Bratislava 21. septembra (TASR) - Chce podporovať silný štát, ktorý získa naspäť strategické podniky, aby mal zdroje na fungovanie sociálneho systému a zároveň podporuje zlepšovanie podnikateľského prostredia. Chce robiť "hrdú, slušnú a vlasteneckú" politiku bez nenávisti a urážania, ale spoluprácu v komunálnych voľbách so Stranou maďarskej komunity (SMK) a Mostom-Híd principiálne odmieta.

"Žasnem a prekáža mi, ako je v politike každý s každým kamarát. Len sa ľuďom rozprávajú iné veci, ako sa dejú. A potom z parlamentných šachov vychádzajú zákony, ktoré ľuďom nepomáhajú. Každý tu hovorí o ľavo–pravej polarizácii, ale v konečnom dôsledku tieto politické strany spolupracujú. Je to až komické a smiešne, ako dokážu niektoré subjekty spolupracovať so stranami, ktoré principiálne odmietajú," vyhlásil v exkluzívnom rozhovore pre TASR predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko.

Do politiky ste vstúpili ako úspešný advokát. Prečo? A prečo práve vo farbách Slovenskej národnej strany?
Ako advokát som sa často stretával s neprávosťou na súdoch, s problémami podnikateľov v bežnom živote, s podozreniami z korupcie. Uvedomil som si, že pokiaľ chce človek veci meniť, musí vstúpiť do politiky a pochopiť jej systém. Pre mňa je SNS prvá strana, ktorá mala víziu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, nehovoriac o jej histórii od roku 1871. Vždy som inklinoval k SNS a veril som myšlienkam, ktoré hlásala a hlása. Nepopieram, že v určitých momentoch som cítil aj sklamanie. Ale dnes to, s čím som nesúhlasil, môžem v SNS meniť.

Vo vašich voličoch možno ešte doznieva váš spor s bývalým predsedom Jánom Slotom, ktorý bol napokon vylúčený zo strany. Prečo ste sa proti nemu postavili, respektíve, prečo ste sa nepostavili skôr?
Som jediný politik mladej generácie, ktorý, slušne povedané, politického dinosaura zo strany vytlačil. Moji rovesníci, či už teraz pán Procházka, alebo pred časom Robert Fico v SDĽ, z politických strán, kde sa nedali meniť ich dlhoroční vodcovia, museli ujsť. Ja som sa rozhodol zabojovať. Dnes beriem etapu, ktorú sme museli podstúpiť, ako históriu. Ján Slota je minulosť, nešťastná minulosť Slovenskej národnej strany. Detaily rozhodnutí sme v čase, keď sme tento problém riešili, komunikovali dostatočne.

V čom sa podľa vás situácia v SNS k dnešnému dňu zmenila?
Posledný snem SNS bol slušný, hrdý a dôstojný. Na každej úrovni v strane beží otvorená diskusia, nikto nikoho neuráža. Snažím sa viesť, aj s novým vedením, politiku v duchu ideí SNS. To, v čom sa strana zmenila, musia v prvom rade spozorovať voliči.

Máte úzke vzťahy so stranou Slobodných v Rakúsku, spolupracujete, usporadúvate spoločné tlačové konferencie. Nepovažujete stranu, ktorú založil Jörg Haider, za kontroverznú?
Haider ju nezaložil, bol ale jedným z jej najvýznamnejších predsedov. Oni nadväzujú na idey revolúcie z roku 1848, vznikli v päťdesiatych rokoch. Ale v každom prípade mala FPÖ v osobe Haidera vážny problém. Prešla spoluprácou so socialistami, bola tam obrovská korupcia. Mali veľký pád preferencií na úroveň, na ktorej sme dnes aj my, zhruba štyri percentá. Po desaťročnej tvrdej práci, keď ju vedie Heinz-Christian Strache, má dnes podporu 28 percent, je najpopulárnejšou stranou a on je najpopulárnejší rakúsky politik. V tejto veci je pre mňa dosť veľkým vzorom. Máme veľa paralel vo vývoji a od FPÖ sa SNS má ešte čo učiť.

