Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944.
Autor TASR
Bratislava 28. augusta (TASR) - Vypuknutie Slovenského národného povstania (SNP), ktorého výročie si Slovensko pripomenie 29. augusta, vyvolala všeobecná situácia vo svete, keď sa vytvárala antihitlerovská koalícia s cieľom zastaviť fašizmus.
Program ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR), vytvorenej v decembri 1943, sformulovaný pod názvom Vianočná dohoda, predpokladal obnovu ČSR na základe rovnosti oboch národov. Za svoj prvoradý cieľ si SNR vytýčila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území slovenského štátu.
Československý prezident Edvard Beneš z exilu v britskom Londýne poveril 23. marca 1944 dočasným vedením vojenského odboja na Slovensku podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana. Na rokovaní ilegálnej SNR s Golianovou vojenskou delegáciou vzniklo 27. apríla 1944 Vojenské ústredie SNR. V lesnej chate v katastri obce Čremošné v Žarnovickej doline sa konala v júli 1944 schôdza ilegálnej SNR so zástupcami Vojenského ústredia SNR. Prerokovali na nej princípy a podmienky protifašistického ozbrojeného vystúpenia, posledné prípravy na povstanie a potrebu nadviazania spojenia s blížiacou sa Sovietskou armádou. Karol Šmidke a pplk. Mikuláš Ferjenčík 4. augusta 1944 odleteli do Moskvy ako delegácia SNR žiadajúca koordináciu povstaleckých akcií s velením Červenej armády. Slovenská vláda vyhlásila 11. augusta 1944 na celom území štátu stanné právo.
Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944. Po 15.00 h vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. Večer po rozhlasovom prejave generála Ferdinanda Čatloša veliteľ vojenských zložiek povstalcov, vtedy podplukovník generálneho štábu Ján Golian, vydal rozkaz, aby jednotky slovenskej armády kládli fašistom odpor. Tento akt znamenal začiatok povstania, ktoré však vypuklo predčasne v štádiu nedokončených príprav.
Na povstaleckom území sa konštituovala 1. septembra 1944 Slovenská národná rada. Stala sa vrcholným politickým, zákonodarným a výkonným orgánom. Vydala Deklaráciu Slovenskej národnej rady, ktorou prevzala na Slovensku všetku zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc. Plénum SNR zvolilo šesťčlenné predsedníctvo SNR, ktoré pracovalo v zložení: Karol Šmidke, Gustáv Husák, Daniel Ertl za KSS, Vavro Šrobár, Jozef Lettrich a Ján Ursíny za Demokratickú stranu. Počas SNP bolo sídlo povstaleckej SNR na Skuteckého ulici v Banskej Bystrici. Od 1. septembra 1944 tu zasadalo plénum a pracovalo Predsedníctvo SNR, ktoré malo dvoch predsedov - Karola Šmidkeho a Vavra Šrobára a Úrad Predsedníctva SNR. Počas SNP malo plénum SNR 41 členov (paritné zastúpenie KSS a DS a gen. J. Golian).
Jána Goliana povýšili na generála a stal sa veliteľom celej slovenskej armády. SNR vyhlásila mobilizáciu záložníkov do 35 rokov. Po mobilizácii, ktorá prebehla 1. septembra 1944, sa počet príslušníkov povstaleckej armády zvýšil na 47.000 osôb. SNR vyhlásila 26. septembra 1944 druhú mobilizáciu záloh do 1. ČSA na Slovensku. Týkala sa piatich ročníkov. Po druhej mobilizácii počet príslušníkov povstaleckej armády dosiahol 60.000 osôb. V druhej polovici septembra 1944 1. ČSA na Slovensku okrem rôznych druhov armádnych jednotiek a útvarov, vrátane leteckej skupiny, disponovala 44 pešími prápormi, šiestimi delostreleckými oddielmi a 32 delostreleckými batériami.
V Banskej Bystrici sa uskutočnila 22. októbra 1944 porada zodpovedných politických činiteľov, na ktorej sa dohodli ako pripraviť všetko na organizovaný ústup do hôr a prechod na partizánsky spôsob boja. Predsedníctvo SNR prerokovalo za účasti generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana vojenskú situáciu, schválilo vojenský plán obrany centrálnej oblasti povstania v trojuholníku Zvolen - Banská Bystrica - Brezno a určilo tri nové centrá boja proti okupantom: oblasť Veľkého a Malého Šturca, oblasť Slovenského Rudohoria a oblasť Čertovice a východnej časti Nízkych Tatier.
Povstalecká SNR pôsobila v Banskej Bystrici do 23. októbra 1944 a za toto obdobie schválila 40 zákonov. Výkonnú moc vykonávala SNR prostredníctvom deviatich a neskôr 11 povereníctiev. Čelní predstavitelia SNR presunuli jej sídlo a činnosť spolu s vojenským veliteľstvom 1. ČSA na Slovensku na Donovaly. Tu sa uskutočnilo 27. októbra 1944 posledné stretnutie zástupcov Predsedníctva SNR a KSS s predstaviteľmi armády, kde sa rozhodlo o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja.
