Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 15. máj 2025Meniny má Svetozár
< sekcia Slovensko

FOTOGRAFIE: Slovenská národná strana znovu začala presne pred 25 rokmi

Začiatky SNS, KOMBO snímka. Manifestácia pred budovou SNR v Bratislave za národnú suverenitu a rovnoprávnosť Slovenska v marci 1990, Víťazoslav Móric, Marián Andel, Anton Hrnko, Ján Slota. Foto: TASR
Andrej Danko. Foto: FB

SNS vznikla v júni 1871, aktívna bola do roku 1948. K oživeniu strany došlo až 7. marca 1990, keď oficiálne vznikla ponovembrová SNS. Dnes uplynie 25 rokov od jej registrácie na Ministerstve vnútra.

Bratislava 7. marca (TASR) – Slovenská národná strana (SNS) je najstarším politickým subjektom na Slovensku. Vznikla v júni 1871, aktívna bola do roku 1948 (po februárových udalostiach jej nebolo umožnené obnoviť svoju činnosť). K oživeniu strany došlo až po 42 rokoch – 7. marca 1990, keď oficiálne vznikla ponovembrová SNS. Práve dnes uplynie 25 rokov od jej registrácie na Ministerstve vnútra.

SNS bola v 19. storočí stranou intelektuálov a evanjelikov. Jej zakladajúci členovia boli pri všetkých štátotvorných udalostiach (Memorandum národa slovenského 1861, vznik Matice slovenskej 1863, Kongres národností 1875, neskôr boli pri vzniku Slovenskej národnej rady 1918, Deklarácii slovenského národa 1918, vyhlásení tzv. Slovenského štátu 1939 a i.). Až do roku 1918 bola jedinou politickou stranou v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1938 vstúpila do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Po druhej svetovej vojne jej komunistický režim zakázal obnoviť činnosť. Vždy sa snažila o administratívnu a kultúrnu autonómiu pre Slovensko.

Evanjelický farár, básnik, dramatik, publicista a politik Martin Rázus, predseda SNS a významná osobnosť slovenského medzivojnového kultúrneho života. 18.októbra 1998 si pripomíname 110. výročie jeho narodenia.
Foto: TASR/archív


Novodobá história SNS sa začala písať v decembri 1989. V Bratislave sa vytvorilo organizačné jadro, ktoré sa rozhodlo obnoviť Slovenskú národnú stranu a pokračovať v jej tradícii. Na jej začiatku stáli M. Stano, V. Miškovský, J. Molnár, M. Andel, V. Sojka, A. Adamica, M. Gregor a i. Vo februári 1990 vyšiel v tlači návrh programu SNS, ktorým sa prihlásili k dedičstvu a hodnotám strany z rokov 1871 - 1938 (národné, kresťanské a sociálne zásady, vlastenectvo, sloboda, národná jednota, zvrchovanosť, národná hrdosť a i). SNS sa masovo rozrastala, prichádzali aj ľudia, ktorí boli rozčarovaní z postoja novovzniknutého Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) k otázke slovenského národného programu.

KOMBO snímka. Prvý predseda SNS Víťazoslav Móric v deväťdesiatych rokoch a portrét.
Foto: TASR/Jozef Ďurník


Ministerstvo vnútra zaregistrovalo SNS v registri politických strán a hnutí 7. marca 1990. Dňa 21. marca 1990 strana zverejnila svoje Programové vyhlásenie, v ktorom bolo jedným z hlavných cieľov dosiahnuť úplnú štátnu samostatnosť Slovenska. Spolu so Štúrovou spoločnosťou zorganizovali 29. marca toho roku mnohotisícovú demonštráciu v Bratislave. Bola to reakcia na novoprijatý zákon Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR) o zmene názvu štátu (Československá socialistická republika sa premenovala na Československú federatívnu republiku). Na základe tohto protestu FZ ČSSR zmenilo názov republiky na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku (ČSFR, 20. apríla 1990). V apríli začal Miškovský vydávať noviny Slovenský národ. K SNS sa pripojil Anton Hrnko, ktorý stranu profiloval a pričinil sa o naplnenie jej programových cieľov v nasledujúcich rokoch.

