Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V EÚ spolu žije 508 miliónov ľudí z rôznych krajín. A práve tie mladšie prišli s inými hodnotami oproti západnej Európe a toto sme priniesli, povedal o referende poslanec EP Branislav Škripek.
Autor Teraz.sk
Bratislava 10. januára (Teraz.sk) – V západnej Európe existuje trend podpory partnerstiev homosexuálov, novým krajinám Európskej únie (EÚ) je však cudzí. A práve referendum, ktoré prezident Andrej Kiska vyhlásil na 7. februára môže jasne ukázať, že slovenskí občania s týmto trendom nesúhlasia. V diskusii na TABLET.TV to vyhlásil poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek (OĽaNO).
Ohradil sa aj proti tomu, aby boli homosexuáli označovaní za menšinu a na základe toho si nárokovali na ľudské práva. „Neexistuje žiadne ľudské právo na dieťa. Nie je možné, aby sme tvrdili, že niekto má takéto právo,“ povedal na margo adopcií detí homosexuálnymi pármi, ktoré umožňuje legislatíva viacerých štátov EÚ.
„Podľa mňa to nie je menšina. Existujú mnohé skupiny ľudí, ktorých niečo spája, ale netvoria menšinu. Existujú aj telesne postihnutí ľudia, čo chceme povedať, že je to menšina?,“ opýtal sa Škripek. „Ľudia s odlišným sexuálnym cítením existujú. Ale na tomto nie je možné zakladať nárok na ľudské právo. Spoločnosť pôjde k totálnemu chaosu, ak začneme definovať zákony na základe cítení nejakej skupinky,“ dodal.
e>
Škripek zdôraznil, že hlboko nesúhlasí s tým, keď politici vyzývajú ľudí, aby sa referenda nezúčastnili. „Som veľmi rád, že sa ľudia v posledných rokoch prebúdzajú a viac sa snažia hovoriť do toho, ako náš štát funguje,“ poznamenal. Pripomenul, že pod petíciu sa podpísalo 420.000 ľudí, zaoberal sa ňou Ústavný súd a prezident referendum vyhlásil.
„V EÚ spolu žije 508 miliónov ľudí z rôznych krajín. A práve tie mladšie, pristúpené krajiny, prišli s inými hodnotami oproti západnej Európe a toto sme priniesli,“ konštatoval europoslanec, ktorý dúfa, že slovenské referendum ovplyvní celoeurópske diskusie o otázkach rodiny. V EP podľa vlastných slov zažil aj poslancov, ktorí sa čudovali, prečo by manželstvo nemohli tvoriť aj viacerí ľudia, ako len jeden muž a jedna žena. „Je to hodnotový zmätok,“ uviedol Škripek.
V diskusii komentoval jednotlivé otázky referenda, vplyv Európskeho súdu pre ľudské práva na rozhodovanie štátov o etických otázkach, ale aj legislatívne ukotvenie referenda a jeho záväznosť pre Národnú radu SR.
Ohradil sa aj proti tomu, aby boli homosexuáli označovaní za menšinu a na základe toho si nárokovali na ľudské práva. „Neexistuje žiadne ľudské právo na dieťa. Nie je možné, aby sme tvrdili, že niekto má takéto právo,“ povedal na margo adopcií detí homosexuálnymi pármi, ktoré umožňuje legislatíva viacerých štátov EÚ.
Minister vnútra a podpredseda Smeru-SD sa referenda zúčastní. Prečítajte si TU.
„Podľa mňa to nie je menšina. Existujú mnohé skupiny ľudí, ktorých niečo spája, ale netvoria menšinu. Existujú aj telesne postihnutí ľudia, čo chceme povedať, že je to menšina?,“ opýtal sa Škripek. „Ľudia s odlišným sexuálnym cítením existujú. Ale na tomto nie je možné zakladať nárok na ľudské právo. Spoločnosť pôjde k totálnemu chaosu, ak začneme definovať zákony na základe cítení nejakej skupinky,“ dodal.
e>
Škripek zdôraznil, že hlboko nesúhlasí s tým, keď politici vyzývajú ľudí, aby sa referenda nezúčastnili. „Som veľmi rád, že sa ľudia v posledných rokoch prebúdzajú a viac sa snažia hovoriť do toho, ako náš štát funguje,“ poznamenal. Pripomenul, že pod petíciu sa podpísalo 420.000 ľudí, zaoberal sa ňou Ústavný súd a prezident referendum vyhlásil.
„V EÚ spolu žije 508 miliónov ľudí z rôznych krajín. A práve tie mladšie, pristúpené krajiny, prišli s inými hodnotami oproti západnej Európe a toto sme priniesli,“ konštatoval europoslanec, ktorý dúfa, že slovenské referendum ovplyvní celoeurópske diskusie o otázkach rodiny. V EP podľa vlastných slov zažil aj poslancov, ktorí sa čudovali, prečo by manželstvo nemohli tvoriť aj viacerí ľudia, ako len jeden muž a jedna žena. „Je to hodnotový zmätok,“ uviedol Škripek.
V diskusii komentoval jednotlivé otázky referenda, vplyv Európskeho súdu pre ľudské práva na rozhodovanie štátov o etických otázkach, ale aj legislatívne ukotvenie referenda a jeho záväznosť pre Národnú radu SR.
