Ukázal to najnovší výskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku 2014.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) – Väčšia časť ľudí na Slovensku je nespokojná s tým, ako je upravený vzťah cirkví a štátu. Ukázal to najnovší výskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku 2014. Jeho výsledky dnes pracovníci ústavu prezentovali v Bratislave na tlačovej konferencii.
Výskum bol popri inom zameraný na názory ľudí na vzťahy štátu a cirkví na Slovensku. Tretina populácie (31,4 percenta) je podľa jeho výsledkov za úplnú odluku cirkví od štátu. Ďalšia štvrtina (26,24 percenta) potom chce, aby štát podporoval cirkvi iba v niektorých oblastiach verejného záujmu.
Len menšia časť verejnosti je za zachovanie súčasného modelu. S tým, že cirkvi majú získavať od štátu aj prostriedky na aktivity určené pre vlastných členov, súhlasí 5,26 percenta populácie. O tom, že štát má podporovať hodnoty a záujmy tradičných kresťanských cirkví, je presvedčených 15,61 percenta a to, že štát má podporovať a presadzovať záujmy najväčšej – katolíckej cirkvi, žiada 5,25 percenta ľudí. Až 16 percent opýtaných sa nevedelo rozhodnúť, alebo neodpovedalo.
Podľa sociológa ústavu Miroslava Tížika výskum ukázal, že verejnosť vníma otázky vzťahu cirkvi a štátu inak ako naša cirkevná a politická reprezentácia. To si však cirkvi a politici uvedomujú, podotkol sociológ.
„Vedia, že sú to horúce témy, vedia, že ľudia sú nespokojní,“ vysvetlil. Cirkvi však podľa Tížika majú prirodzený záujem udržať súčasný model, lebo je pre ne výhodný. „Ani politici zatiaľ nemajú taký silný záujem to meniť, lebo z toho nemôžu získať nejaké veľké body,“ doplnil.
Výskum tiež ukázal, že takmer polovica populácie (46,51 percenta) je za zavedenie cirkevnej dane. Proti jej zavedeniu bolo 27,52 percenta opýtaných ľudí a 26 percent sa nevedelo rozhodnúť, alebo neodpovedalo.
Až takmer 80 percent populácie si myslí, že duchovní v cirkvi by mali vykonávať len čisto náboženské činnosti. Viac ako polovica verejnosti je za zmeny vo vyučovaní náboženstva na školách, keď podľa 13,4 percenta opýtaných by nemalo byť náboženstvo na školách vôbec, 20,84 percenta ľudí ho chce len na cirkevných školách a 19,34 percenta ľudí síce na oboch typoch škôl ale v menšom rozsahu.
Ústav skúmal aj názory verejnosti na aktuálne otázky v cirkvi. Viac ako polovica ľudí si vie predstaviť, že by sa kňazi mohli ženiť. Úplne s tým súhlasí tretina (33,6 percenta) ľudí a viac ako štvrtina (28,4 percenta) ľudí s tým súhlasí čiastočne.
Viac ako polovica respondentov je za priaznivejší postoj k antikoncepcii. Až 39,3 percenta chce, aby nebola vôbec odsudzovaná a 22 percent s tým súhlasí čiastočne. Liberálnejšie spoločnosť zmýšľa aj v otázke opätovných cirkevných sobášov pre rozvedených ľudí. Úplne za je v tejto otázke 26,3 percenta a čiastočne 24,6 percenta populácie. Menšiu podporu naopak získala téza, aby ženy mohli byť vysvätené za kňazov. S tým úplne súhlasí len 14,4 percenta ľudí a čiastočne 18,6 percenta.
Sociologický ústav realizoval výskum v spolupráci s Ústavom politických vied SAV a Filozofickou fakultou UK v Bratislave. Zber dát realizovala spoločnosť Focus na prelome mája a júna tohto roku na vzorke 1215 dospelých obyvateľov Slovenska. Okrem názorov na vzťahy štátu a cirkvi na Slovensku sa výskum zameral aj na náboženské správanie sa obyvateľov Slovenska a predstavy verejnosti o obrodnom procese v roku 1968 a následnej normalizácii.
