Exriaditeľka Rádia Expres kandiduje na post podpredsedníčky SDKÚ. Tvrdí, že strana stráca dych, stále sa však môže oprieť o svojich členov v regiónoch a s novými ľuďmi postaviť novú stratégiu.
Autor TASR
Bratislava 27. septembra (TASR) – Skúsená manažérka, ktorá dlhé roky viedla najpočúvanejšie slovenské rádio sa rozhodla vzdať lukratívneho postu a ponúknuť svoje služby SDKÚ-DS. V tíme Ondreja Mateja, Viliama Novotného a Ivana Štefanca chce na dnešnom kongrese kandidovať na post podpredsedníčky strany.
Na otázku, čo spôsobilo súčasné problémy SDKÚ-DS poznamenáva, že vlastne všetko už bolo v správach. „Vie to každý v tejto krajine, kto číta noviny. Pripustenie situácie, že padla vláda Ivety Radičovej, čo bolo obrovským sklamaním pre pravicových voličov, odchod osobností a postupné vyprázdňovanie strany. Nie len v personálnej otázke, ale aj v schopnosti presadzovať záujmy svojich voličov. Stav SDKÚ-DS je verejne známy,“ povedala v exkluzívnom rozhovore pre TASR Eva Babitzová.
Rozhovor vydávame v deň konania kongresu SDKÚ-DS. Kongres mal byť pôvodne v júni, odsunul sa na september a už medzitým zaznel aj návrh na jeho ďalšie preloženie. Prečo podľa vás prebieha v takej napätej atmosfére?
Hneď z niekoľkých dôvodov sa nechcem vyjadrovať k vnútrostraníckym veciam. Do strany som vstúpila nedávno a kandidujem na funkciu podpredsedníčky. Po druhé, dohodli sme sa, že sa pred kongresom nebudeme pred novinármi vyjadrovať k vnútrostraníckym veciam. A po tretie, myslím si, že z mojej pozície by to nebolo vhodné.
Odchádzate z prostredia médií, budete kandidovať na kongrese parlamentnej politickej strany. Prečo ste sa rozhodli pre tento krok?
Dostala som od SDKÚ-DS túto ponuku. Hlavný dôvod je, že sa mi nepáči, keď sa pozriem, ako je riadená táto krajina. Myslím si, že je riadená nekompetentne. Ak naša generácia, ktorá je vo veku 40 až 50 rokov a dvadsať rokov pôsobí je v biznise, bude politikov len neustále kritizovať – a často oprávnene – tak sa nikam neposunieme. Rozhodla som sa, že sa to pokúsim zmeniť. Stretlo sa to s ponukou SDKÚ-DS. Tak som po dlhšom a dôslednom rozhodovaní dospela k tomu, že to skúsim.
Ako bola táto ponuka formulovaná a od koho ste ju dostali?
Dostala som ju od predstaviteľov SDKÚ-DS, Viliama Novotného, Ondreja Mateja a Ivana Štefanca. Formulovaná bola tak, že si vedia predstaviť nový tím vo vedení SDKÚ-DS, hľadajú nové tváre a skúsených manažérov. S tým, že by boli radi, keby som kandidovala na podpredsedníčku SDKÚ-DS.
Aká je vaša vízia, predstava, ktorú chce váš tím ponúknuť kongresu?
Máme jasnú predstavu o tom, aké hodnoty zastáva SDKÚ-DS, ako by mala pracovať, čo potrebuje okamžite začať robiť preto, aby bola v najbližších parlamentných voľbách relevantným súťažiacim.
Obdobie najväčšej slávy SDKÚ-DS bolo počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, už za jeho predsedovania, počas vlády Ivety Radičovej, začala nastupovať kríza. Čo ju podľa vás spôsobilo?
Vie to každý v tejto krajine, kto číta noviny. Pripustenie situácie, že padla vláda Ivety Radičovej, čo bolo obrovským sklamaním pre pravicových voličov, odchod osobností a postupné vyprázdňovanie strany. Nie len v personálnej otázke, ale aj v schopnosti presadzovať záujmy svojich voličov. Všetko to bolo v správach. Stav SDKÚ-DS je verejne známy.
