Europoslanci Monika Flašíková-Beňová, Richard Sulík, Anna Záborská. Kombo snímka.Foto: TASR
Iniciatíva českých europoslancov na zrušenie zmien času si získala sympatie slovenských zástupcov v EP, A. Záborskej a R. Sulíka. M. Flašíková Beňová upozorňuje, že šance na reálnu zmenu sú malé.
Bratislava 28. marca (Teraz.sk) - Iniciatíva českých europoslancov na zrušenie striedania letného a zimného času si získala sympatie slovenských zástupcov v Európskom parlamente (EP), Anny Záborskej (KDH) a Richarda Sulíka (SaS). Naopak, podľa Moniky Flašíkovej Beňovej (Smer-SD) je celá téma len vo veľmi začiatočnom štádiu a v tomto volebnom období reálnu šancu na úspech nemá.
Českí europoslanci zatiaľ oslovili tri výbory EP, aby dosiahli v tejto veci verejné vypočutie. "Český poslanec Pavel Svoboda sa snaží získať podporu výboru JURI (právneho, pozn. Teraz.sk) na predloženie otázky Európskej komisii (EK)," povedala pre náš portál Záborská, ktorá s iniciatívou sympatizuje. Dodala, že koncom minulého volebného obdobia chcela sama na túto tému iniciovať prijatie písomnej deklarácie a nerealizovala to vlastne len pre krátkosť času.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Záborská. Foto: TASR/ Michal Svítok
"Zatiaľ je to všetko len v náznakoch. Počkám, ako dopadne iniciatíva českých poslancov, respektíve aká bude odpoveď Európskej komisie na ústnu otázku, ak to získa podporu výboru JURI. Ak by aktivita českých poslancov nebola úspešná, predložím tú písomnú deklaráciu a o podpis požiadam aj ich," povedala Záborská. Pod takúto deklaráciu si trúfa získať podpisy viac ako polovice europoslancov, podľa jej informácií by viacerí takúto zmenu považovali za zmysluplnú.
Striedanie letného a zimného času považuje Richard Sulík (SaS) za nezmyselné. "Je to úplne zbytočné. Nechápem, prečo to zaviedli, podľa mňa by sa to malo zrušiť," povedal pre Teraz.sk.
Poslanec EP Richard SulíkFoto: TASR - Vladimír Benko
Monika Flašíková Beňová upozorňuje, že zákonodarnú iniciatívu má Európska komisia a v tejto chvíli nie je jasné ani to, aký nástroj by na zrušenie zmeny času v Európe mohla použiť. "Budem veľmi úprimná. Zatiaľ je to v prvom rade individuálna iniciatíva poslanca Svobodu, nebola ešte na žiadnom oficiálnom rokovaní," povedala. Diskutuje sa podľa nej skôr neoficiálne.
Monika Flašíková-BeňováFoto: TASR/Štefan Puškáš
"Neoficiálne sa zvažuje napríklad to, aké by to malo ekonomické dôsledky, čo by to znamenalo pre dopravné grafikony a podobne," povedala. Dodala, že by bola veľmi prekvapená, keby na základe tejto iniciatívy v aktuálnom volebnom období došlo k zrušeniu zmeny času. "Zatiaľ to nemá nijaké reálne kontúry," poznamenala Flašíková Beňová.
Bývalý český europoslanec, v súčasnosti senátor Parlamentu Českej republiky a zakladateľ Iniciatívy Pre iba jeden čas (Iniciativa Pro pouze jeden čas) Petr Šilar zastáva názor, že striedanie času je nezmyselný prežitok. Na webovej stránke foronlyonetime.eu Petr Šilar konštatuje, že prvotné ekonomické dôvody na zmeny času sa ukázali ako mylné, zmeny času preukázateľne ovplyvňujú zdravie detí, dospelých aj seniorov navyše posúvanie hodín pravidelne narúša organizáciu práce v mnohých odvetviach v celej Európe. Na túto iniciatívu nadväzujú dnešné aktivity aktuálneho českého europoslanca Pavla Svobodu.
POZOR, dnes v noci si treba posunúť hodinky
V noci na nedeľu 29. marca začne v roku 2015 platiť v európskych štátoch aj na Slovensku stredoeurópsky letný čas (SELČ). Znamená to, že ľudia v Európe aj na Slovensku si pospia o hodinu kratšie. Stredoeurópsky letný čas bude trvať od 29. marca do 24. októbra 2015. V nedeľu 25. októbra 2015 sa aj Slovensko opäť vráti k stredoeurópskemu času.
O zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z 1. februára 2012 podľa § 1 zákona č. 54/1946 Zb. na roky 2012 až 2016. Týmto nariadením prebralo Slovensko právne záväzné akty Európskej únie.
Pôvodne Európska únia plánovala koniec zmien letného času na stredoeurópsky v roku 2011. Potom plán zmien predlžila o ďalších päť rokov.
V nedeľu 29. marca 2015 prejde na SELČ aj Ukrajina. Krym a Sevastopol prešli na moskovský čas.
V Ruskej federácii v rokoch 2011 až do októbra 2014 platil stále letný čas. V nedeľu 26. októbra 2014 prešla Ruská federácia "navždy na zimný čas". V krajine si posunuli ručičky hodiniek o 02.00 hod moskovského času na 01.00 hod a viac sa čas meniť nemá. Rozhodli o tom v júli 2014 v Moskve zákonodarcovia prijatím Federálneho zákona o výpočte času.
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovne: Mrhanie denným svetlom).
Na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) zaviedli striedanie letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.
Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.