Foto: TASR/Michal Svitok

Slobodná strana Rakúska je známa svojimi tvrdými postojmi k imigrantom a odmietaním islamu. Aj to máte spoločné?
SNS je národná, kresťanská a sociálne orientovaná strana. V zahraničnej politike máme takmer identické názory vo vzťahu k Európskej únii a hovoríme, že by sa nemala rozširovať o štáty, ako je Ukrajina a Turecko. Ja som už v roku 2011 vyhlásil, že mešita do Bratislavy ani na územie Slovenskej republiky nepatrí. Rešpektujem každého, bez ohľadu na náboženské vyznanie, farbu pleti alebo pohlavie. Ale musí si uvedomiť, že pokiaľ žije na území členského štátu EÚ, je povinný sa prispôsobiť normám a spôsobu života, aký je tu historicky daný. Ak by tu chceli prisťahovalci iného vierovyznania otvárať veci, ako sú napríklad fyzické tresty pre ženy, určite s tým nikto nebude súhlasiť. Vidíme dnešné problémy s radikálnymi islamistami. Týmto tiež treba určiť hranicu v rámci slobody náboženského vyznania. V týchto veciach sa zhodujeme. Ale, samozrejme, hlavnou úlohou Stracheho je podporovať silné Rakúsko a našou silné Slovensko. A tam je vnútorná politika u každého rozdielna.

V regionálnych voľbách SNS uspela relatívne dobre, v eurovoľbách sa jej však nepodarilo obhájiť kreslo europoslanca. Prečo?
V európskych krajinách platí kvórum pre vstup do europarlamentu vo výške tri percentá. Slovensko s piatimi percentami je raritou. Keby tu bola taká legislatíva ako v Nemecku, SNS je v europarlamente. Ale to, že sme nedosiahli mandát europoslanca pri podmienkach platných na Slovensku, určite nemôžem považovať za úspech. Napriek tomu, podľa nárastu členskej základne, podľa príchodu nových ľudí do SNS, si dovolím povedať, že rastieme a dokážeme to aj v komunálnych voľbách. A pre mňa sú absolútnou prioritou parlamentné voľby v roku 2016. Ľudsky: Ja z politiky nežijem, vstúpil som do nej, pretože som veril, že sa cez ňu dajú veci zmeniť. Pre mňa je otázkou zotrvania v politike to, že sa mi z SNS podarí vytvoriť alternatívu pre vlasteneckých voličov. Chcem SNS dostať do slovenského parlamentu. Pokiaľ by SNS nedokázala súťažiť s politickými stranami a nedokázala sa posunúť ďalej, zvážim svoje pôsobenie v politike. Chcem s SNS vyhrať, dostať ju do parlamentu, lebo sa mi zle pozerá na dnešné politické spektrum. Som 40-ročný človek, ktorému sa podarilo stať sa predsedom politickej strany s obrovskou históriou. Chcem ju obrodiť, zmeniť a ponúknuť vo voľbách. Je na ľuďoch, či si takúto politiku vyberú, alebo nie.

Aktuálne prebehol snem SNS, podpredsedom strany už nie je Rafael Rafaj. Naopak, pribudli noví podpredsedovia, Anton Hrnko, Jaroslav Paška, Vladimír Chovan, Štefan Zelník a Martina Stodolová. Prečo sa snem takto rozhodol?
To je otázka na delegátov snemu, ich rozhodnutie rešpektujem. Z rozhodnutia snemu je zrejmé, že SNS je stabilizovaná a má jasnú víziu. Moje očakávania od podpredsedov sú, že si každý v rámci svojej profesie a politickej histórie nájde priestor na ten odkaz, ktorý na sneme vznikol. Že Slovensko má byť silný štát, ktorý sa dokáže postarať o svojich občanov. O pracujúceho občana, občana – podnikateľa. Od silného Slovenska neočakávame drancovača, štát, ktorý vykorisťuje, ale štát, ktorý je spravodlivý, keď treba, pomôže a udržuje rovnováhu podnikateľského a ostatných stavov.