Vidíte to skôr v rovine osobností, priveľkej koncentrácii na regionálne témy a menšej na celoštátne reformy, alebo tomu chýba étos, ktorý strana predtým mala?
Sú to faktory, ktoré sa nedajú od seba oddeliť. V najsilnejších časoch, keď SDKÚ-DS reprezentovali Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, presadzovali reformy, dostávali nás do euroatlantických štruktúr a boli obkolesení ľuďmi, akými boli, to bola jedna dynamická, zdravá strana plná osobností, ktorá presne vedela, čo chce. Po tom všetkom, čo sa udialo, o to do istej miery prišla. Prejavuje sa to vo všetkých oblastiach, ktoré ste spomínali. Dôsledkom toho je, že strana istým spôsobom stratila dych.
Vzdali ste sa lukratívneho miesta riaditeľa Rádia Expres, aby ste vstúpili do strany, ktorá podľa vás stratila dych. Čo vás na nej tak láka?
SDKÚ-DS má históriu, na ktorú môže byť pyšná. Slovensko dostala do atlantických štruktúr, do Európskej únie, priniesla a presadila základné ekonomické reformy, ktoré túto krajinu naozaj posunuli. Okrem toho, za posledné dni, keď som obišla viacero krajských zväzov, som pochopila, že to najvzácnejšie, čo SDKÚ-DS má, sú jej členovia v regiónoch. To nie sú platení profesionálni politici, robia politiku popri svojej práci. A pri súčasnej politickej situácii a preferenciách strany je byť členom SDKÚ-DS skôr prejav statočnosti, ako čohokoľvek iného.
Ste jeden z najrenomovanejších odborníkov na médiá na Slovensku. Chcete vrátiť dych SDKÚ-DS, ale na post predsedu ponúkate relatívne neznámeho kandidáta, pána Ondreja Mateja. Ako chcete tento jeho deficit napraviť?
Sme v tíme dve nové tváre. Ja som človek, ktorý za médiami stál, ale neukazoval sa v nich. Som pre verejnosť relatívne neznámy človek. Možno pre vás nie, ale vy ste z rovnakej brandže, ako ja. To je večný súboj medzi tým, že verejnosť, aj novinári volajú po nových tvárach v politike a tým, že tieto osobnosti nezvesíte zo vzduchu. To, že je po nových tvárach dopyt, to je vidieť v pozitívnom zmysle v prípade prezidentských volieb, ale aj vo veľmi negatívnom v prípade Banskej Bystrice. Čo sa týka nových osobností, ak teda nepôjdeme po televíznych celebritách, musia vstúpiť do politiky ľudia, ktorí sa stanú známi prostredníctvom svojej práce.
V médiách sa objavili náznaky, že za pánom Matejom môže byť vplyv finančnej skupiny Penta. Považujete to za „mediálnu bublinu“?
Nemám žiadne takéto informácie. Keď som rozmýšľala nad tým, že vstúpim do politiky, radila som sa s ľuďmi, ktorých rešpektujem a sú v mojom okolí. Niektorí ma povzbudzovali, iní menej, ale hlavné upozornenie bolo, že vchádzam do politického sveta, ktorý je taký, aký je. Ja som si toho bola plne vedomá. Nie som naivná blondína, mám 48 rokov a som človek, ktorý má skúsenosti z médií. Mám predsa len viac informácií zo zákulisia politiky, ako bežní ľudia. Čo ma prekvapuje, je tá rýchlosť. Ešte kongres ani neprebehol, ešte sme neuspeli, a už v povetrí lietajú vedrá špiny.
Aký význam by to malo po kongrese? To už bude dobojované...
Z vašej otázky vyplýva, že si myslíte, že je to iniciatíva súperiacej strany...
Vždy sú nejaké súperiace strany a prúdy, nakoniec, aj vy ste v tíme, ktorý chce presadiť v SDKÚ-DS zmenu. Čo urobíte, ak váš tím neuspeje a nikto z neho sa na kongrese nepresadí? Vaše rozhodnutie vstúpiť do politiky je asi nevratný krok...