Program ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR), vytvorenej v decembri 1943, sformulovaný pod názvom Vianočná dohoda, predpokladal obnovu ČSR na základe rovnosti oboch národov. Za svoj prvoradý cieľ si SNR vytýčila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území slovenského štátu.
Československý prezident Edvard Beneš z exilu v britskom Londýne poveril 23. marca 1944 dočasným vedením vojenského odboja na Slovensku podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana. Na rokovaní ilegálnej SNR s Golianovou vojenskou delegáciou vzniklo 27. apríla 1944 Vojenské ústredie SNR. V lesnej chate v katastri obce Čremošné v Žarnovickej doline sa konala v júli 1944 schôdza ilegálnej SNR so zástupcami Vojenského ústredia SNR. Prerokovali na nej princípy a podmienky protifašistického ozbrojeného vystúpenia, posledné prípravy na povstanie a potrebu nadviazania spojenia s blížiacou sa Sovietskou armádou. Karol Šmidke a pplk. Mikuláš Ferjenčík 4. augusta 1944 odleteli do Moskvy ako delegácia SNR žiadajúca koordináciu povstaleckých akcií s velením Červenej armády. Slovenská vláda vyhlásila 11. augusta 1944 na celom území štátu stanné právo.
Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944. Po 15.00 h vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. Večer po rozhlasovom prejave generála Ferdinanda Čatloša veliteľ vojenských zložiek povstalcov, vtedy podplukovník generálneho štábu Ján Golian, vydal rozkaz, aby jednotky slovenskej armády kládli fašistom odpor. Tento akt znamenal začiatok povstania, ktoré však vypuklo predčasne v štádiu nedokončených príprav.
Na povstaleckom území sa konštituovala 1. septembra 1944 Slovenská národná rada. Stala sa vrcholným politickým, zákonodarným a výkonným orgánom. Vydala Deklaráciu Slovenskej národnej rady, ktorou prevzala na Slovensku všetku zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc. Plénum SNR zvolilo šesťčlenné predsedníctvo SNR, ktoré pracovalo v zložení: Karol Šmidke, Gustáv Husák, Daniel Ertl za KSS, Vavro Šrobár, Jozef Lettrich a Ján Ursíny za Demokratickú stranu. Počas SNP bolo sídlo povstaleckej SNR na Skuteckého ulici v Banskej Bystrici. Od 1. septembra 1944 tu zasadalo plénum a pracovalo Predsedníctvo SNR, ktoré malo dvoch predsedov - Karola Šmidkeho a Vavra Šrobára a Úrad Predsedníctva SNR. Počas SNP malo plénum SNR 41 členov (paritné zastúpenie KSS a DS a gen. J. Golian).
Jána Goliana povýšili na generála a stal sa veliteľom celej slovenskej armády. SNR vyhlásila mobilizáciu záložníkov do 35 rokov. Po mobilizácii, ktorá prebehla 1. septembra 1944, sa počet príslušníkov povstaleckej armády zvýšil na 47.000 osôb. SNR vyhlásila 26. septembra 1944 druhú mobilizáciu záloh do 1. ČSA na Slovensku. Týkala sa piatich ročníkov. Po druhej mobilizácii počet príslušníkov povstaleckej armády dosiahol 60.000 osôb. V druhej polovici septembra 1944 1. ČSA na Slovensku okrem rôznych druhov armádnych jednotiek a útvarov, vrátane leteckej skupiny, disponovala 44 pešími prápormi, šiestimi delostreleckými oddielmi a 32 delostreleckými batériami.
V Banskej Bystrici sa uskutočnila 22. októbra 1944 porada zodpovedných politických činiteľov, na ktorej sa dohodli ako pripraviť všetko na organizovaný ústup do hôr a prechod na partizánsky spôsob boja. Predsedníctvo SNR prerokovalo za účasti generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana vojenskú situáciu, schválilo vojenský plán obrany centrálnej oblasti povstania v trojuholníku Zvolen - Banská Bystrica - Brezno a určilo tri nové centrá boja proti okupantom: oblasť Veľkého a Malého Šturca, oblasť Slovenského Rudohoria a oblasť Čertovice a východnej časti Nízkych Tatier.
Povstalecká SNR pôsobila v Banskej Bystrici do 23. októbra 1944 a za toto obdobie schválila 40 zákonov. Výkonnú moc vykonávala SNR prostredníctvom deviatich a neskôr 11 povereníctiev. Čelní predstavitelia SNR presunuli jej sídlo a činnosť spolu s vojenským veliteľstvom 1. ČSA na Slovensku na Donovaly. Tu sa uskutočnilo 27. októbra 1944 posledné stretnutie zástupcov Predsedníctva SNR a KSS s predstaviteľmi armády, kde sa rozhodlo o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja.