KOMBO snímka. A.Hrnko v roku 1990 a dnes. Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990 sa konali súčasne s voľbami do Federálneho zhromaždenia v dňoch 8. júna - 9. júna 1990. Na archívnej snímke Anton Hrnko, poslanec Slovenskej národnej rady SR za SNS, vo volebnom období 1990-1992
Foto: TASR/Drahotín Šulla


Anton Hrnko, zakladajúci člen a dnes podpredseda SNS spomína:

Osobne som sa v zápase za národnú a štátnu rovnoprávnosť Slovenskej republiky vo vzťahu k Českej republike angažoval už od roku 1985, ale obrat zo začiatku decembra 1989 aj mňa utvrdil, že treba samostatnú politickú organizáciu na podporu slovenského štátoprávneho programu. SNS medzi tým pripravila a 26. februára 1990 v denníku Smena publikovala svoje programové tézy. Prvýkrát verejne, ešte ako nezaregistrovaná strana, vystúpila 1. marca 1990 na veľkej manifestácii pred Slovenskou národnou radou, ktorá práve vtedy prijímala svoj prvý ústavný zákon v svojej histórii (o zmene názvu štátu, hymne a štátnom znaku), čím dala jasne najavo, že si privlastňuje aj ústavodarné kompetencie. Vzápätí sa zúčastnila na stretnutí Slovákov z juhu v Šuranoch 3. marca 1990, ktoré organizovala Matica slovenská (najmä Dr. J. Bobák a ja). Na tomto zhromaždení sa moje cesty spojili s SNS a začal som pôsobiť v jej prípravnom výbore.

SNS sa dostala do širšieho povedomia verejnosti už po zaregistrovaní (7. marca 1990), keď ostro vystúpila proti hlúpemu a provokačnému názvu pre spoločný štát iný pre Českú republiku a svet a iný pre Slovákov, ktorý prijalo Federálne zhromaždenie ČSSR. Na protestnom zhromaždení, ktoré zorganizovala v druhej polovici marca 1990 pred slovenským parlamentom proti tomuto paškvilu sa prvýkrát na Slovensku ozvali hesla Dosť bolo Prahy a Samostatné Slovensko, hoci v tom období to ešte neboli oficiálne programové tézy SNS. Významnú úlohu pri získavaní masovej podpory získavala strana tvrdou kritikou nezmyselnej likvidácie slovenského zbrojného priemyslu a taktiež sklamanie mnohých kresťanských aktivistov z národne indiferentnej politiky Kresťanskodemokratického hnutia J. Čarnogurského.




Ustanovujúci snem SNS sa konal 19. mája 1990 v Žiline. Išlo o stretnutie sympatizantov a členov strany. Keďže ústredie strany sa nevedelo dohodnúť na mene predsedu strany (v Bratislave sa medzi sebou sporili M. Andel a M. Gregor), usporiadateľ snemu Ján Slota navrhol za predsedu Víťazoslava Mórica (predsedom bol do marca 1991). Snem sa s týmto návrhom stotožnil a okrem prvého predsedu zvolil aj Ústrednú radu a prijal volebný program pre júnové voľby do FZ ČSFR a Slovenskej národnej rady (SNR).

KOMBO snímka. Ján Slota 11. decembra 1994 a dnes.
Foto: TASR/Vladimír Benko


V prvých slobodných parlamentných voľbách v júni 1990 SNS získala 13,94 percenta voličských hlasov. Národniari sa stali treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku (po Verejnosti proti násiliu a KDH). Do SNR sa dostalo 22 jej poslancov. Koncom júna 1990 požadovala SNS na pôde parlamentu vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky (SR) ako predpoklad ďalšieho štátoprávneho vývinu slovenského národa (poslanec A. Hrnko). Na protest proti nedemokratickým praktikám SNR pri prerokovávaní tzv. koaličného návrhu jazykového zákona opustili 25. októbra 1990 poslanci SNS rokovaciu sálu a pred budovou parlamentu začala skupina občanov (M. Podhradská, D. Jankovichová, P. Pastorek, M. Bystrický, M. Birošík, J. Müller a i.) protestnú hladovku.

Fotogaléria SNS v priebehu času



Presne rok po svojej registrácii, 7. marca 1991, predložila SNS ako prvá politická strana návrh novej Ústavy SR. Slovensko sa malo stať nezávislým a suverénnym štátom s demokratickou republikánskou formou vlády. Poslanci SNS iniciovali alebo podporili všetky štátotvorné dokumenty a iniciatívy, ktoré viedli k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V rokoch 1990 - 2002 boli neustále parlamentnou stranou. Momentálne je SNS mimoparlamentnou stranou, vo voľbách v roku 2012 získala 4,55 percenta hlasov.

Archívna snímka. V Rytierskej sieti Bratislavského hradu sa uskutočnil 3. septembra 1992 slávnostný akt podpísania Ústavy Slovenskej republiky. Na snímke zľava, Marián Andel (SNS), predseda SNR Ivan Gašparovič a Milan Ftáčnik (SDĽ). Bratislava 3. september 1992.
Foto: TASR/Vladimír Benko



Andrej Danko, aktuálny predseda SNS:

SNS prežila v 19. storočí maďarský útlak a bojovala za národnú identitu a sebaurčenie Slovákov. Prežila aj komunistický režim, keď sa musela nútene odmlčať.