Tých možností je veľa. Nevstúpila som do SDKÚ-DS na tri dni, aby som skúsila, či to vyjde na kongrese. Rozhodla som sa zmeniť do veľkej miery svoj život. Na vaše otázky odpoviem po kongrese, podľa toho, ako dopadne. Ale som zabezpečený človek a viem si predstaviť svoj život vo viacerých scenároch. V politickom živote sa výsledok nedá zaručiť.
Teoreticky je možný aj kompromis, teda že sa niektorí členovia vášho tímu presadia a iní nie. Ste pripravená aj na kompromisy, alebo idete do toho štýlom „buď – alebo“?
Rokovania prebiehajú neustále a predpokladám, že budú prebiehať až do kongresu. Vchádzam do politiky, kde okrem principiálnych a razantných stanovísk má určite miesto aj dohoda a kompromis.
Ste odborníčka na médiá a SDKÚ-DS ide do komunálnych volieb, kde budú dôležité práve médiá. Chcete sa angažovať aj v komunálnej kampani, alebo je na to už príliš neskoro?
Je to veľmi výhľadová vec. Ak na kongrese uspejeme, som pripravená ponúknuť celú moju odbornosť a manažérske schopnosti do služieb SDKÚ-DS. Takže, veľmi rada pomôžem, ale toto sú veci, ktoré sa v SDKÚ-DS pripravovali dlhodobo, na regionálnej úrovni a ja tam prichádzam teraz.
Pán Štefanec je ekonóm a ako europoslanec sa zaoberá zahraničnou politikou, pán Novotný je expertom strany v zdravotníctve. Kde vidíte svoju parketu?
Nemám tak jasne formulovanú oblasť, ako niekto, kto prichádza z oblasti práva, súdnictva, alebo makroekonomiky. To, čo viem, je manažovanie. Viem zostaviť dobrý tím ľudí, viem mu pripraviť podmienky na to, aby tento tím mohol efektívne a dobre pracovať a som človek, ktorý má schopnosť dotiahnuť projekty do konca. Podľa toho, ako sme sa bavili s našim kandidátom na predsedu, pánom Matejom, mohla by to byť pozícia podpredsedu pre komunikáciu a manažovanie strany.
Sumár udalostí, ktoré predchádzali dnešnému mimoriadnemu snemu SDKÚ-DS spolu s vyjadrením politológa Grigorija Mesežnikova si môžete prečítať
Na otázku, čo spôsobilo súčasné problémy SDKÚ-DS poznamenáva, že vlastne všetko už bolo v správach. „Vie to každý v tejto krajine, kto číta noviny. Pripustenie situácie, že padla vláda Ivety Radičovej, čo bolo obrovským sklamaním pre pravicových voličov, odchod osobností a postupné vyprázdňovanie strany. Nie len v personálnej otázke, ale aj v schopnosti presadzovať záujmy svojich voličov. Stav SDKÚ-DS je verejne známy,“ povedala v exkluzívnom rozhovore pre TASR Eva Babitzová.
Rozhovor vydávame v deň konania kongresu SDKÚ-DS. Kongres mal byť pôvodne v júni, odsunul sa na september a už medzitým zaznel aj návrh na jeho ďalšie preloženie. Prečo podľa vás prebieha v takej napätej atmosfére?
Hneď z niekoľkých dôvodov sa nechcem vyjadrovať k vnútrostraníckym veciam. Do strany som vstúpila nedávno a kandidujem na funkciu podpredsedníčky. Po druhé, dohodli sme sa, že sa pred kongresom nebudeme pred novinármi vyjadrovať k vnútrostraníckym veciam. A po tretie, myslím si, že z mojej pozície by to nebolo vhodné.
Odchádzate z prostredia médií, budete kandidovať na kongrese parlamentnej politickej strany. Prečo ste sa rozhodli pre tento krok?