Výskum bol popri inom zameraný na názory ľudí na vzťahy štátu a cirkví na Slovensku. Tretina populácie (31,4 percenta) je podľa jeho výsledkov za úplnú odluku cirkví od štátu. Ďalšia štvrtina (26,24 percenta) potom chce, aby štát podporoval cirkvi iba v niektorých oblastiach verejného záujmu.
Len menšia časť verejnosti je za zachovanie súčasného modelu. S tým, že cirkvi majú získavať od štátu aj prostriedky na aktivity určené pre vlastných členov, súhlasí 5,26 percenta populácie. O tom, že štát má podporovať hodnoty a záujmy tradičných kresťanských cirkví, je presvedčených 15,61 percenta a to, že štát má podporovať a presadzovať záujmy najväčšej – katolíckej cirkvi, žiada 5,25 percenta ľudí. Až 16 percent opýtaných sa nevedelo rozhodnúť, alebo neodpovedalo.
Podľa sociológa ústavu Miroslava Tížika výskum ukázal, že verejnosť vníma otázky vzťahu cirkvi a štátu inak ako naša cirkevná a politická reprezentácia. To si však cirkvi a politici uvedomujú, podotkol sociológ.
„Vedia, že sú to horúce témy, vedia, že ľudia sú nespokojní,“ vysvetlil. Cirkvi však podľa Tížika majú prirodzený záujem udržať súčasný model, lebo je pre ne výhodný. „Ani politici zatiaľ nemajú taký silný záujem to meniť, lebo z toho nemôžu získať nejaké veľké body,“ doplnil.
Výskum tiež ukázal, že takmer polovica populácie (46,51 percenta) je za zavedenie cirkevnej dane. Proti jej zavedeniu bolo 27,52 percenta opýtaných ľudí a 26 percent sa nevedelo rozhodnúť, alebo neodpovedalo.
Až takmer 80 percent populácie si myslí, že duchovní v cirkvi by mali vykonávať len čisto náboženské činnosti. Viac ako polovica verejnosti je za zmeny vo vyučovaní náboženstva na školách, keď podľa 13,4 percenta opýtaných by nemalo byť náboženstvo na školách vôbec, 20,84 percenta ľudí ho chce len na cirkevných školách a 19,34 percenta ľudí síce na oboch typoch škôl ale v menšom rozsahu.
Ústav skúmal aj názory verejnosti na aktuálne otázky v cirkvi. Viac ako polovica ľudí si vie predstaviť, že by sa kňazi mohli ženiť. Úplne s tým súhlasí tretina (33,6 percenta) ľudí a viac ako štvrtina (28,4 percenta) ľudí s tým súhlasí čiastočne.
Viac ako polovica respondentov je za priaznivejší postoj k antikoncepcii. Až 39,3 percenta chce, aby nebola vôbec odsudzovaná a 22 percent s tým súhlasí čiastočne. Liberálnejšie spoločnosť zmýšľa aj v otázke opätovných cirkevných sobášov pre rozvedených ľudí. Úplne za je v tejto otázke 26,3 percenta a čiastočne 24,6 percenta populácie. Menšiu podporu naopak získala téza, aby ženy mohli byť vysvätené za kňazov. S tým úplne súhlasí len 14,4 percenta ľudí a čiastočne 18,6 percenta.
Sociologický ústav realizoval výskum v spolupráci s Ústavom politických vied SAV a Filozofickou fakultou UK v Bratislave. Zber dát realizovala spoločnosť Focus na prelome mája a júna tohto roku na vzorke 1215 dospelých obyvateľov Slovenska. Okrem názorov na vzťahy štátu a cirkvi na Slovensku sa výskum zameral aj na náboženské správanie sa obyvateľov Slovenska a predstavy verejnosti o obrodnom procese v roku 1968 a následnej normalizácii.