Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo preto žiada okamžité riešenie situácie zo strany orgánov na ochranu prírody.
Autor TASR
Tatranská Javorina 3. augusta (TASR) – Júlové záplavy v Tatrách boli podľa generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) Jaroslava Regeca priamym dôsledkom "bezprecedentnej nečinnosti" orgánov ochrany prírody. Agrorezort preto žiada okamžité riešenie situácie z ich strany na zamedzenie ďalších škôd. Regec o tom informoval na piatkovej tlačovej konferencii v Tatranskej Javorine.
Štátni lesníci podľa jeho slov v júni upozornili na kritický stav povodia vodných tokov v Tatranskej Javorine. Varovali Ministerstvo životného prostredia SR, Štátnu ochranu prírody i Správu Tatranského národného parku, že ak nedôjde k vyčisteniu tokov a k urýchlenému konaniu v bezzásahových zónach, hrozia rozsiahle materiálne škody.
„V ochrannom obvode Tatranská Javorina je mimoriadne vážna situácia. Nastal dramatický veľkoplošný rozpad lesných ekosystémov v dôsledku neriešenia stavu s premnoženým lykožrútom smrekovým v bezzásahovej zóne. V bezzásahovej zóne Tatranskej Javoriny máme dnes odumretých viac ako 250.000 stromov, ktoré sú aj v území vodných tokov Bielej vody a Javorinky. V koryte toku Biela voda sa dokonca nachádza množstvo celých stromov aj s koreňmi už od povodne z roku 2014. Množstvo popadaných stromov v toku ďalej pribúda a reálne tu hrozí obrovské riziko ohrozenia ľudských životov a veľkých materiálových škôd,“ uviedli ŠL TANAP v liste orgánom ochrany prírody.
Na alarmujúcu situáciu upozorňovali aj v toku Javorinky, kde sa začína bezzásahový režim. Upozornenie mali orgány ochrany prírody ignorovať. „Myslím si, že sa nemôžu donekonečna skrývať za bezzásahovosť a slovo bezzásahovosť si zamieňať so slovom nečinnosť. Tu už nehovoríme len o lykožrútovi, ale aj o škodách na majetku či na životoch ľudí,“ uviedol Regec.
Dodal, že ochranári sú priamo zodpovední za škody na majetku, ale aj za ohrozenie obyvateľov Ždiaru a Tatranskej Javoriny. „Namiesto prevzatia zodpovednosti ochrancami prírody však teraz počúvame ich filozofické úvahy o tom, aké prospešné je nechať lykožrútovú kalamitu na prírodu. Ako si príroda poradila s mostami, cestami, vodovodmi i chodníkmi, sme sa mohli presvedčiť na vlastné oči. Žiadame preto Ministerstvo životného prostredia SR a jeho organizácie, aby bezodkladne začalo riešiť nielen nápravu škôd, ale situáciu v oblastiach, na ktoré upozorňujeme a prestalo byť hluché, slepé a nečinné,“ vyhlásil.
V uplynulých dňoch došlo v Tatrách k mimoriadnej situácii, keď počas dvoch dní napršalo vyše 100 milimetrov zrážok, pričom v Tatranskej Javorine padlo počas 24 hodín až 132 milimetrov zrážok. Tohtoročné zrážky však podľa lesníkov neboli ani zďaleka najväčšie, ako to prezentujú orgány ochrany prírody. „Odvtedy, čo ochranári presadzujú bezzásahový režim, je situácia z roka na rok horšia a dochádza nielen k vážnemu povodňovému, ale i požiarnemu riziku pre obyvateľov i návštevníkov tejto oblasti,“ zdôraznil riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Pavol Fabian. Dodal, že podobné situácie budú s prebiehajúcou zmenou klímy čoraz častejšie a je potrebné hľadať preventívne opatrenia v manažmente krajiny.
Štátni lesníci podľa jeho slov v júni upozornili na kritický stav povodia vodných tokov v Tatranskej Javorine. Varovali Ministerstvo životného prostredia SR, Štátnu ochranu prírody i Správu Tatranského národného parku, že ak nedôjde k vyčisteniu tokov a k urýchlenému konaniu v bezzásahových zónach, hrozia rozsiahle materiálne škody.
„V ochrannom obvode Tatranská Javorina je mimoriadne vážna situácia. Nastal dramatický veľkoplošný rozpad lesných ekosystémov v dôsledku neriešenia stavu s premnoženým lykožrútom smrekovým v bezzásahovej zóne. V bezzásahovej zóne Tatranskej Javoriny máme dnes odumretých viac ako 250.000 stromov, ktoré sú aj v území vodných tokov Bielej vody a Javorinky. V koryte toku Biela voda sa dokonca nachádza množstvo celých stromov aj s koreňmi už od povodne z roku 2014. Množstvo popadaných stromov v toku ďalej pribúda a reálne tu hrozí obrovské riziko ohrozenia ľudských životov a veľkých materiálových škôd,“ uviedli ŠL TANAP v liste orgánom ochrany prírody.
Na alarmujúcu situáciu upozorňovali aj v toku Javorinky, kde sa začína bezzásahový režim. Upozornenie mali orgány ochrany prírody ignorovať. „Myslím si, že sa nemôžu donekonečna skrývať za bezzásahovosť a slovo bezzásahovosť si zamieňať so slovom nečinnosť. Tu už nehovoríme len o lykožrútovi, ale aj o škodách na majetku či na životoch ľudí,“ uviedol Regec.
Dodal, že ochranári sú priamo zodpovední za škody na majetku, ale aj za ohrozenie obyvateľov Ždiaru a Tatranskej Javoriny. „Namiesto prevzatia zodpovednosti ochrancami prírody však teraz počúvame ich filozofické úvahy o tom, aké prospešné je nechať lykožrútovú kalamitu na prírodu. Ako si príroda poradila s mostami, cestami, vodovodmi i chodníkmi, sme sa mohli presvedčiť na vlastné oči. Žiadame preto Ministerstvo životného prostredia SR a jeho organizácie, aby bezodkladne začalo riešiť nielen nápravu škôd, ale situáciu v oblastiach, na ktoré upozorňujeme a prestalo byť hluché, slepé a nečinné,“ vyhlásil.
V uplynulých dňoch došlo v Tatrách k mimoriadnej situácii, keď počas dvoch dní napršalo vyše 100 milimetrov zrážok, pričom v Tatranskej Javorine padlo počas 24 hodín až 132 milimetrov zrážok. Tohtoročné zrážky však podľa lesníkov neboli ani zďaleka najväčšie, ako to prezentujú orgány ochrany prírody. „Odvtedy, čo ochranári presadzujú bezzásahový režim, je situácia z roka na rok horšia a dochádza nielen k vážnemu povodňovému, ale i požiarnemu riziku pre obyvateľov i návštevníkov tejto oblasti,“ zdôraznil riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Pavol Fabian. Dodal, že podobné situácie budú s prebiehajúcou zmenou klímy čoraz častejšie a je potrebné hľadať preventívne opatrenia v manažmente krajiny.