Dostala som od SDKÚ-DS túto ponuku. Hlavný dôvod je, že sa mi nepáči, keď sa pozriem, ako je riadená táto krajina. Myslím si, že je riadená nekompetentne. Ak naša generácia, ktorá je vo veku 40 až 50 rokov a dvadsať rokov pôsobí je v biznise, bude politikov len neustále kritizovať – a často oprávnene – tak sa nikam neposunieme. Rozhodla som sa, že sa to pokúsim zmeniť. Stretlo sa to s ponukou SDKÚ-DS. Tak som po dlhšom a dôslednom rozhodovaní dospela k tomu, že to skúsim.
Ako bola táto ponuka formulovaná a od koho ste ju dostali?
Dostala som ju od predstaviteľov SDKÚ-DS, Viliama Novotného, Ondreja Mateja a Ivana Štefanca. Formulovaná bola tak, že si vedia predstaviť nový tím vo vedení SDKÚ-DS, hľadajú nové tváre a skúsených manažérov. S tým, že by boli radi, keby som kandidovala na podpredsedníčku SDKÚ-DS.
Aká je vaša vízia, predstava, ktorú chce váš tím ponúknuť kongresu?
Máme jasnú predstavu o tom, aké hodnoty zastáva SDKÚ-DS, ako by mala pracovať, čo potrebuje okamžite začať robiť preto, aby bola v najbližších parlamentných voľbách relevantným súťažiacim.
Obdobie najväčšej slávy SDKÚ-DS bolo počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, už za jeho predsedovania, počas vlády Ivety Radičovej, začala nastupovať kríza. Čo ju podľa vás spôsobilo?
Vie to každý v tejto krajine, kto číta noviny. Pripustenie situácie, že padla vláda Ivety Radičovej, čo bolo obrovským sklamaním pre pravicových voličov, odchod osobností a postupné vyprázdňovanie strany. Nie len v personálnej otázke, ale aj v schopnosti presadzovať záujmy svojich voličov. Všetko to bolo v správach. Stav SDKÚ-DS je verejne známy.
Vidíte to skôr v rovine osobností, priveľkej koncentrácii na regionálne témy a menšej na celoštátne reformy, alebo tomu chýba étos, ktorý strana predtým mala?
Sú to faktory, ktoré sa nedajú od seba oddeliť. V najsilnejších časoch, keď SDKÚ-DS reprezentovali Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, presadzovali reformy, dostávali nás do euroatlantických štruktúr a boli obkolesení ľuďmi, akými boli, to bola jedna dynamická, zdravá strana plná osobností, ktorá presne vedela, čo chce. Po tom všetkom, čo sa udialo, o to do istej miery prišla. Prejavuje sa to vo všetkých oblastiach, ktoré ste spomínali. Dôsledkom toho je, že strana istým spôsobom stratila dych.
Vzdali ste sa lukratívneho miesta riaditeľa Rádia Expres, aby ste vstúpili do strany, ktorá podľa vás stratila dych. Čo vás na nej tak láka?
SDKÚ-DS má históriu, na ktorú môže byť pyšná. Slovensko dostala do atlantických štruktúr, do Európskej únie, priniesla a presadila základné ekonomické reformy, ktoré túto krajinu naozaj posunuli. Okrem toho, za posledné dni, keď som obišla viacero krajských zväzov, som pochopila, že to najvzácnejšie, čo SDKÚ-DS má, sú jej členovia v regiónoch. To nie sú platení profesionálni politici, robia politiku popri svojej práci. A pri súčasnej politickej situácii a preferenciách strany je byť členom SDKÚ-DS skôr prejav statočnosti, ako čohokoľvek iného.
Ste jeden z najrenomovanejších odborníkov na médiá na Slovensku. Chcete vrátiť dych SDKÚ-DS, ale na post predsedu ponúkate relatívne neznámeho kandidáta, pána Ondreja Mateja. Ako chcete tento jeho deficit napraviť?
Sme v tíme dve nové tváre. Ja som človek, ktorý za médiami stál, ale neukazoval sa v nich. Som pre verejnosť relatívne neznámy človek. Možno pre vás nie, ale vy ste z rovnakej brandže, ako ja. To je večný súboj medzi tým, že verejnosť, aj novinári volajú po nových tvárach v politike a tým, že tieto osobnosti nezvesíte zo vzduchu. To, že je po nových tvárach dopyt, to je vidieť v pozitívnom zmysle v prípade prezidentských volieb, ale aj vo veľmi negatívnom v prípade Banskej Bystrice. Čo sa týka nových osobností, ak teda nepôjdeme po televíznych celebritách, musia vstúpiť do politiky ľudia, ktorí sa stanú známi prostredníctvom svojej práce.
