FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Invázie pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a jedna letecká armáda.
Autor TASR/TERAZ.sk
,aktualizované Bratislava 21. augusta (TASR/TERAZ.SK) - Od chvíle, keď vojská piatich štátov vtedajšieho vojenského zoskupenia Varšavskej zmluvy (Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR, Poľská ľudová republika - PĽR, Maďarská ľudová republika - MĽR, Nemecká demokratická republika - NDR, Bulharská ľudová republika - BĽR) obsadili bývalú Československú socialistickú republiku (ČSSR), uplynie 21. augusta 49 rokov.
Vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny, ktorá v noci z 20. na 21. augusta 1968 proti vôli väčšiny československého obyvateľstva prerušila reformný proces v ČSSR.
Invázie pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij. Na operácii sa nezúčastnilo vojsko Rumunskej socialistickej republiky - RSR, ktoré bolo tiež súčasťou Varšavskej zmluvy.
Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy mala zastaviť a aj zastavila demokratizačný proces v ČSSR označovaný ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby. Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 aj prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Aj ďalšie osobnosti vo vedení štátu, vlády, strany a Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR, Ludvík Svoboda, Oldřich Černík a Josef Smrkovský boli nádejou pre demokratizáciu. Ich snahy našli podporu aj u väčšiny obyvateľstva.
Konzervatívne krídlo v KSČ reprezentované hlavne Vasiľom Biľakom, Aloisom Indrom, Jozefom Lenártom a Drahomírom Kolderom bolo potlačené a aprílové zasadnutie ÚV KSČ v roku 1968 prijalo Akčný program KSČ. Ako hlavnú označil potrebu ekonomického rastu krajiny a vytvorenie priestoru pre spoločenskú iniciatívu.
Výzva Dvetisíc slov, ktorú v júni 1968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť, pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti boli dôvody, prečo sa o situáciu v ČSSR začali intenzívnejšie zaujímať čelní predstavitelia ZSSR. Uskutočnili sa zahraničné návštevy, stretnutia a konferencie, kde sa rozoberali problémy komunistického hnutia v medzinárodnom kontexte a najmä situácia v ČSSR.
Prebehlo aj známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) v Čiernej nad Tisou. O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Záverečný protokol z tohto stretnutia zaznamenal politické rozhodnutie o invázii vojsk do Československa.
Proti invázii protestovali vtedajšie najvyššie štátne a stranícke československé orgány. Začal sa zápas o kontrolu rozhlasového a televízneho vysielania na celom území.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov. Pod smutne známym tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin vtedajšiemu prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václavovi Havlovi, boli podpísaní práve predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ (Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak).
Okupácia zmrazila akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém jeho vnútornými silami. Invázia vojsk 21. augusta 1968 skončila experiment československých reformných komunistov.
K absolútnemu politickému zvratu prišlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nastal začiatok normalizácie, zvrátenie a odmietnutie celej obrodnej cesty. Augustové udalosti 1968 na niekoľko rokov poznačili život v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.
Vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny, ktorá v noci z 20. na 21. augusta 1968 proti vôli väčšiny československého obyvateľstva prerušila reformný proces v ČSSR.
Invázie pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij. Na operácii sa nezúčastnilo vojsko Rumunskej socialistickej republiky - RSR, ktoré bolo tiež súčasťou Varšavskej zmluvy.
Veľkosť intervenčných síl podľa Vojenského historického ústavu
Okrem sovietskych vojsk sa na vojenskej intervencii do bývalého Československa zúčastnili jednotky Poľskej ľudovej armády, Maďarskej ľudovej armády a Bulharskej ľudovej armády. Podľa dobových odhadov a zistení Komisie vlády ČSFR pre analýzu udalostí 1967 - 1970 to bolo v prvých dňoch asi 27 divízií na plných bojových počtoch, z nich 12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové a 1 letecká armáda so všetkými prostriedkami (vrátane raketových). V ďalších dňoch bol počet intervenčných vojsk zvýšený. Na základe analýzy dobových dokumentov udalostí z rokov 1967 - 1970 to bolo 30 sovietskych divízií (5 tankových divízií a 2 výsadkové divízie), 3 poľské divízie (2 tankové), asi 28 000 poľských vojakov, 1 posilnená maďarská motostrelecká divízia a 2 bulharské motostrelecké pluky. Podľa náčelníka Generálneho štábu Československej ľudovej armády genplk. Karla Rusova v doklade pre Predsedníctvo Národného zhromaždenia z 26. augusta 1968 „vstúpilo“ na územie Československa bez pozvania viac ako 500 000 vojakov so 6 300 tankmi, 550 bojovými a 250 dopravnými lietadlami. Podľa vtedajších prepočtov bolo na jednu divíziu Československej ľudovej armády až šesť intervenčných divízií. Na území Slovenska bolo podľa vtedajších dokumentov okrem 20 000 maďarských vojakov aj cca 1 200 bulharských vojakov a viac než 48 000 sovietskych vojakov.
