Bratislava 18. februára (TASR) - Zahraniční Slováci žijú v rôznych komunitách a majú rozdielne možnosti udržiavať si slovenčinu, opisuje pre TASR Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Podľa neho je však materinský jazyk veľmi dôležitou súčasťou identity krajanov, nech už žijú kdekoľvek na svete.

"Mnohokrát si ľudia práve až v zahraničí uvedomia, aký je pre nich ich rodný jazyk dôležitý, že je cennou hodnotou, že ho chcú naučiť aj svoje deti," uvádza Skalský.

Vo svojej praxi sa stretol s rôznymi formami používania materinského jazyka. Uvádza príklad Slováka narodeného v Srbsku, "ktorý po predkoch zdedil zľahka archaickú, ľubozvučnú slovenčinu" a v slovenčine aj študuje.

Iný vzťah k slovenčine má podľa jeho slov zas "potomok Slovákov v USA, ktorý hovorí už iba po anglicky a pár slov po východniarsky, ktoré pochytil od starých rodičov". V odlišnej pozícii je aj "dieťa so slovenským občianstvom, narodené v Írsku, ktoré musí na Slovensku vykonávať skúšky, pretože hoci žije v zahraničí, týka sa ho slovenská školská dochádzka." Ako skonštatoval Skalský, čo krajina a rodina, to iný prípad.

Jednou z foriem, ako slovenčinu priblížiť akémukoľvek slovenskému dieťaťu žijúcemu v zahraničí, sú letné tábory na Slovensku. Tie financuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. "V roku 2018 sa uskutoční už štvrtý ročník týchto medzinárodných táborov," uviedol pre TASR Ľudovít Pomichal z úradu. Zúčastniť sa ho má 250 detí z 19 krajín sveta.

Najviac zahraničných Slovákov žije v USA, no najväčší počet slovenských občanov mimo Slovenska sa narodí v Českej republike. Okolo 53.000 Slovákov žije v Srbsku, kde pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka organizujú viacdňové oslavy.