Bratislava 17. marca (TASR) - Z domova možno niektorí Slováci odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa im však podarilo uspieť. Taký je aj príbeh profesora Ľuboša Pástora, ktorý sa vo svete vypracoval na uznávaného ekonóma. Už od roku 1999 prednáša na prestížnej University of Chicago. O trvalom návrate domov na Slovensko momentálne neuvažuje. Pracovne ho však pravidelne navštevuje, keďže je členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS).

Do USA Ľuboša Pástora priviedli štúdiá. "Odišiel som na univerzitné štúdiá ešte v 90. rokoch. Chcel som študovať ekonómiu a to sa vtedy na Slovensku dalo robiť iba povrchne. Ostal som tu pracovať, lebo tu mám na to dobré podmienky," vysvetlil pre TASR Pástor.

Na Booth School of Business, ktorá je súčasťou Chicagskej univerzity, prednáša už takmer 19 rokov. Hovorí, že jeho študenti sa mu zdajú byť v priemere o niečo aktívnejší v zapájaní sa do diskusie v porovnaní s tými slovenskými. "Môže to byť aj tým, že ide o študentov MBA (Master of Business Administration), ktorí už majú pracovné skúsenosti. Navyše moje spomienky na slovenských študentov sú z minulého storočia, keď som na Slovensku študoval. Situácia sa tam mohla odvtedy zmeniť," hovorí Pástor.

O trvalom návrate na Slovensko momentálne neuvažuje. S rodnou krajinou ho však stále spája práca, a to pre NBS, kde od roku 2015 pôsobí ako člen bankovej rady. "V USA mám zaujímavú prácu, deti tu chodia do dobrej školy aj manželke sa tu páči. Chicago je krásne mesto, príjemne sa tu žije, ľahko sa odtiaľto cestuje. Navyše na Slovensko sa pravidelne vraciam, pracovne zhruba raz za mesiac. Tiež každé leto navštívime Slovensko celá rodina," priblížil Pástor.

Prácu na akademickej pôde považuje za pestrú. Riadi totiž jedno výskumné centrum na fakulte, zodpovedný je aj za prijímanie nových profesorov v odbore financií. Mimo univerzity je v riadiacej rade Americkej finančnej asociácie, prispieva aj do rôznych odborných časopisov. Tiež sa venuje aj rôznym otázkam v oblasti finančnej ekonómie.

"Momentálne pracujem v dvoch rôznych oblastiach. V jednej sa snažím budovať teoretické mosty medzi finančnou ekonómiou a politickými vedami. V druhej analyzujem správanie sa investičných fondov," priblížil. Zaoberal sa napríklad analýzou politickej neistoty. "Jedným z našich hlavných výsledkov je, že za politickú neistotu finančné trhy požadujú rizikovú prirážku, ktorej výška narastá v časoch recesie," priblížil Pástor.

Podieľal sa aj na tvorbe nových akciových indexov. "Ide o tzv. CRSP Indexes, ktoré sme pred niekoľkými rokmi vyvinuli v spolupráci s kolegom Johnom Heatonom a naším univerzitným centrom pre výskum o cenných papieroch. Ide o zhruba 25 indexov pokrývajúcich celé spektrum amerických účastín. Vývoj nám trval vyše tri roky. Snažili sme sa indexy navrhnúť tak, aby sa opierali o najnovšie akademické poznatky a súčasne aby bolo lacné podľa nich investovať," vysvetľuje Pástor. Tieto indexy prebrala americká investičná firma Vanguard. "V súčasnosti je podľa nich nainvestovaných vyše bilióna dolárov v rôznych investičných fondoch vrátane najväčšieho podielového fondu na svete," dodáva Pástor.