Bratislava 23. mája (TASR) - Pracovný snem strany Smer-SD sa uskutoční dnes v priestoroch hotela Bratislava v Bratislave. TASR prináša v tejto súvislosti profil strany Smer-SD.



Nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil dňa 29. októbra 1999 nový politický subjekt na Slovensku s názvom Smer. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra SR bola strana zaregistrovaná 8. novembra 1999. Ustanovujúci snem politickej strany Smer sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Za predsedu na ňom zvolili Roberta Fica a túto stranícku funkciu zastáva dodnes. Z téz politického programu strany vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.

Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a formálne sa začlenili do strany Smer, ktorej názov sa zmenil na Smer - Sociálna demokracia (Smer-SD).

V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel v Národnej rade (NR) SR a bol opozičnou stranou.

V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Na základe výsledkov volieb poveril prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zostavením vlády SR. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Ivan Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde Roberta Fica obsadili 11 ministerských kresiel nominanti strany Smer-SD.

Dňa 19. mája 2005 v Paríži stranu Smer-SD prijali za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES). Z dôvodu vstupu do koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS) pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES na 10 mesiacov členstvo strane Smer-SD vo svojich radoch. Toto rozhodnutie odôvodnila parlamentná frakcia tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou". Strana Smer-SD sa stala znovu plnoprávnym členom Strany európskych socialistov (PES) 7. decembra 2009 na 8. kongrese v českej metropole Praha.

V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente 62 poslaneckých kresiel, stal sa tak víťazom volieb. Keďže nenašiel koaličného partnera na zostavenie vlády SR, prešla strana do opozície.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová.

V prezidentských voľbách v SR v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD prezidenta SR Ivana Gašparoviča.

Jednotkou na kandidátke strany Smer-SD v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 bol Robert Fico. Ústredná volebná komisia (ÚVK) potvrdila, že víťazom volieb sa oficiálne stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Do Národnej rady SR sa dostalo šesť politických strán.

Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením novej vlády. Nový kabinet je jednofarebný, keďže lídri zvyšných piatich politických strán na rokovaní za okrúhlym stolom odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do spoločnej koalície. Nový vládny kabinet prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012. Premiér pri ich nominácii siahol aj do radov nezávislých odborníkov.

V decembri 2013 oznámil predseda strany Robert Fico svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov). Robert Fico (napriek mnohým špekuláciám) zostal premiérom SR.

Predsedníctvo Smeru-SD 16. júna 2014 uznesením vzalo na vedomie, že Marek Maďarič sa vzdal funkcie podpredsedu strany po prehraných prezidentských voľbách, keď robil Ficovi šéfa volebnej kampane.

Podpredseda Smeru-SD Vladimír Maňka sa 28. júna 2014 na mimoriadnom pracovnom sneme strany vzdal postu podpredsedu. Šéf Smeru-SD Robert Fico navrhol delegátom, aby na jeho miesto zvolili vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho. Rovnako navrhol so súhlasom Mareka Maďariča, aby snem opätovne zvolil za podpredsedu práve Maďariča. Delegáti pracovného snemu napokon rozhodli a Marek Maďarič a Peter Pellegrini sa stali podpredsedami strany.

Pavol Paška oznámil 18. novembra 2014 poslaneckému grémiu strany Smer-SD, že sa vzdáva funkcie predsedu NR SR a aj mandátu poslanca NR SR. Už dlhšie obdobie čelil útokom zo strany opozície aj v súvislosti s kauzou nákupu drahšieho CT prístroja v piešťanskej nemocnici. Odvtedy pracuje ako profesionálny podpredseda vládnej strany.