marca 1998 - Stretol sa s kompletnou vládou SR na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom a v krátkom príhovore jej symbolickým spôsobom odovzdal Ústavou SR vymedzenú časť prezidentských kompetencií.
