Prehľad slovenských predsedníctiev vo V4

1991/1992 (ako súčasť ČSFR)
Jedným zo základných cieľov pôvodného zoskupenia V3 bolo v prvých rokoch rozpustenie Varšavskej zmluvy. Trojka postupovala spoločne aj pri rokovaniach o nových zmluvách so Sovietskym zväzom. Ďalším spoločným cieľom bola kooperácia na ceste k trhovej ekonomike, ktorá vyústila do potreby liberalizácie vzájomného obchodu, neskôr realizovanej v rámci Stredoeurópskej zóny voľného obchodu (CEFTA).

1994/95
Počas slovenského predsedníctva 16.–17. februára 1995 na Donovaloch podpísali zástupcovia colných orgánov krajín V4 Dohodu o spolupráci v oblasti colných otázok. Účastníci konferencie uviedli, že najvýznamnejším príspevkom stretnutia bola dohoda o konkrétnych postupoch tranzitu v členských štátoch Európskej únie a boji proti všeobecnej kriminalite, čo zahŕňa napríklad aj pašovanie drog a jadrového odpadu.

1998/98
Slovenské predsedníctvo V4 sa nieslo v duchu obnovenia aktívnej činnosti tohto zoskupenia a návratu Slovenska medzi kandidátov na vstup do EÚ a NATO, spomedzi ktorých krajina vypadla v období vlády Vladimíra Mečiara. Premiéri Českej republiky, Maďarska a Poľska uviedli 21. októbra 1998 v Budapešti na spoločnom stretnutí, že Slovensko je organickou súčasťou vyšehradskej idey.

V Bratislave 14. mája 1999 potvrdili predsedovia vlád krajín V4, že v záujme všetkých štyroch krajín a regiónu strednej Európy sa má Slovensko stať plnohodnotným členom NATO a začať prístupové rokovania s EÚ v čo najkratšom čase.

Na tomto istom summite sa tiež predsedovia vlád V4 dohodli na zriadení Medzinárodného vyšehradského fondu (MVF). (Dohoda o založení MVF so sídlom v Bratislave bola potom podpísaná 9. júna 2000 v Štiříne pri Prahe v závere českého predsedníctva.)

2002/03
Integrácia, bezpečnosť a prosperita boli prioritami Slovenska ako predsedajúcej krajiny vo Vyšehradskej štvorke. Predsedníctvo z rúk maďarského premiéra Pétera Medgyessyho prevzal predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. Najviac aktivít plánovala SR prezentovať v oblasti integrácie do EÚ, kde sa krajiny V4 dohodli na koordinovanom postupe v prístupových rokovaniach.

2006/07
Prioritou slovenského predsedníctva vo V4 bolo vytvoriť z Vyšehradu dynamické regionálne fórum v rámci EÚ. Jednou z priorít bolo aj zlepšenie informovanosti verejnosti o vyšehradskej spolupráci.

Popri spolupráci s Beneluxom si slovenské predsedníctvo vo V4 dalo za cieľ, že sa bude snažiť o zintenzívnenie kontaktov Vyšehradu s Baltickým zhromaždením a Baltickou radou ministrov vzhľadom na blízkosť záujmov v EÚ; bude podporovať snahu krajín V4 pomáhať Ukrajine pri približovaní sa k euroatlantickým štruktúram, ako aj pri demokratizačnom procese Bieloruska.

2010/2011
Mottom, z ktorého vychádzalo Slovensko počas predsedníctva v rokoch 2010-11 bolo "Efektívny Vyšehrad – kontinuita, súdržnosť, solidarita a informovanosť". Sústreďovalo sa tiež na projekty a aktivity, ktoré prinášajú výhody obyvateľom členských krajín - vrátane zmierňovania dopadov globálnej ekonomickej krízy.

Do slovenského predsedníctva pripadlo aj 20. výročie vzniku Vyšehradskej skupiny. K 15. februáru 2011, ku ktorému sa toto jubileum viazalo, iniciovala SR vydanie pamätnej dvojeurovej mince a pamätnej známky. V Bratislave sa konal rozšírený summit V4, na ktorom sa zúčastnila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. V závere summitu vyhlásila, že V4 je spoľahlivým partnerom pre krajiny na východ od Európskej únie.

Premiéri V4 prijali k 20. výročiu zoskupenia deklaráciu, v ktorej potvrdili, že jeho cieľom je prispievať k silnej, stabilnej a demokratickej Európe.

2014/2015
Predsedníctvo SR vo V4 sa zameralo na ekonomiku či boj proti daňovým únikom. Hlavným mottom bolo "Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet".

Jedným z cieľov predsedníctva bolo aj pokračovanie vo formáte rozšírenej spolupráce tzv. V4+. Počas ročného slovenského predsedníctva V4 nadviazala na medziregionálny dialóg s krajinami západného Balkánu, Východného partnerstva a severských a baltských štátov. Okrem tradičných európskych partnerov ako Nemecko, Francúzsko a Británia rozšírila politický dialóg aj na Švajčiarsko, Južnú Kóreu, Turecko a Čínu. Výsledkom je, že Kórea a Švajčiarsko sa stali aktívnymi donormi Medzinárodného vyšehradského fondu.

Balkánski partneri sa podľa vzoru V4 zaviazali na posilnenie regionálnej spolupráce a zriadenia Západobalkánskeho fondu so sídlom v albánskej Tirane.

2018/2019
Prioritami v poradí siedmeho slovenského predsedníctva, ktoré sa začína 1. júla 2018, sú silná Európa, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia.