Slovensko má po vstupe do NATO a EÚ v roku 2004 povinnosť poskytovať rozvojovú pomoc.
Autor TASR
Brusel 4. júna (TASR) - Chceme dokázať, že aj Slovensko pomáha a vie pomôcť rozvojovým krajinám. Uviedla to dnes riaditeľka Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) Zuzana Letková v rámci dvojdňového medzinárodného fóra Európskej rozvojové dni (ERD15), ktoré sa každý rok koná v Bruseli.
Letková pripomenula, že SlovakAid, ako je SAMRS známa v zahraničí, dostala pozvánku od medzinárodnej mimovládnej a neziskovej organizácie Habitat for Humanity International, ktorá je aktívna v oblasti ochrany ľudských práv a zabezpečovanie jednoduchého a decentného bývania pre ľudí v núdzi, najmä ľudí žijúcich na periférii veľkomiest, v chudobných štvrtiach známych ako slumy.
"Naše projekty sú limitované finančne a časovo, keďže sme malým a relatívne novým donorom, ale našli sme spoločnú tému, lebo aj my sa zaujímame o ľudí, ktorí žijú v slumoch," povedala Letková v rozhovore pre TASR. Pripomenula, že názov panelovej diskusie, na ktorej v rámci ERD15 vystúpila ako predstaviteľka SR, bol "Pevné zázemie: prístup k pôde pre chudobných a zraniteľných ľudí v rozvojových krajinách".
Spresnila, že diskusia bola zameraná na ľudí, ktorí sa sťahujú do miest, ktoré sa rozrastajú a kde čoraz viac ľudí žije v slumoch v zlých podmienkach, bez prístupu k základným službám, pôde a majetku.
Urbanizácia je podľa jej slov problémom v každej krajine, kým však v rozvinutých štátoch sú vybudované sociálne systémy, v rozvojovom svete sú slumy symbolom pre nekonečné davy ľudí žijúcich v nehumánnych podmienkach.
"Je to komplexný problém. Slovensko pôsobí v Keni v tejto oblasti. Pomáhame ľuďom, ktorí žijú v slumoch, prostredníctvom vzdelávacích programov, robíme rôzne podporné programy pre deti, ktoré sa ocitli na ulici, a tiež vzdelávanie žien, ktoré ovdoveli alebo ich opustili muži," uviedla Letková.
Riaditeľka SAMRS spresnila, že pomoc vo forme rekvalifikácie vítajú najmä ženy, ktoré sú bez vzdelania a ktoré sú po vyučení za krajčírky či kaderníčky alebo na iné jednoduchšie remeslá schopné zarobiť aspoň na základnú obživu a vzdelanie pre svoje deti.
"Toto chceme prezentovať a toto je jedno z tých fór, kde môžeme naše výsledky predstaviť a informovať, že aj Slovensko pomáha," povedala Letková o podujatí Európske rozvojové dni.
Dodala, že SR po vstupe do NATO a EÚ v roku 2004 má povinnosť poskytovať rozvojovú pomoc. Ak na začiatku bola dohoda o spolupráci s Rozvojovým programom OSN (UNDP), v roku 2007 z rozhodnutia Ministerstva zahraničných vecí vznikla Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Jej ročný rozpočet je do 65 miliónov eur. Viac ako 80 percent z tejto čiastky ide na multilaterálnu pomoc prevádzkovanú medzinárodnými organizáciami. Menšia časť financií je určená na bilaterálnu pomoc, čo sa priamo týka SlovakAid, ktorej ročný rozpočet je do šesť miliónov eur.
Letková pripomenula, že z hľadiska poskytovania pomoci SAMRS pomáha trom "programovým krajinám" (Afganistan, Keňa, Moldavsko), v rámci "projektových krajín" pomáhame trom krajinám Východného partnerstva (Bielorusko, Gruzínsko, Ukrajina) a trom krajinám západného Balkánu (Bosna a Hercegovina, Kosovo a Srbsko). K tomu treba prirátať pomoc poskytovanú pre Južný Sudán, ktorý je vnímaný ako krajina s mimoriadnymi humanitárnymi potrebami.
