Bratislava 18. januára (TASR) - O voľbu poštou požiadalo približne 1173 občanov SR, ktorí žijú v zahraničí a nemajú na Slovensku trvalý pobyt. TASR to potvrdila zapisovateľka štátnej volebnej komisie Eva Chmelová.

Poslancov Národnej rady SR chcú 5. marca voliť Slováci z Českej republiky, Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, USA, Spojených arabských emirátov. Záujem o hlasovanie je aj na Novom Zélande, v Keni, Juhoafrickej republike, Bahrajne, Číne, Argentíne, Brazílii, Austrálii a na Barbadose.

Počet 1173 žiadateľov sa môže ešte podľa Chmelovej mierne zvýšiť. Niektorí totiž poslali neúplnú žiadosť. Ministerstvo vnútra ich teda požiadalo o doplnenie. Tí, ktorí dodajú chýbajúce doklady, ako napríklad kópiu cestovného pasu, budú tiež zapísaní do zoznamu.

O voľbu poštou mohli žiadať občania SR bez trvalého pobytu na Slovensku aj tí, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt, ale budú v čase volieb v zahraničí. Voliči bez trvalého pobytu sa hlásili ministerstvu vnútra, občania s trvalým pobytom zas vo svojej obci. Celkový počet žiadateľov o voľbu poštou bude známy až po voľbách.

Voličom má prísť na adresu miesta pobytu v cudzine úradne opečiatkovaná obálka, hlasovacie lístky, návratná obálka označená heslom "VOĽBA POŠTOU - ELECTION BY MAIL" s predpísanými adresami a poučenie o spôsobe hlasovania.

Hlasuje sa tak, že volič vyberie jeden lístok tej strany, ktorej chce dať hlas. Na ňom môže aj nemusí zakrúžkovať preferovaných kandidátov. Ak sa rozhodne udeliť preferenčné hlasy, môže zakrúžkovať čísla najviac štyroch kandidátov. Ak zakrúžkuje viac kandidátov, na jeho preferenčné hlasy sa nebude prihliadať.

Po úprave hlasovacieho lístka treba lístok zalepiť do opečiatkovanej obálky. Zalepenú obálku vloží volič do návratnej obálky označenej heslom "VOĽBA POŠTOU - ELECTION BY MAIL". Treba ju odoslať poštou tak, aby bola na ministerstve alebo v obci najneskôr 4. marca. Parlamentné voľby budú 5. marca.

Slovákom v zahraničí sa podľa E. Jurinovej nevenuje dosť pozornosti

Slovensko nevenuje dostatok pozornosti krajanom žijúcim v zahraničí. Myslí si to podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová (OĽaNO), ktorá minulý týždeň absolvovala pracovnú cestu do Kanady a USA. Pripomína, že aj zahraniční Slováci, ktorí odišli počas bývalého režimu, sa podieľali na jeho zmene. Považuje preto za nespravodlivé, ako sa k nim štát postavil. Zdá sa jej, že jeho "macošský" postoj pretrváva dodnes.

Foto: TASR - Štefan Puškáš

Na nedostatok záujmu zo strany Slovenska a vlády, a to súčasnej i tých predchádzajúcich, upozorňuje aj europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO). Rovnako ako Jurinová, ktorú na ceste sprevádzal, kritizoval spôsob možnosti voliť zo zahraničia v parlamentných voľbách. Podpredsedníčka Národnej rady SR upozornila, že zahraničným Slovákom okrem toho chýbajú aj základné informácie o voľbách, napriek tomu, že záujem je. Problém tiež vidia v pretrvávajúcom odchode mladých ľudí do zahraničia.

Na potrebu riešenia otázky zahraničných Slovákov poukazuje aj memorandum, ktoré podpísali viaceré ich spolky spolu so Škripekom a Jurinovou. Nápad podľa jej slov vzišiel zo strany Slovákov žijúcich v Kanade. Memorandum je určené pre novú vládu a parlament a naďalej otvorené na podpis. "Podpísanie memoranda považujem za historickú udalosť aj preto, lebo môže byť začiatkom novej a lepšej spolupráce Slovenska a Slovákov žijúcich v Kanade a USA," uviedla Jurinová.

Memorandum má vyslať signál, aby sa o krajanov v cudzine Slovensko viac zaujímalo. "Veríme, že sa nám spoločnými silami podarí dosiahnuť zmeny, o ktoré sa slovenské zahraničie dlhoročne usiluje, najmä v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, volebného práva, televízneho a rozhlasového vysielania, propagácie Slovenska či kultúrnej a ekonomickej diplomacie a že spoločne prispejeme k tomu, aby sa na Slovensku upevnila demokracia a právny štát, a aby najmä mladí ľudí neboli nútení odchádzať za lepším životom do cudziny," píše sa v ňom.