Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Náčelník Horskej záchrannej služby v Slovenskom raji Dušan Leskovjanský sa už do práce nikdy nevráti.
Autor TASR
,aktualizované Spišská Nová Ves 23. júla (TASR) – Dnes náčelníkovi Horskej záchrannej služby na cintoríne v Spišskej Novej Vsi dali zbohom jeho najbližší, kamaráti i kolegovia. Leskovjanský zahynul po piatkovom (17.7.) páde vrtuľníka v Slovenskom raji spolu s ďalšími troma leteckými záchranármi, Marekom Rigdom, Ľubomírom Majerčákom a Martinom Svitanom.
"Nie je ťažšia úloha pre ministra vnútra, ako sa rozlúčiť so svojím kolegom, ktorý stratil život pri plnení služobných povinností. Príliš predčasne stratil svoj život pri záchrane iných. Slovenské hory sú krásne, ale drsné a kruté zároveň. Podplukovník Dušan Leskovjanský hory miloval a rozhodol sa zasvätiť svoj život záchrane ľudí v horách. Možno by tu dnes mali stáť desiatky ľudí, ktorým zachránil život, ale nestál by tu ani jeden, ktorý zachránil ten jeho," konštatoval minister vnútra SR Robert Kaliňák. Dušan Leskovjanský bol podľa neho príkladom a vzorom pre svojich mladších kolegov, ktorý zasväcoval do tohto ťažkého remesla. Ostane po ňom prázdne miesto a to navždy. "Pretože niektorí ľudia, ako podplukovník Leskovjanský, sú nenahraditeľní," upozornil vo svojom smútočnom príhovore Kaliňák.
Leskovjanského, ktorému in memoriam udelili hodnosť podplukovníka, dnes pochovali na cintoríne v Spišskej Novej Vsi so všetkými štátnymi poctami. "Dušan patril k tým nadanejších záchranárom a lezcom. V roku 2005 mi ho prvýkrát predstavil vtedajší náčelník horskej služby v Slovenskom raji ako perspektívneho záchranára. Ako vtedy povedal, je to hotový človek, vhodný na záchranu v horách," priblížil šéf HZS Jozef Janiga. Od začiatku vedel, kde je jeho miesto, k práci pristupoval svedomito, zodpovedne a za jeho činnosťou bolo cítiť veľké srdce záchranára a človeka oddaného tejto práci. Dušan Leskovjanský mal podľa Janigu všetky predpoklady viesť kolektív, aj preto mu zveril funkciu náčelníka. Vedel improvizovať, čo je v práci záchranára veľmi dôležité a šéf HZS u neho najviac obdivoval pokoj a rozvahu, s akými zvládal všetky stresujúce situácie.
"Hneď po páde vrtuľníka som mu volal. Keď nedvíhal telefón, prepadla ma zlá predtucha, ktorá sa nakoniec aj potvrdila. Po Dušanovi ostalo množstvo zachránených ľudí, množstvo výstupov i športových výkonov, na druhej strane však ostali aj veci neukončené, napr. zvýšenie bezpečnosti turistických chodníkov v roklinách, kvalita technických zariadení, ale najmä spoločný sen kolektívu horských záchranárov, ochranárov a aktivistov v Slovenskom raji, sprístupnenie rokliny Veľký Sokol. Žiaľ, tieto sny sa mu už nepodarilo naplniť, je teraz na nás, aby sme splnili to, o čom Dušan snil," dodal Janiga. Podľa šéfa HZS je istou symbolikou, že Dušan Leskovjanský bude navždy odpočívať vedľa Bélu Hajtsa, človeka, ktorý presne v tento deň v roku 1906 po prvý raz splavil Prielom Hornádu a nazval túto lokalitu Slovenský raj. "Raj, ktorý Dušan miloval, a pre ktorý obetoval všetko, aj to najvzácnejšie, teda svoj život," uzavrel Janiga.
"Nie je ťažšia úloha pre ministra vnútra, ako sa rozlúčiť so svojím kolegom, ktorý stratil život pri plnení služobných povinností. Príliš predčasne stratil svoj život pri záchrane iných. Slovenské hory sú krásne, ale drsné a kruté zároveň. Podplukovník Dušan Leskovjanský hory miloval a rozhodol sa zasvätiť svoj život záchrane ľudí v horách. Možno by tu dnes mali stáť desiatky ľudí, ktorým zachránil život, ale nestál by tu ani jeden, ktorý zachránil ten jeho," konštatoval minister vnútra SR Robert Kaliňák. Dušan Leskovjanský bol podľa neho príkladom a vzorom pre svojich mladších kolegov, ktorý zasväcoval do tohto ťažkého remesla. Ostane po ňom prázdne miesto a to navždy. "Pretože niektorí ľudia, ako podplukovník Leskovjanský, sú nenahraditeľní," upozornil vo svojom smútočnom príhovore Kaliňák.
Leskovjanského, ktorému in memoriam udelili hodnosť podplukovníka, dnes pochovali na cintoríne v Spišskej Novej Vsi so všetkými štátnymi poctami. "Dušan patril k tým nadanejších záchranárom a lezcom. V roku 2005 mi ho prvýkrát predstavil vtedajší náčelník horskej služby v Slovenskom raji ako perspektívneho záchranára. Ako vtedy povedal, je to hotový človek, vhodný na záchranu v horách," priblížil šéf HZS Jozef Janiga. Od začiatku vedel, kde je jeho miesto, k práci pristupoval svedomito, zodpovedne a za jeho činnosťou bolo cítiť veľké srdce záchranára a človeka oddaného tejto práci. Dušan Leskovjanský mal podľa Janigu všetky predpoklady viesť kolektív, aj preto mu zveril funkciu náčelníka. Vedel improvizovať, čo je v práci záchranára veľmi dôležité a šéf HZS u neho najviac obdivoval pokoj a rozvahu, s akými zvládal všetky stresujúce situácie.
"Hneď po páde vrtuľníka som mu volal. Keď nedvíhal telefón, prepadla ma zlá predtucha, ktorá sa nakoniec aj potvrdila. Po Dušanovi ostalo množstvo zachránených ľudí, množstvo výstupov i športových výkonov, na druhej strane však ostali aj veci neukončené, napr. zvýšenie bezpečnosti turistických chodníkov v roklinách, kvalita technických zariadení, ale najmä spoločný sen kolektívu horských záchranárov, ochranárov a aktivistov v Slovenskom raji, sprístupnenie rokliny Veľký Sokol. Žiaľ, tieto sny sa mu už nepodarilo naplniť, je teraz na nás, aby sme splnili to, o čom Dušan snil," dodal Janiga. Podľa šéfa HZS je istou symbolikou, že Dušan Leskovjanský bude navždy odpočívať vedľa Bélu Hajtsa, človeka, ktorý presne v tento deň v roku 1906 po prvý raz splavil Prielom Hornádu a nazval túto lokalitu Slovenský raj. "Raj, ktorý Dušan miloval, a pre ktorý obetoval všetko, aj to najvzácnejšie, teda svoj život," uzavrel Janiga.