Letková pripomenula, že SlovakAid, ako je SAMRS známa v zahraničí, dostala pozvánku od medzinárodnej mimovládnej a neziskovej organizácie Habitat for Humanity International, ktorá je aktívna v oblasti ochrany ľudských práv a zabezpečovanie jednoduchého a decentného bývania pre ľudí v núdzi, najmä ľudí žijúcich na periférii veľkomiest, v chudobných štvrtiach známych ako slumy.
"Naše projekty sú limitované finančne a časovo, keďže sme malým a relatívne novým donorom, ale našli sme spoločnú tému, lebo aj my sa zaujímame o ľudí, ktorí žijú v slumoch," povedala Letková v rozhovore pre TASR. Pripomenula, že názov panelovej diskusie, na ktorej v rámci ERD15 vystúpila ako predstaviteľka SR, bol "Pevné zázemie: prístup k pôde pre chudobných a zraniteľných ľudí v rozvojových krajinách".
Spresnila, že diskusia bola zameraná na ľudí, ktorí sa sťahujú do miest, ktoré sa rozrastajú a kde čoraz viac ľudí žije v slumoch v zlých podmienkach, bez prístupu k základným službám, pôde a majetku.
Urbanizácia je podľa jej slov problémom v každej krajine, kým však v rozvinutých štátoch sú vybudované sociálne systémy, v rozvojovom svete sú slumy symbolom pre nekonečné davy ľudí žijúcich v nehumánnych podmienkach.
"Je to komplexný problém. Slovensko pôsobí v Keni v tejto oblasti. Pomáhame ľuďom, ktorí žijú v slumoch, prostredníctvom vzdelávacích programov, robíme rôzne podporné programy pre deti, ktoré sa ocitli na ulici, a tiež vzdelávanie žien, ktoré ovdoveli alebo ich opustili muži," uviedla Letková.
Riaditeľka SAMRS spresnila, že pomoc vo forme rekvalifikácie vítajú najmä ženy, ktoré sú bez vzdelania a ktoré sú po vyučení za krajčírky či kaderníčky alebo na iné jednoduchšie remeslá schopné zarobiť aspoň na základnú obživu a vzdelanie pre svoje deti.
"Toto chceme prezentovať a toto je jedno z tých fór, kde môžeme naše výsledky predstaviť a informovať, že aj Slovensko pomáha," povedala Letková o podujatí Európske rozvojové dni.
Dodala, že SR po vstupe do NATO a EÚ v roku 2004 má povinnosť poskytovať rozvojovú pomoc. Ak na začiatku bola dohoda o spolupráci s Rozvojovým programom OSN (UNDP), v roku 2007 z rozhodnutia Ministerstva zahraničných vecí vznikla Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Jej ročný rozpočet je do 65 miliónov eur. Viac ako 80 percent z tejto čiastky ide na multilaterálnu pomoc prevádzkovanú medzinárodnými organizáciami. Menšia časť financií je určená na bilaterálnu pomoc, čo sa priamo týka SlovakAid, ktorej ročný rozpočet je do šesť miliónov eur.
Letková pripomenula, že z hľadiska poskytovania pomoci SAMRS pomáha trom "programovým krajinám" (Afganistan, Keňa, Moldavsko), v rámci "projektových krajín" pomáhame trom krajinám Východného partnerstva (Bielorusko, Gruzínsko, Ukrajina) a trom krajinám západného Balkánu (Bosna a Hercegovina, Kosovo a Srbsko). K tomu treba prirátať pomoc poskytovanú pre Južný Sudán, ktorý je vnímaný ako krajina s mimoriadnymi humanitárnymi potrebami.