Bratislava 29. augusta (TASR) - Počas okupácie Slovenska, ktorú nacistické vojská začali 29. augusta 1944, boli vytvorené špeciálne protipartizánske jednotky - Abwehrgruppe 218 s krycím názvom Edelweiss a Stíhací zväz Juhovýchod - Stíhacia skupina Slovensko s krycím názvom Jozef.

Ich úlohou bolo potlačenie odporu povstalcov a represie voči civilnému obyvateľstvu na okupovanom území.

Koncom septembra 1944 sa v Žiline začala formovať protipartizánska jednotka majora grófa Erwina Thun–Hohensteina Edelweiss. Jednotka pozostávala zo štyroch samostatných častí – kozáckeho, kaukazského, nemeckého a slovenského oddielu. Veliteľom slovenského oddielu bol Ladislav Nižňanský.

Príslušníci Abwehrgruppe 218 Edelweiss operovali hlavne na strednom a západnom Slovensku. Jednotka buď likvidovala civilné obyvateľstvo v obciach a osadách, alebo prepadávala nepripravených partizánov. Využívala pritom preoblečenie za partizánov a znalosť slovenčiny a ruštiny členov skupiny. Počas svojej existencie podnikla približne 50 protipartizánskych akcií, pričom zabila asi 300 a zajala asi 600 partizánov a civilistov. Vyčíňanie jednotky na Slovensku vyvrcholilo v januári a februári 1945 vypálením obcí Kľak a Ostrý Grúň - zomrelo pritom 146 ľudí, v obci Kšinná popravili 18 ukrývajúcich sa židovských civilistov.

Abwehrgruppe 218 Edelweiss zanikla v dôsledku víťazného postupu sovietskej Červenej armády 20. apríla 1945. Thuna a Nižňanského 9. mája 1945 zajali sovietske vojská a odoslali ich do zajateckého tábora v Neuhause. Thun bol neskôr odsúdený na trest smrti. Ladislav Nižňanský zomrel vo veku 94 rokov 23. decembra 2011. Krajinský súd v nemeckom Mníchove ho odmietol vydať na Slovensko, keďže nebola dostatočne preukázaná jeho vina na masakroch a už mal nemecké štátne občianstvo. Na začiatku 60. rokov 20. storočia, keď už Nižňanský žil v emigrácii v Nemecku, ho súd v Banskej Bystrici odsúdil na trest smrti za to, že sa podieľal na spomínaných masakroch. Po ukončení 2. svetovej vojny Nižňanský údajne spolupracoval s americkou tajnou službou CIC a pracoval ako redaktor pre zahraničné vysielania Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy. Európsky zatýkací rozkaz na bývalého veliteľa protipartizánskej jednotky Edelweiss Ladislava Nižňanského bol pre jeho úmrtie odvolaný. Taktiež bolo zrušené pátranie po ňom.

Protipartizánska jednotka SS Jozef, zložená z českých a slovenských Nemcov a hlinkovcov, sa začala formovať v Bratislave 10. septembra 1944. Pôsobila na Morave a na Slovensku. S pomocou provokatérov sa dostávali jej členovia k partizánom a ich pomocníkom, ktorých potom likvidovali. Známe sú vyhladzovacie akcie v obci Prlov a v Trenčianskych Tepliciach. Obec Ploština pri Zlíne vypálili a časť jej obyvateľov zhorela zaživa. Na Slovensku vraždili aj v obciach Šípové a Zvolenská Nimnica.

Mimoriadnu brutalitu prejavil zástupca veliteľa jednotky Werner Tutter. Riadil akcie v obciach Ploština a Prlov, vyznačoval sa krutým vypočúvaním, vydal rozkazy na vraždenie a sám sa na ňom podieľal.

Tuttera v roku 1948 odsúdili v Bratislave za kolaboráciu na šesť rokov, bol však amnestovaný a v roku 1954 sa aj s rodinou vysťahoval do Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Skutočnosti o vraždách tohto nacistického zločinca vyšli najavo až v roku 1962 počas trestného stíhania teroristickej skupiny Edelweiss v Banskej Bystrici. Okrem toho sa ukázalo, že niektorí bývalí českí ministerskí úradníci v 60. rokoch 20. storočia kryli Tuttera, čím znemožnili jeho spravodlivé potrestanie. Werner Tutter zomrel v roku 1983 v NSR.

Teroristická protipartizánska činnosť však nebola hlavnou úlohou jednotky. Bola len prostriedkom na výcvik diverzantov, ktorí sa pripravovali na dlhodobú záškodnícku činnosť v tyle Sovietskej armády a potom na území Československa. Tieto ciele sa však nepodarilo naplniť. Jednotku SS Einhart Jozef sovietske jednotky zlikvidovali 11. apríla 1945.