Foto: TASR/Branislav Račko

Na jednej strane chcete štát posilniť, na druhej strane voláte po ozdravení podnikateľského prostredia, čo väčšinou znamená znižovanie úlohy štátu v ekonomike. Nie sú tieto dva ciele vo vzájomnom rozpore?
Určite nie. Ako človek, ktorý Nežnú revolúciu zažil ako študent, si pamätám, že sme vtedy štát brali ako niečo zlé. Ale vznikla z toho šialená privatizácia a rozpredaj všetkého. Dostali sme sa do stavu, keď štát síce máme, vznikla Slovenská republika a máme štátne symboly, ale prestal plniť základné úlohy, ktoré má. Vstupom do NATO a EÚ strácame niektoré vonkajšie znaky štátu. Napríklad sme si zničili vlastnú armádu a stali sme sa členom určitého spoločenstva. Vnútornými znakmi štátu je aj to, aby štát dokázal bojovať s korupciou, pomôcť chorým, invalidom, zabezpečiť rozvoj škôl.

Ako konkrétne?
Štát nehospodárne nakladá s príjmami, ktoré má. Treba nájsť hranicu toho, aby štát zo svojich príjmov vedel občanovi garantovať určité práva, to, pokiaľ sa o neho postará a odkiaľ má slobodu, napríklad aj podnikania. Veľká chyba je, že hoci štát má príjmy, dlhodobo mu nebudú stačiť na to, aby vedel zachovať sociálny systém. Preto je potrebné prestať už štát rozpredávať a pokúsiť sa získať naspäť strategické podniky. Aby potom efektívny štát vedel plniť svoje úlohy v oblastiach, kde je tým povinný. Zároveň musí zachovať slobodu podnikania a ruka v ruke s tým ide aj boj s korupciou. Aby ľudia, ktorí sa snažia štát korumpovať, dostali v určitom momente po prstoch. Netreba deptať súkromný sektor, ale štát nemôže byť chudobný príbuzný, lebo potom to pôjde na úkor tých slabších. Dnes napríklad štátne orgány sedia v súkromných budovách. To znamená, že súkromný sektor rozožiera štát. A to aj z toho pohľadu, že sa etabloval do politických strán. A politické strany sú nástroje, ktorými sa štát ovláda. My strácame štát, ak ho ešte vôbec máme.

Svojho času ste pre TASR vyhlásili, že z SNS sa stal univerzálny koaličný partner. Ale v diskusiách na Teraz.sk Béla Bugár povedal, že Most–Híd nebude pred komunálnymi voľbami na krajskej úrovni vytvárať koalície so Smerom-SD a SNS, predseda SMK József Berényi Slovenskú národnú stranu tiež vylúčil z možnej spolupráce...
Ja som vtedy povedal aj „B“, nielen „A“. Povedal som, že sme univerzálny partner, okrem SMK a Hídu. A okrem extrémistických strán, povedzme, uniformovaných, ktoré patria do tridsiatych rokov. A povedal som aj dôvod vo vzťahu k SMK a Hídu. Čas mi dáva za pravdu. Pán Berényi teraz verejne vyhlásil, že pred komunálnymi voľbami nechce odkryť karty vo vzťahu k snahe získať autonómiu na južných územiach. Aj keď som zároveň prvýkrát počul od tejto etnickej strany, že uznáva celistvosť a hranice Slovenskej republiky, potvrdilo sa, že nemôžeme spolupracovať so stranami, ktoré chcú komunálnu politiku skryto využiť na získanie autonómie. Som šokovaný z toho, ako SDKÚ-DS, KDH a aj nová lastovička Sieť etablujú Bugára do komunálnych volieb. Bugár ani Berényi sa netaja snahami o autonómiu. Ale Berényi nechce pred komunálnymi voľbami zverejniť svoj plán na autonómiu, aby si v nich nepokazil šance. Tak sa asi máme čoho báť.

