Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Namiesto nárastu sa počet alternatívnych trestov znížil.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) – Za rok prevádzky bol Elektronický systém monitoringu osôb (ESMO) použitý na výkon trestu domáceho väzenia u 15 odsúdených osôb. Nepodarilo sa naplniť hlavný cieľ projektu zavedeného bývalým ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom (Smer-SD). Tým bolo výraznejšie presadiť trest domáceho väzenia, ktorého ukladaniu sa sudcovia vyhýbali, a ušetriť finančné prostriedky. Namiesto nárastu sa počet alternatívnych trestov znížil. V roku 2015, keď ESMO ešte nefungovalo, bolo domáce väzenie uložené 18 osobám.
Podľa štatistiky, ktorú ministerstvo poskytlo TASR, bolo v tomto roku monitorovaných celkom 35 osôb. Jedenásť monitoringov z toho je už ukončených. V súčasnosti je v domácom väzení s elektronickým náramkom na nohe osem osôb, u siedmich bol monitoring ukončený. V zvyšných prípadoch sa Elektronický systém monitoringu osôb využil na kontrolu dodržiavania zákazu priblíženia k chránenej osobe (celkom 10 monitorovaných osôb), zákazu vstupu do určenej zóny (10 osôb), povinnosti zotrvať v prikázanej zóne (5 osôb), zákazu priblíženia k obydliu chránenej osoby (1 osoba) a zákazu požívania alkoholických nápojov (6 osôb).
Hlavným problémom, ktorý bráni väčšiemu využitiu náramkov, je podľa súčasnej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) fakt, že sudcov brzdí v rozhodovaní zdĺhavá procedúra zisťovania predpokladov ich nasadenia. Prieskum trvá probačným a mediačným úradníkom niekedy až mesiac. „Neviem vám na to odpovedať, ani nechcem spätne nikoho z ničoho obviňovať. Sú veci, ktoré sa zistia vždy až v praxi a my na to reagujeme,“ odpovedala Žitňanská na otázku, či sa nedali tieto veci predvídať.
„To, čo podľa mojej mienky bolo nadhodnotené, boli reálne možnosti, koľko odsúdených môže byť vzhľadom na ich skladbu elektronicky monitorovaných,“ vyčítala ministerka v bilančnom rozhovore pre TASR svojmu predchodcovi robustnosť zavedeného systému. Projekt za celkom 27 miliónov eur umožňuje monitoring až 2000 osôb. Bolo nakúpených 1000 elektronických monitorovacích náramkov, 500 zariadení na monitoring pomocou GPS signálu, 250 zariadení na telefonický monitoring, ako i zariadenia pre probačných a mediačných úradníkov.
Ministerstvo kvôli minimálnemu nasadeniu ESMO hľadalo v priebehu roka nové spôsoby jeho využitia. Žitňanská zaviedla systém do slovenských väzníc, kde monitoruje odsúdených zaradených do práce na pracoviskách, ktoré sú situované mimo väzenských ústavov. „V súčasnosti je monitorovaných do 260 odsúdených na pracoviskách pri ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pri Leopoldove, Hrnčiarovciach, Nitre, Žiline a Sučanoch, Ilave, Sabinove, Levoči, Košiciach a Bratislave,“ priblížil hovorca ministerstva Peter Bubla.
Okrem takéhoto opatrenia, ktoré nevyžadovalo zásah do legislatívy, ministerstvo uvažuje aj nad legislatívnymi opatreniami. Ministerka plánuje hovoriť s predstaviteľmi prokuratúry a polície, aby sa vhodnosť nasadenia systému zisťovala už v skorších fázach. Zároveň sa pokúsila zreálniť servisné náklady na systém, ktoré môžu v tomto roku presiahnuť sumu tri milióny eur. S dodávateľom systému, ktorý zároveň poskytuje servis, dohodla viacero zliav. Tie by mali priniesť ročnú úsporu 630.000 eur s DPH. Firma zároveň poskytla zľavu pri niektorých druhoch podpory, čo má štátu ušetriť ďalších 120.000 eur.
Podľa štatistiky, ktorú ministerstvo poskytlo TASR, bolo v tomto roku monitorovaných celkom 35 osôb. Jedenásť monitoringov z toho je už ukončených. V súčasnosti je v domácom väzení s elektronickým náramkom na nohe osem osôb, u siedmich bol monitoring ukončený. V zvyšných prípadoch sa Elektronický systém monitoringu osôb využil na kontrolu dodržiavania zákazu priblíženia k chránenej osobe (celkom 10 monitorovaných osôb), zákazu vstupu do určenej zóny (10 osôb), povinnosti zotrvať v prikázanej zóne (5 osôb), zákazu priblíženia k obydliu chránenej osoby (1 osoba) a zákazu požívania alkoholických nápojov (6 osôb).
Hlavným problémom, ktorý bráni väčšiemu využitiu náramkov, je podľa súčasnej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) fakt, že sudcov brzdí v rozhodovaní zdĺhavá procedúra zisťovania predpokladov ich nasadenia. Prieskum trvá probačným a mediačným úradníkom niekedy až mesiac. „Neviem vám na to odpovedať, ani nechcem spätne nikoho z ničoho obviňovať. Sú veci, ktoré sa zistia vždy až v praxi a my na to reagujeme,“ odpovedala Žitňanská na otázku, či sa nedali tieto veci predvídať.
„To, čo podľa mojej mienky bolo nadhodnotené, boli reálne možnosti, koľko odsúdených môže byť vzhľadom na ich skladbu elektronicky monitorovaných,“ vyčítala ministerka v bilančnom rozhovore pre TASR svojmu predchodcovi robustnosť zavedeného systému. Projekt za celkom 27 miliónov eur umožňuje monitoring až 2000 osôb. Bolo nakúpených 1000 elektronických monitorovacích náramkov, 500 zariadení na monitoring pomocou GPS signálu, 250 zariadení na telefonický monitoring, ako i zariadenia pre probačných a mediačných úradníkov.
Ministerstvo kvôli minimálnemu nasadeniu ESMO hľadalo v priebehu roka nové spôsoby jeho využitia. Žitňanská zaviedla systém do slovenských väzníc, kde monitoruje odsúdených zaradených do práce na pracoviskách, ktoré sú situované mimo väzenských ústavov. „V súčasnosti je monitorovaných do 260 odsúdených na pracoviskách pri ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pri Leopoldove, Hrnčiarovciach, Nitre, Žiline a Sučanoch, Ilave, Sabinove, Levoči, Košiciach a Bratislave,“ priblížil hovorca ministerstva Peter Bubla.
Okrem takéhoto opatrenia, ktoré nevyžadovalo zásah do legislatívy, ministerstvo uvažuje aj nad legislatívnymi opatreniami. Ministerka plánuje hovoriť s predstaviteľmi prokuratúry a polície, aby sa vhodnosť nasadenia systému zisťovala už v skorších fázach. Zároveň sa pokúsila zreálniť servisné náklady na systém, ktoré môžu v tomto roku presiahnuť sumu tri milióny eur. S dodávateľom systému, ktorý zároveň poskytuje servis, dohodla viacero zliav. Tie by mali priniesť ročnú úsporu 630.000 eur s DPH. Firma zároveň poskytla zľavu pri niektorých druhoch podpory, čo má štátu ušetriť ďalších 120.000 eur.
