Archívna snímka. Politik, prvý šéf Ústavu pamäti národa JÁN LANGOŠ, aktívny predstaviteľ protikomunistického disentu, ktorý sa podieľal na vydávaní samizdatových časopisov Bratislavské listy, Kontakt či Altamira. Zomrel pri automobilovej nehode 15.6.2006.Foto: TASR/Martin Baumann
Ani naše deti, ktoré sa narodili v neslobode, nebudú úplne slobodnými ľuďmi. Je treba prežiť dve generácie, aby sa človek dostal z otroctva, povedal Langoš pár týždňov pred tragickou nehodou.
Bratislava 2. augusta (Teraz.sk) - Predstavitelia a členovia SDKÚ-DS si dnes pripomenuli nedožité 69. narodeniny Jána Langoša. "Svojou politickou činnosťou pomáhal na Slovensku vybudovať modernú, slobodnú a zodpovednú spoločnosť. Jeho životný odkaz je aktuálny aj takmer desaťročie od jeho tragickej smrti," uvádza sa v stanovisku strany.
„V novembri 89 sme stáli na tomto námestí. Verili sme, že o pár mesiacov budeme žiť v slobodnej a demokratickej krajine. Ján Langoš však už vtedy vedel, že budovanie demokracie bude náročné a potrvá desiatky rokov. Napriek tomu sa nevzdal. Svojimi činmi pomáhal z našej krajiny vytvoriť štát slobodných a zodpovedných ľudí, ktorí sa poučili z hriechov svojej histórie,“ povedal dnes pri pamätníku Jána Langoša na bratislavskom Námestí SNP predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.
Pavol FrešoFoto: Archív SDKÚ-DS
Dodal, že Ján Langoš mal predstavu o živote v slobodnej krajine zakorenenú hlboko v srdci. Podriadil jej svoj súkromný aj politický život a nedbal na riziká, ktoré mu hrozili či už v totalitnom režime, alebo aj počas najtvrdšieho „mečiarizmu“.
Ako politik kladol podľa Freša rovnaký dôraz na minulosť a prítomnosť, pretože "len poznanie je predpokladom pre vytvorenie podmienok pre život v slobodnejšej a lepšej budúcnosti". Je autorom viacerých zákonov, niektoré sú výsostne aktuálne aj dnes. Jedným z nich je zákon o pamäti národa, na základe ktorého vznikol Ústav pamäti národa. "Vďaka nemu sa ľudia stále dozvedajú pravdu o zločinnom charaktere fašistickej a komunistickej diktatúry na Slovensku a ľudí, ktorí týmto režimom slúžili. Druhým je zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Dodnes je považovaný za zlomový krok. Z občanov urobil pánov a zo štátnych inštitúcií sluhov, ktorí musia informovať o svojich rozhodnutiach, hospodárení či fungovaní," uvádza SDKÚ-DS.
Archívna snímka. Predstavitelia vlády SSR stretli sa 30. novembra 1989 v Bratislave so zástupcami občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu. Na sn. zľava: Ladislav Snopko, Fedor Gál, Milan Kňažko, Ján Budaj, Martin Šimečka, František Mikloško, Peter Tatár, Ján Langoš, Vojtech Kresťanko (3. sprava), predseda vlády SSR Pavel Hrivnák a Milan Čič.Foto: TASR/Alexander Buzinkay
Napriek týmto úspechom Ján Langoš vedel, že našu spoločnosť čaká ešte dlhá cesta, aby sa vymanili z vplyvu totalitných ideológí. Podľa SDKÚ-DS o tom svedčia jeho myšlienky, ktoré vyslovil niekoľko týždňov pred svojou tragickou smrťou: „Ani naše deti, ktoré sa narodili v neslobode, nebudú úplne slobodnými ľuďmi. Je treba prežiť dve generácie, aby sa človek dostal z otroctva a až tá tretia generácia sa bude rodiť do slobody, až z nich sa stanú slobodní ľudia. Budú cítiť osobnú zodpovednosť za svoj život, za svoje meno a za svoju rodinu.”
