Prehľad kongresov strany Sloboda a Solidarita

Ustanovujúci kongres SaS - 28. marca 2009 - Bratislava
Delegáti kongresu si za predsedu strany zvolili člena prípravného výboru na založenie SaS ekonóma Richarda Sulíka, súčasne zvolili členov republikovej rady. Kongres SaS podporil ako jednotku na kandidátke pre júnové voľby do Európskeho parlamentu Jána Oravca. Na kongrese bola prítomná aj vtedajšia prezidentská kandidátka Iveta Radičová, ktorá sa osobne poďakovala za podporu v prezidentskej kampani.

1. riadny kongres SaS - 13. marca 2010 - Košice
Delegáti kongresu zaviazali Republikovú radu SaS, aby za žiadnych okolností nevstúpila do povolebnej spolupráce so stranou Smer-SD. Predseda SaS Richard Sulík označil za jednu z hlavných úloh strany dostať sa po júnových voľbách 2010 do parlamentu. Ako parlamentná strana chcela SaS prispieť k dekriminalizácii používania marihuany.

2. riadny kongres SaS - 26. marca 2011 - Bratislava
Na kongrese sa volili noví členovia Republikovej rady SaS. Stali sa nimi minister kultúry Daniel Krajcer, šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár, poslanci Martin Chren a Kamil Krnáč. Na programe bola aj voľba jedného člena Rozhodcovskej a dozornej komisie, stal sa ním Radovan Sloboda. Pozvanie na Kongres prijala premiérka Iveta Radičová, minister financií Ivan Mikloš (obaja SDKÚ-DS), predseda Mosta-Híd Béla Bugár, predseda OKS Peter Zajac a Dick Roche, viceprezident Strany európskych liberálov a demokratov, ktorej členom je SaS. Z pozvaných na kongrese chýbal Pavol Hrušovský z KDH.

3. riadny kongres SaS - 29. apríla 2012 – Bratislava
Zisk 5,88 percenta hlasov v marcových parlamentných voľbách označil šéf liberálov Richard Sulík ako neúspech a nechal hlasovať o dôvere voči svojej osobe. V tajnej voľbe ho podporilo 75 percent prítomných delegátov. Kongres zvolil aj troch nových členov republikovej rady. Svoju pozíciu v nej neobhájil Martin Poliačik, opätovne uspel Juraj Miškov. Novými členmi rady sa stali Marián Viskupič a Ľuboš Dojčan.

4. riadny kongres SaS - 16. marca 2013 - Prešov
Richard Sulík zostal na čele SaS. Na ďalšie štyri roky ho do funkcie v tajnej zvolilo 134 liberálov. Sulíkovho vyzývateľa Jozefa Kollára volilo 121 členov SaS.

5. riadny kongres SaS - 31. mája 2014 - Bratislava
Predseda SaS Richard Sulík, ktorý sa len niekoľko dní pred konaním kongresu (24. mája 2014) stal poslancom EP, zhodnotil uplynulý rok ako náročný a ako rok sceľovania po odchode časti členov na čele s Jozefom Kollárom. Delegáti kongresu zvolili osem nových členov Republikovej rady SaS. Úspešní boli podpredseda strany Ľubomír Galko, poslanec Martin Poliačik, Jana Kiššová a tiež Natália Blahová, Milan Laurenčík, Jana Cigániková, Michal Bróska a Radoslav Pavelka. Najviac hlasov získal Galko.

6. riadny kongres SaS - 18. apríla 2015 - Banská Bystrica
Aj keď sa o predvolebnom spojení strán SaS, NOVA a OĽaNO v poslednom období hovorilo často, zatiaľ táto téma nie je príliš horúca. O možnom spojení sa však napriek tomu naplno diskutuje aj medzi členmi SaS, rozhodnutie však padne najskôr o niekoľko mesiacov. Na kongrese SaS v Banskej Bystrici to uviedol jej predseda Richard Sulík. Kongres SaS pozdravili svojimi prejavmi aj šéfovia NOVA a OĽaNO Daniel Lipšic a Igor Matovič.