Prežila aj veľmi nedávnu históriu a prepad v parlamentných voľbách 2012, prežila situáciu, keď jej hrozil bankrot - ale napriek nedostatku financií sa dokázala pozviechať. Práve údermi osudu, s ktorými sa však vedela dôstojne popasovať, považujem za akési znamenie, že SNS na slovenskú politickú scénu patrí.

Na novodobej politickej scéne, ktorá sa sformovala po Nežnej revolúcii, je veľmi málo strán, ktoré prežili odchod svojho lídra-zakladateľa. Nie je to prípad SNS, veď aj pred 25 rokmi stáli pri jej opätovnom zrode mnohé vážené osobnosti.



To, že dnes po reštarte strany sa nám rozrastá členská základňa (máme vyše 4200 členov), že v prieskumoch sa ukazuje, že nám občania začínajú dôverovať, je pre nás len motiváciou, aby sme sa s pokorou uchádzali o priazeň voličov. Verím, a dokazujú to aj moji spolupracovníci a spolustraníci svojím nasadením a nadšením, že o SNS bude Slovensko ešte dlho počuť.

KALIŇÁK:Časť poslancov krúžkovalo len pár stoviek ľudí, aj tak sú v NR

Osem z desiatich Slovákov nikdy v živote na vlastné oči nevidelo politika, ktorého volia, povedal M. Kaliňák (Hlas-SD).

- Českí hokejisti vyhrali vo štvrtkovom stretnutí B-skupiny MS v Herningu nad Maďarskom presvedčivo 6:1 a s 11 bodmi sú na čele tabuľky.

- Hokejisti Kanady zvíťazili vo štvrtkovom súboji A-skupiny MS v Štokholme nad Rakúskom 5:1.

- Turecko bude v piatok rokovať v Istanbule s ukrajinskou a ruskou delegáciou, povedal vo štvrtok večer zdroj z tureckého ministerstva zahraničných vecí.

- Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok absolvoval svoj prvý telefonát s novým pápežom Levom XIV., pričom hovorili najmä o úsilí o dosiahnutie mieru všade na svete, ale najmä na Ukrajine a v palestínskom Pásme Gazy.

- Belgický federálny parlament vo štvrtok schválil návrh zákona, ktorým sa ruší prelomová legislatíva z roku 2003 o postupnom vyraďovaní jadrových elektrární do roku 2025, ako aj zákaz budovať v Belgicku nové jadrové výrobné kapacity.

- Slovenský minister zdravotníctva Kamil Šaško sa vo štvrtok v Paríži stretol s generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathiasom Cormannom.

- Polícia obvinila z podnecovania muža s valaškou, ktorý sa mal vo videu vyhrážať premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD).

- Hokejisti Švajčiarska si vo štvrtkovom zápase B-skupiny MS v dánskom Herningu poradili s Nemeckom 5:1.

- Hokejisti Fínska zvíťazili vo štvrtkovom zápase A-skupiny MS v Štokholme nad Slovinskom presvedčivo 9:1.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa v súvislosti s vyšetrovaním atentátu zúčastní len na nevyhnutných úkonoch.

- O postoji Slovenska k hlasovaniu o tzv. pandemickej dohode rozhodne vláda v pondelok (19. 5.). Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády premiér Robert Fico (Smer-SD).

- Do 15. júla by mala vzniknúť medzirezortná pracovná skupina k posilneniu právnej ochrany verejne činných osôb a prijatiu opatrení v oblasti verejného priestoru.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyšle delegáciu na priame rokovania s Ruskom do tureckého Istanbulu, o jej zložení sa rozhoduje v týchto chvíľach, povedal pre agentúru AFP vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej vlády.

- Na výstavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove pôjde z plánu obnovy 195 miliónov eur. Zvyšných 255 miliónov eur dofinancuje štát z vlastného rozpočtu, konkrétne z kapitoly rezortu obrany.

- Kanoisti Slovenska získali na majstrovstvách Európy vo vodnom slalome vo Francúzsku prvú medailu. V tímovej súťaži vybojovala trojica v zložení Michal Martikán, Matej Beňuš a Marko Mirgorodský bronz.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa zo zranení, ktoré utrpel pri vlaňajšom atentáte v Handlovej, liečil viac ako 42 dní.

- Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády. Uviedol to okrem iného na štvrtkovom zhromaždení delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

- Polícii sa podarilo objasniť sériu krádeží v obci Iňačovce v okrese Michalovce. Štyroch mužov, ktorí opakovane od decembra 2024 do januára 2025 kradli v jednom z rodinných domov, obvinili.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po príchode do Ankary označil ruskú delegáciu v Istanbule, ktorá má rokovať s delegáciou Ukrajiny, ako „atrapu“ s nejasným mandátom. Povedal to pred rokovaním s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

- Štúdium zubného lekárstva sa na martinskej Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach skráti na päť rokov.