Foto: Tablet.TV

Most–Híd sa nikdy neprihlásil k myšlienke autonómie na územnom princípe, hovoria skôr o posilnení samosprávnych právomocí napríklad v oblasti kultúry...
Je to v konečnom dôsledku to isté, akurát má Bugár rafinovanejšiu komunikáciu. Vidíme to aj na tom, že premenovaním Hídu na občiansku stranu chce ešte viac oslovovať Rusínov a Slovákov. Dosahuje percentá, aké by Slovák, ak by chcel mať stranu v Maďarsku, nikdy dosiahnuť nemohol. A chcel by som v tejto súvislosti reagovať na diskusiu s pánom Berényim na vašom portáli Teraz.sk. Povedal, že nebude komentovať svoju žiadosť o maďarské štátne občianstvo. Aké šialenstvá tu vznikajú? Platí tu zákon, podľa ktorého ak niekto dobrovoľne získa občianstvo iného štátu, stratí naše občianstvo. V roku 2011 som osobne pripravoval podnet na ministerstvo vnútra a podali sme ho opakovane, aby si minister vyžiadal zoznam občanov, ktorí získali maďarské štátne občianstvo.

Prečo?
Ak bolo vyhovené žiadosti pána Berényiho a je maďarským občanom, stratil slovenské občianstvo a nemôže byť predsedom politickej strany SMK. Ak nie je predsedom SMK, znamená to, že všetky jeho úkony z titulu tejto funkcie sú neplatné. To znamená, že môže byť neplatný mandát Pála Csákyho v europarlamente a môže byť neplatná účasť SMK v komunálnych voľbách. A to je plná zodpovednosť ministra vnútra Roberta Kaliňáka a vlády, ktorá si neuvedomuje, že svojou nečinnosťou spôsobuje právne vákuum a množstvo neplatností, ktoré sa časom môžu prejaviť. Tieto veci by sa nemali skrývať, treba ich pomenovávať. Ja nemám pred očami červené súkno ohľadom SMK alebo Hídu. Necítim žiadnu nenávisť. Z hľadiska SNS to nie je o urážaní Maďarov, ale o právnej diskusii. Musíme riešiť problémy také, aké sú. Keď toto nevieme dodržať, tak už nie sme štátom, lebo nefungujú základné mechanizmy na ochranu záujmov Slovenska.

S Mostom–Híd a SMK v komunálnych voľbách spolupracovať nechcete, s ktorými stranami máte záujem o spoluprácu? So všetkými ostatnými?
Štát by mal urobiť poriadok aj s politickými stranami. Asi ťažko sa dá spolupracovať s politickými stranami, ktoré berú štátny príspevok, ale nemajú členskú štruktúru. Strana Igora Matoviča má štyroch členov. S kým máme v regiónoch Slovenska spolupracovať? Potom sú novovzniknuté strany, ako Sieť, ktorá nemá vybudované celoslovenské štruktúry a ťažko sa s nimi dá v komunálnych voľbách spolupracovať. Celoslovenské štruktúry má vykryté najmä KDH a Smer-SD. Ale vznikajú rôzne koalície aj ďalších parlamentných strán, ako sú SDKÚ-DS a SaS. V komunálnych voľbách vznikajú rôzne koalície a naše okresné organizácie majú v rozhodovaní autonómiu, ktorú rešpektujem. Máme uznesenie predsedníctva, že s extrémistickými stranami a stranami, ktoré presadzujú autonómiu, nespolupracujeme a pokiaľ ja viem, všetci to rešpektujú.