7. riadny kongres SaS - 23. apríla 2016 - Bratislava
Strana SaS je jedinou pravicovou stranou v parlamentne s nevyhnutnou infraštruktúru na prevzatie moci. Na kongrese strany SaS to vyhlásil líder liberálov Richard Sulík s tým, že o rok bude po tretí raz kandidovať na predsedu, lebo je presvedčený, že víťazný tím by sa nemal meniť najmä v čase, keď chce strana prevziať zodpovednosť. Na margo volebného výsledku SaS v parlamentných voľbách z 5. marca 2016 (12,1 percenta) Sulík podotkol, že voliči ocenili kvality strany a prepáčili jej hriechy a chyby z minulosti. Na kongres SaS osobne prišli aj predseda českej ODS Petr Fiala a český europoslanec Jan Zahradil (ODS).

Mimoriadny kongres SaS - 11. júna 2016 – Bratislava
Hlavným bodom programu mimoriadneho kongresu bola voľba predsedu SaS. Jediným kandidátom na tento post bol súčasný šéf strany a europoslanec Richard Sulík. Jozef Mihál a Ľubomír Galko od svojho zámeru kandidovať na post predsedu SaS ustúpili ešte pred konaním mimoriadneho kongresu. Sulík sa najskôr vzdal svojej funkcie predsedu strany. Delegáti mimoriadneho kongresu SaS však rozhodli, že ich povedie aj ďalšie štyri roky Richard Sulík. V tajnej voľbe získal 111 hlasov od 113 prítomných delegátov.

10. jubilejný kongres SaS - 18. marca 2017 - Levoča
Strana SaS si na kongrese zvolila nových členov Republikovej rady strany SaS, ktorými sa stali Martin Poliačik, Milan Laurenčík a Vladimír Sloboda. Do dozornej a rozhodcovskej komisie strany boli zvolení Radovan Sloboda a Juraj Lenhardt. Uvoľnené miesto podpredsedu strany po odchode Jozefa Mihála ostalo prázdne. Kongres sa zaoberal i fungovaním strany a zmenou štruktúr v regiónoch. Po šiestich rokoch sa SaS vrátila k okresným a krajským štruktúram.

Profil strany Sloboda a Solidarita

Sloboda a Solidarita (SaS) je pravicová liberálna strana nových ľudí. Hlavný dôraz kladie na osobné a ekonomické slobody a na základnú mieru solidarity v spoločnosti. Ministerstvo vnútra SR ju zaregistrovalo 27. februára 2009. Predsedom strany je Richard Sulík.

Ustanovujúci kongres SaS sa uskutočnil v Bratislave 28. marca 2009. Strana si dala za cieľ presadzovať slobodu do tej miery, že nebude zasahovať do slobody iných, a solidaritu tak, že štát bude každému občanovi po celý jeho život garantovať bezpodmienečné životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť. Do svojich radov neprijíma nikoho, kto spolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) alebo má komunistickú minulosť.

V júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získala Sloboda a Solidarita 4,71 percenta hlasov a neboli pre stranu úspešné.

Prvé parlamentné voľby pre stranu SaS v júni 2010 znamenali vstup do Národnej rady (NR) SR. SaS získala 12,6 percenta hlasov a 22 poslaneckých mandátov. Na kandidátke strany sa do NR SR dostalo aj názorovo blízke občianske zoskupenie Obyčajní ľudia (dnes OĽaNO).


Po koaličných rokovaniach s ostatnými pravicovo orientovanými politickými subjektmi sa strana SaS stala súčasťou vládnej koalície. Jej partnermi vo vláde SR boli Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Most-Híd. Líder SaS Richard Sulík bol zvolený za predsedu NR SR a strana obsadila štyri rezorty: Ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí SR (Jozef Mihál), Ministerstvo hospodárstva SR (Juraj Miškov), Ministerstvo kultúry SR (Daniel Krajcer) a Ministerstvo obrany SR (Ľubomír Galko).

