Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je to z dôvodu modernizácie meracích staníc. Modernizácia potrvá od septembra do konca tohto roka.
Autor TASR
Bratislava 27. decembra (TASR) – Na väčšine územia Slovenska sa v súčasnosti nemerajú emisie škodlivých prachových častíc v ovzduší. Pre TASR to priznal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
O koncentráciách prachových častíc PM10 v ovzduší informuje SHMÚ verejnosť v zmysle zákona na svojej webovej stránke. Tento mesiac (do 21. decembra) publikoval podľa zistení TASR denné priemery iba z troch z celkovo 32 meracích staníc. Boli to Bratislava - Trnavské Mýto, Bratislava – Kamenné námestie a Trnava – Kollárova. Obmedzené boli aj informácie o hodinových koncentráciách častíc PM10 a PM25.
„Na mnohých staniciach momentálne kontinuálne meranie prachových častíc v ovzduší neprebieha,“ informoval hovorca SHMÚ Ivan Garčár.
Dôvodom pre takýto stav podľa Garčára je, že v súčasnosti prebieha kompletizácia monitorovacích staníc MMSKO, ktoré sú súčasťou Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia. Nové stanice boli nakúpené a inštalované v rámci projektu Obnova a modernizácia staníc NMSKO.
„Nové stanice sú už nainštalované na svojich miestach, v súčasnosti ešte prebieha inštalácia prístrojov na meranie prachových častíc PM10 a PM25, ktoré neboli súčasťou projektu. Sú to totiž pôvodné monitory zo starých častíc,“ vysvetlil hovorca SHMÚ.
Modernizácia meracích staníc trvá podľa Garčára od septembra do konca tohto roka. „S dokončením inštalácie starších prístrojov na meranie prachových častíc počítame do konca apríla budúceho roka,“ odpovedal Garčár na otázku, dokedy bude výpadok trvať.
Absencia meraní prichádza práve v čase, ktorý sa označuje ako smogová sezóna. Zimné inverzné počasie zhoršuje rozptylové podmienky v ovzduší. Český hydrometeorologický ústav napríklad informoval, že v novembri bol na 87 z celkovo 93 staníc aspoň raz prekročený emisný limit pre častice PM10.
„Je to neakceptovateľný a z nášho pohľadu aj protizákonný stav,“ reagoval na situáciu Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy CEPTA. Štát si podľa neho podľa všetkého v súčasnosti neplní záväzky voči svojim obyvateľom ani záväzky členského štátu EÚ.
Lešinský oceňuje modernizáciu monitorovacích staníc, vďaka ktorej by mali byť k dispozícii presnejšie a kvalitnejšie výstupy. Ale výmena sa podľa neho mala uskutočniť postupne a nie naraz.
Pre takýto postup sa z pohľadu Lešinského rozhodol SHMÚ pravdepodobne pod tlakom termínu na dočerpanie eurofondov do konca tohto roka v rámci dobiehajúceho programového obdobia. „Problémy s monitorovacou sieťou sú už 7 – 8 rokov, bolo dosť času to riešiť,“ kritizoval odborník, že sa to deje na poslednú chvíľu.
Slovensko má, podobne ako väčšina európskych krajín, problémy práve s vysokou prašnosťou ovzdušia, kde sa mu nedarí plniť európske normy. Čelí preto takzvanému infringementu zo strany Európskej komisie. Podľa Lešinského takýto výpadok merania môže zhoršiť v tejto súvislosti pozíciu Slovenska.
Nadmerné množstvo prachových častíc PM10 bolo v ovzduší nad Slovenskom aj v roku 2014. Z celkovo 32 monitorovaných miest boli až v 30 prekračované limitné hodnoty koncentrácie prachových častíc PM10. Na desiatich miestach bolo smogových dní viac, ako povoľuje norma, ktorá ich pripúšťa maximálne 35 ročne. Rovnaká situácia bola v roku 2013.
SHMÚ pritom mal problémy s hodnotením kvality ovzdušia na území Slovenska za rok 2014. Hovorca ministerstva životného prostredia Peter Stano v máji informoval, že SHMÚ má zatiaľ k dispozícii iba čiastočné hodnotenie. "Spôsobili to časté výpadky monitorovania kvality ovzdušia - poruchy technických zariadení monitorovacích staníc," doplnil.
