Bratislava 5. októbra (Teraz.sk/TASR/Tablet.TV) - Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel dnes o 19.50 h vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. Pre TASR to potvrdila rodina zosnulého.

"Rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť, napriek našej snahe sa nám ho už nepodarilo zachrániť," povedal Ivan Netík, hovorca ministerstva vnútra, pod ktoré nemocnica patrí. Lekári ho mali resuscitovať niekoľko minút. V nemocnici bol hospitalizovaný už niekoľko dní.



Kováč ležal v nemocnici od piatka (30.9.). Najskôr bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Potom sa však jeho zdravotný stav mierne zlepšil, podľa Netíka ho preto odpojili od prístrojov a Kováč dýchal sám.

"Potom však opäť začal mať problémy, zase bol v umelom spánku, lekári ho opäť dali na pľúcnu ventiláciu," vysvetlil Netík. Kováčovi začali zlyhávať orgány. Exprezidenta museli pre zdravotné problémy v priebehu niekoľkých mesiacov hospitalizovať viackrát. Exprezidenta roky trápila aj Parkinsonova choroba.



Politik a bankár Ing. Michal Kováč, CSc. bol v rokoch 1993 až 1998 prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky (SR).

Prvý prezident pochádza z Ľubiše

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky Československa (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ).

Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popri tom bol vedecko-výskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky. V rokoch 1987-1989 tiež externe prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave.

Foto: TASR/Jiří Kruliš

Po Nežnej revolúcii

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády podal demisiu).

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR (Československej socialistickej republiky) resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.

Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) k 31. decembru 1992.

Zvolenie za hlavu štátu

Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky (SR). Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998.

Foto: TASR/Michal Svítok

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády. Po uplynutí svojho mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.

Nadácie a vyznamenania

Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Bol spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR.

V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických (USA) udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska, takisto v roku 1994, získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku.



V roku 1995 získal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí.

Foto: TASR/ Vladimír Benko

V roku 2003 pri príležitosti desiateho výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.

Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.