V médiách sa objavili náznaky, že za pánom Matejom môže byť vplyv finančnej skupiny Penta. Považujete to za „mediálnu bublinu“?
Nemám žiadne takéto informácie. Keď som rozmýšľala nad tým, že vstúpim do politiky, radila som sa s ľuďmi, ktorých rešpektujem a sú v mojom okolí. Niektorí ma povzbudzovali, iní menej, ale hlavné upozornenie bolo, že vchádzam do politického sveta, ktorý je taký, aký je. Ja som si toho bola plne vedomá. Nie som naivná blondína, mám 48 rokov a som človek, ktorý má skúsenosti z médií. Mám predsa len viac informácií zo zákulisia politiky, ako bežní ľudia. Čo ma prekvapuje, je tá rýchlosť. Ešte kongres ani neprebehol, ešte sme neuspeli, a už v povetrí lietajú vedrá špiny.
Aký význam by to malo po kongrese? To už bude dobojované...
Z vašej otázky vyplýva, že si myslíte, že je to iniciatíva súperiacej strany...
Vždy sú nejaké súperiace strany a prúdy, nakoniec, aj vy ste v tíme, ktorý chce presadiť v SDKÚ-DS zmenu. Čo urobíte, ak váš tím neuspeje a nikto z neho sa na kongrese nepresadí? Vaše rozhodnutie vstúpiť do politiky je asi nevratný krok...
Tých možností je veľa. Nevstúpila som do SDKÚ-DS na tri dni, aby som skúsila, či to vyjde na kongrese. Rozhodla som sa zmeniť do veľkej miery svoj život. Na vaše otázky odpoviem po kongrese, podľa toho, ako dopadne. Ale som zabezpečený človek a viem si predstaviť svoj život vo viacerých scenároch. V politickom živote sa výsledok nedá zaručiť.
Teoreticky je možný aj kompromis, teda že sa niektorí členovia vášho tímu presadia a iní nie. Ste pripravená aj na kompromisy, alebo idete do toho štýlom „buď – alebo“?
Rokovania prebiehajú neustále a predpokladám, že budú prebiehať až do kongresu. Vchádzam do politiky, kde okrem principiálnych a razantných stanovísk má určite miesto aj dohoda a kompromis.
Ste odborníčka na médiá a SDKÚ-DS ide do komunálnych volieb, kde budú dôležité práve médiá. Chcete sa angažovať aj v komunálnej kampani, alebo je na to už príliš neskoro?
Je to veľmi výhľadová vec. Ak na kongrese uspejeme, som pripravená ponúknuť celú moju odbornosť a manažérske schopnosti do služieb SDKÚ-DS. Takže, veľmi rada pomôžem, ale toto sú veci, ktoré sa v SDKÚ-DS pripravovali dlhodobo, na regionálnej úrovni a ja tam prichádzam teraz.
Pán Štefanec je ekonóm a ako europoslanec sa zaoberá zahraničnou politikou, pán Novotný je expertom strany v zdravotníctve. Kde vidíte svoju parketu?
Nemám tak jasne formulovanú oblasť, ako niekto, kto prichádza z oblasti práva, súdnictva, alebo makroekonomiky. To, čo viem, je manažovanie. Viem zostaviť dobrý tím ľudí, viem mu pripraviť podmienky na to, aby tento tím mohol efektívne a dobre pracovať a som človek, ktorý má schopnosť dotiahnuť projekty do konca. Podľa toho, ako sme sa bavili s našim kandidátom na predsedu, pánom Matejom, mohla by to byť pozícia podpredsedu pre komunikáciu a manažovanie strany.
Sumár udalostí, ktoré predchádzali dnešnému mimoriadnemu snemu SDKÚ-DS spolu s vyjadrením politológa Grigorija Mesežnikova si môžete prečítať