Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Karola Kleinmanna, prednostu Ústavu psychológie Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave, v zahraničí je bežné, že u vodiča sa po dopravnej nehode zistí, či neutrpel nejakú traumu.
Autor TASR
Bratislava 30. mája (TASR) – Odborníci na dopravnú psychológiu budú apelovať na zákonodarcov, aby uzákonili ponehodovú starostlivosť o vodičov, ktorí zapríčinili smrteľné dopravné nehody.
Podľa Karola Kleinmanna, prednostu Ústavu psychológie Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave, v zahraničí je bežné, že u vodiča sa po dopravnej nehode zistí, či neutrpel nejakú traumu. „U nás vodič kamióna zabije na ceste dieťa, síce nie z vlastnej viny, ale preto, že mu podbehlo, a on pokojne môže ísť s tým kamiónom na druhý deň do Anglicka. Ja si neviem predstaviť, či v ňom nebežia nejaké emócie a psychologické procesy a či je schopný zvládnuť takú dlhú trasu,“ zdôraznil Kleinmann na dnešnej vedeckej konferencii organizovanej SZU v Bratislave.
V podobnej situácii sú tiež rušňovodiči, ktorí sú často svedkami tragických udalostí. „To, čo rozprávajú železničiari, sú drastické obrazy, s ktorými oni žijú, a napriek tomu musia na druhý deň nastúpiť do lokomotívy a ísť na trasu Bratislava – Košice, lebo to majú predpísané,“ uviedol odborník. K povinnosti zaviesť ponehodovú starostlivosť o vodičov aj účastníkov cestnej premávky do legislatívy viažu Slovensko aj medzinárodné záväzky. Urobiť by tak malo do roku 2015. „Budeme sa snažiť o to, aby táto otázka bola čo najskôr nastolená,“ vyhlásil Kleinmann.
Dodal, že Slovensko urobilo od roku 2009 v implementovaní dopravnej psychológie do zákonov veľký pokrok a priblížilo sa tak vyspelým krajinám v tejto oblasti, akými sú Rakúsko či Nemecko. „Dostali sme sa zhruba do prvej päťky v rámci Európy. Sme rešpektovaní kolegami zo zahraničia, fandia nám, že sa nám za takú krátku dobu podarilo urobiť taký veľký skok,“ zdôraznil. Ako príklad uviedol zmeny v cestnom zákone, ktoré platia od 1. novembra minulého roka. Podľa nich vodiči, ktorým je zistený alkohol v krvi, majú absolvovať odborné psychologické poradenstvo.
Dvojdňová Medzinárodná vedecká konferencia o dopravnej psychológii sa koná v Bratislave pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej zdravotníckej univerzity. Dnes aj vo štvrtok (31.5.) v rámci nej odznejú príspevky domácich odborníkov na túto tému, no tiež expertov z Česka, Rakúska, Nemecka, Poľska či Španielska.
Na začiatku konferencie jej organizátori ocenili osobnosti, ktoré sa významnou mierou pričinili o rozvoj dopravnej psychológie. Plakety získal bývalý riaditeľ dopravnej polície Milan Anjel, jej súčasný riaditeľ Milan Hamar a odborníci zo zahraničia Gregor Bartl, Brigit Kollbach, Wolfgang Schubert a cenu in memoriam dostal Jíři Hoskovec.
Podľa Karola Kleinmanna, prednostu Ústavu psychológie Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave, v zahraničí je bežné, že u vodiča sa po dopravnej nehode zistí, či neutrpel nejakú traumu. „U nás vodič kamióna zabije na ceste dieťa, síce nie z vlastnej viny, ale preto, že mu podbehlo, a on pokojne môže ísť s tým kamiónom na druhý deň do Anglicka. Ja si neviem predstaviť, či v ňom nebežia nejaké emócie a psychologické procesy a či je schopný zvládnuť takú dlhú trasu,“ zdôraznil Kleinmann na dnešnej vedeckej konferencii organizovanej SZU v Bratislave.
V podobnej situácii sú tiež rušňovodiči, ktorí sú často svedkami tragických udalostí. „To, čo rozprávajú železničiari, sú drastické obrazy, s ktorými oni žijú, a napriek tomu musia na druhý deň nastúpiť do lokomotívy a ísť na trasu Bratislava – Košice, lebo to majú predpísané,“ uviedol odborník. K povinnosti zaviesť ponehodovú starostlivosť o vodičov aj účastníkov cestnej premávky do legislatívy viažu Slovensko aj medzinárodné záväzky. Urobiť by tak malo do roku 2015. „Budeme sa snažiť o to, aby táto otázka bola čo najskôr nastolená,“ vyhlásil Kleinmann.
Dodal, že Slovensko urobilo od roku 2009 v implementovaní dopravnej psychológie do zákonov veľký pokrok a priblížilo sa tak vyspelým krajinám v tejto oblasti, akými sú Rakúsko či Nemecko. „Dostali sme sa zhruba do prvej päťky v rámci Európy. Sme rešpektovaní kolegami zo zahraničia, fandia nám, že sa nám za takú krátku dobu podarilo urobiť taký veľký skok,“ zdôraznil. Ako príklad uviedol zmeny v cestnom zákone, ktoré platia od 1. novembra minulého roka. Podľa nich vodiči, ktorým je zistený alkohol v krvi, majú absolvovať odborné psychologické poradenstvo.
Dvojdňová Medzinárodná vedecká konferencia o dopravnej psychológii sa koná v Bratislave pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej zdravotníckej univerzity. Dnes aj vo štvrtok (31.5.) v rámci nej odznejú príspevky domácich odborníkov na túto tému, no tiež expertov z Česka, Rakúska, Nemecka, Poľska či Španielska.
Na začiatku konferencie jej organizátori ocenili osobnosti, ktoré sa významnou mierou pričinili o rozvoj dopravnej psychológie. Plakety získal bývalý riaditeľ dopravnej polície Milan Anjel, jej súčasný riaditeľ Milan Hamar a odborníci zo zahraničia Gregor Bartl, Brigit Kollbach, Wolfgang Schubert a cenu in memoriam dostal Jíři Hoskovec.