Pre chýbajúce hlasy poslancov SaS, troch poslancov z Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a troch Obyčajných ľudí nebol dňa 11. októbra 2011 v NR SR schválený dočasný euroval, a tým padla vláda SR, pretože neúspešné hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) vyzvala Richarda Sulíka na odstúpenie z funkcie predsedu NR SR. V tajnej voľbe ho 115 hlasmi na návrh SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd poslanci odvolali. Novým predsedom Národnej rady SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).

Richard Sulík bol jednotkou na kandidátke SaS aj v predčasných marcových voľbách do NR SR v roku 2012. SaS získala 5,88 percenta voličských hlasov, čo jej zabezpečilo 11 kresiel v parlamente. Richard Sulík nechal v apríli 2012 na kongrese strany hlasovať o dôvere voči svojej osobe. V tajnej voľbe ho podporilo 75 percent prítomných delegátov. Na čele SaS zostal Sulík aj na ďalšie štyri roky, keď ho v marci 2013 do funkcie zvolilo 134 liberálov. V tejto voľbe mal Richard Sulík aj protikandidáta v osobe Jozefa Kollára, ktorý získal 121 hlasov.

V marci 2013 nastali u liberálov zmeny na podpredsedníckych postoch. Republiková rada odvolala z funkcií Juraja Miškova a Ľubomíra Galka. Galka však vzápätí zvolili opäť za podpredsedu strany. Miškova na podpredsedníckej stoličke nahradil Jozef Mihál. Zo strany SaS začali na jar 2013 odchádzať jej členovia, ktorí neboli spokojní so smerovaním strany.

Pre prezidentské voľby 2014 bol kandidátom SaS Peter Osuský, ktorý sa kandidatúry pre nízke preferencie nakoniec vzdal.

V májových voľbách do EP 2014 získala SaS 6,66 percenta hlasov od voličov, vďaka čomu strana získala jeden poslanecký mandát. Europoslancom sa stal líder strany Richard Sulík, ktorý zostal jej predsedom aj po zvolení do EP.

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 druhá v poradí skončila strana SaS, získala 12,10 percenta hlasov voličov a 21 kresiel v Národnej rade SR.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Peter Pellegrini svojím rozhodnutím zo dňa 14. marca 2016 zobral na vedomie písomné rozhodnutie poslanca Richarda Sulíka o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca NR SR. Mandát poslanca zanikol dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca parlamentu. Sulík pôsobí naďalej v EP.

Foto: TASR/Vladimír Benko

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík sa na mimoriadnom kongrese strany 11. júna 2016 vzdal svojej funkcie. Rezignáciu oznámil už 16. mája toho roku. Delegáti mimoriadneho kongresu SaS 11. júna 2016 však rozhodli, že ich povedie aj ďalšie štyri roky Sulík. V tajnej voľbe získal 111 hlasov od 113 prítomných delegátov. Poslanec EP, ktorý stranu vedie od jej začiatku v roku 2009, bol jediným kandidátom na tento post.

Po ôsmich rokoch sa 20. februára 2017 rozhodol zo strany odísť poslanec NR SR a zakladajúci člen strany SaS Jozef Mihál. Dôvodom bol nesúhlas s niektorými postojmi predsedu SaS Richarda Sulíka.

Strana SaS si na kongrese 18. marca 2017 v Levoči zvolila nových členov Republikovej rady strany SaS, ktorými sa stali Martin Poliačik, Milan Laurenčík a Vladimír Sloboda. Do dozornej a rozhodcovskej komisie strany boli zvolení Radovan Sloboda a Juraj Lenhardt. Poslanec NR SR Martin Poliačik 8. novembra 2017 odišiel z SaS. Dôvodom boli dlhodobo rozdielne názory s vedením napríklad v otázke utečencov.

SaS je dlhodobo podľa prieskumov verejnej mienky najsilnejšia opozičná politická strana.