O koncentráciách prachových častíc PM10 v ovzduší informuje SHMÚ verejnosť v zmysle zákona na svojej webovej stránke. Tento mesiac (do 21. decembra) publikoval podľa zistení TASR denné priemery iba z troch z celkovo 32 meracích staníc. Boli to Bratislava - Trnavské Mýto, Bratislava – Kamenné námestie a Trnava – Kollárova. Obmedzené boli aj informácie o hodinových koncentráciách častíc PM10 a PM25.
„Na mnohých staniciach momentálne kontinuálne meranie prachových častíc v ovzduší neprebieha,“ informoval hovorca SHMÚ Ivan Garčár.
Dôvodom pre takýto stav podľa Garčára je, že v súčasnosti prebieha kompletizácia monitorovacích staníc MMSKO, ktoré sú súčasťou Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia. Nové stanice boli nakúpené a inštalované v rámci projektu Obnova a modernizácia staníc NMSKO.
„Nové stanice sú už nainštalované na svojich miestach, v súčasnosti ešte prebieha inštalácia prístrojov na meranie prachových častíc PM10 a PM25, ktoré neboli súčasťou projektu. Sú to totiž pôvodné monitory zo starých častíc,“ vysvetlil hovorca SHMÚ.
Modernizácia meracích staníc trvá podľa Garčára od septembra do konca tohto roka. „S dokončením inštalácie starších prístrojov na meranie prachových častíc počítame do konca apríla budúceho roka,“ odpovedal Garčár na otázku, dokedy bude výpadok trvať.
Absencia meraní prichádza práve v čase, ktorý sa označuje ako smogová sezóna. Zimné inverzné počasie zhoršuje rozptylové podmienky v ovzduší. Český hydrometeorologický ústav napríklad informoval, že v novembri bol na 87 z celkovo 93 staníc aspoň raz prekročený emisný limit pre častice PM10.
„Je to neakceptovateľný a z nášho pohľadu aj protizákonný stav,“ reagoval na situáciu Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy CEPTA. Štát si podľa neho podľa všetkého v súčasnosti neplní záväzky voči svojim obyvateľom ani záväzky členského štátu EÚ.
Lešinský oceňuje modernizáciu monitorovacích staníc, vďaka ktorej by mali byť k dispozícii presnejšie a kvalitnejšie výstupy. Ale výmena sa podľa neho mala uskutočniť postupne a nie naraz.
Pre takýto postup sa z pohľadu Lešinského rozhodol SHMÚ pravdepodobne pod tlakom termínu na dočerpanie eurofondov do konca tohto roka v rámci dobiehajúceho programového obdobia. „Problémy s monitorovacou sieťou sú už 7 – 8 rokov, bolo dosť času to riešiť,“ kritizoval odborník, že sa to deje na poslednú chvíľu.
Slovensko má, podobne ako väčšina európskych krajín, problémy práve s vysokou prašnosťou ovzdušia, kde sa mu nedarí plniť európske normy. Čelí preto takzvanému infringementu zo strany Európskej komisie. Podľa Lešinského takýto výpadok merania môže zhoršiť v tejto súvislosti pozíciu Slovenska.
Nadmerné množstvo prachových častíc PM10 bolo v ovzduší nad Slovenskom aj v roku 2014. Z celkovo 32 monitorovaných miest boli až v 30 prekračované limitné hodnoty koncentrácie prachových častíc PM10. Na desiatich miestach bolo smogových dní viac, ako povoľuje norma, ktorá ich pripúšťa maximálne 35 ročne. Rovnaká situácia bola v roku 2013.
SHMÚ pritom mal problémy s hodnotením kvality ovzdušia na území Slovenska za rok 2014. Hovorca ministerstva životného prostredia Peter Stano v máji informoval, že SHMÚ má zatiaľ k dispozícii iba čiastočné hodnotenie. "Spôsobili to časté výpadky monitorovania kvality ovzdušia - poruchy technických zariadení monitorovacích staníc," doplnil.