V ktorých mestách alebo regiónoch by chcela SNS v komunálnych voľbách zabodovať?
Máme veľké množstvo kandidátov po celom území Slovenska, takže je ťažké hovoriť o prioritách. Možno na severe Slovenska. Proti pánovi Hrnčiarovi, ktorý bol v parlamente za Híd a teraz je podpredsedom Siete, sme v Martine postavili nášho kandidáta Zdenka Kozáka, predstavili sme aj nášho kandidáta na primátora Trnavy Roberta Schmidta, podpredsedu Slovenskej živnostenskej komory. V komunálnych voľbách často vznikajú veľké koalície, ktoré na primátorov podporujú osobnosti silné v regióne. Čo sa týka výsledkov strán, možno budú o ich podpore viac vypovedať počty zvolených poslancov. Samozrejme, komunálne voľby sú kľúčové pre komunálnu a regionálnu politiku, ale z hľadiska celoslovenského boja majú výpovedný charakter v prvom rade parlamentné voľby.

Foto: Archív SNS

V Banskej Bystrici máte spoločného kandidáta na primátora, pána Noska, so Smerom-SD aj SDKÚ-DS. Prečo vznikla takáto široká koalícia?
Naše okresné štruktúry podporili nezávislého kandidáta, ak sa k tomu pridávajú ďalšie strany, rešpektujem to. Inak v týchto voľbách vznikajú rôzne koalície strán, od ktorých by sa čakalo, že nebudú spolupracovať. Na jednej strane KDH, SDKÚ-DS s Hídom a Procházkom hovoria o boji proti Smeru-SD a Robertovi Ficovi a na druhej strane v štruktúrach s nimi spolupracujú. Vedel by som uviesť množstvo príkladov, ako tieto strany v nejakej etape so Smerom-SD spolupracovali. Ja žasnem a prekáža mi, ako je v politike každý s každým kamarát. Len sa ľuďom rozprávajú iné veci, ako sa dejú. A potom z parlamentných šachov vychádzajú zákony, ktoré ľuďom nepomáhajú. Každý tu hovorí o ľavo–pravej polarizácii, ale v konečnom dôsledku tieto politické strany spolupracujú. Je to až komické a smiešne, ako dokážu niektoré subjekty spolupracovať so stranami, ktoré principiálne odmietajú.

Aká bude generálna línia SNS, s ktorou bude smerovať po komunálnych voľbách k parlamentným?
Slovo „smerovať“ je nešťastné. My nebudeme „smerovať“, SNS má svoju cestu a víziu silného štátu. Chcem, aby bola politika SNS jedinečná vo svojom pohľade. Ide tu o vyváženosť. Na jednej strane treba zachovať slobodu podnikania občanom, ktorí sa o seba vedia postarať, najmä živnostenského stavu, ale dôležitá je aj ochrana občanov v pracovnoprávnych vzťahoch a pomoc starým, chorým a ľuďom, ktorí si nevedia pomôcť sami. Na druhej strane by tu mali byť efektívne služby štátu a skončenie s papalášizmom. Aby sa tu každý druhý štátny tajomník nevyvážal na autách za obrovské peniaze. A zachovať nezávislosť štátu vo vzťahu k súkromnému sektoru. Na základe toho chceme zjednocovať Slovákov k vlasteneckej politike. Chcem, aby SNS bola tou stranou, ktorá má jasné vlastné, vnútorné pravidlá fungovania a na druhej presadzuje znova silnú Slovenskú republiku, silný štát, ktorý bude partnerom v Európskej únii. A ktorého predstavitelia nebudú jeden deň hovoriť, že základňu NATO chcú a druhý deň, že ju nechcú. A na štvrtý deň budú hlasovať v Bruseli tak, ako sa očakáva. Musíme zdvihnúť hlavy a na toto potrebujeme vlasteneckú politiku. Dúfam, že obdobie prežitých starších strán vystrieda práve SNS.