ZDROJ: www.vhu.sk
Okrem sovietskych vojsk sa na vojenskej intervencii do bývalého Československa zúčastnili jednotky Poľskej ľudovej armády, Maďarskej ľudovej armády a Bulharskej ľudovej armády. Podľa dobových odhadov a zistení Komisie vlády ČSFR pre analýzu udalostí 1967 - 1970 to bolo v prvých dňoch asi 27 divízií na plných bojových počtoch, z nich 12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové a 1 letecká armáda so všetkými prostriedkami (vrátane raketových). V ďalších dňoch bol počet intervenčných vojsk zvýšený. Na základe analýzy dobových dokumentov udalostí z rokov 1967 - 1970 to bolo 30 sovietskych divízií (5 tankových divízií a 2 výsadkové divízie), 3 poľské divízie (2 tankové), asi 28 000 poľských vojakov, 1 posilnená maďarská motostrelecká divízia a 2 bulharské motostrelecké pluky. Podľa náčelníka Generálneho štábu Československej ľudovej armády genplk. Karla Rusova v doklade pre Predsedníctvo Národného zhromaždenia z 26. augusta 1968 „vstúpilo“ na územie Československa bez pozvania viac ako 500 000 vojakov so 6 300 tankmi, 550 bojovými a 250 dopravnými lietadlami. Podľa vtedajších prepočtov bolo na jednu divíziu Československej ľudovej armády až šesť intervenčných divízií. Na území Slovenska bolo podľa vtedajších dokumentov okrem 20 000 maďarských vojakov aj cca 1 200 bulharských vojakov a viac než 48 000 sovietskych vojakov.
ZDROJ: www.vhu.sk
Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy mala zastaviť a aj zastavila demokratizačný proces v ČSSR označovaný ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby. Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 aj prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Aj ďalšie osobnosti vo vedení štátu, vlády, strany a Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR, Ludvík Svoboda, Oldřich Černík a Josef Smrkovský boli nádejou pre demokratizáciu. Ich snahy našli podporu aj u väčšiny obyvateľstva.
Konzervatívne krídlo v KSČ reprezentované hlavne Vasiľom Biľakom, Aloisom Indrom, Jozefom Lenártom a Drahomírom Kolderom bolo potlačené a aprílové zasadnutie ÚV KSČ v roku 1968 prijalo Akčný program KSČ. Ako hlavnú označil potrebu ekonomického rastu krajiny a vytvorenie priestoru pre spoločenskú iniciatívu.
Prečítajte si aj: Pochmúrnosť 21. augusta 1968 umocnili rekordne nízke teploty
Výzva Dvetisíc slov, ktorú v júni 1968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť, pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti boli dôvody, prečo sa o situáciu v ČSSR začali intenzívnejšie zaujímať čelní predstavitelia ZSSR. Uskutočnili sa zahraničné návštevy, stretnutia a konferencie, kde sa rozoberali problémy komunistického hnutia v medzinárodnom kontexte a najmä situácia v ČSSR.
Prebehlo aj známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) v Čiernej nad Tisou. O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Záverečný protokol z tohto stretnutia zaznamenal politické rozhodnutie o invázii vojsk do Československa.
Proti invázii protestovali vtedajšie najvyššie štátne a stranícke československé orgány. Začal sa zápas o kontrolu rozhlasového a televízneho vysielania na celom území.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov. Pod smutne známym tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin vtedajšiemu prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václavovi Havlovi, boli podpísaní práve predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ (Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak).
Okupácia zmrazila akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém jeho vnútornými silami. Invázia vojsk 21. augusta 1968 skončila experiment československých reformných komunistov.
K absolútnemu politickému zvratu prišlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nastal začiatok normalizácie, zvrátenie a odmietnutie celej obrodnej cesty. Augustové udalosti 1968 na niekoľko rokov poznačili život v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.
