Bratislava 16. septembra (TASR) - Staviteľ, vodohospodár a spoluautor projektu Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (SVDGN) na Dunaji Peter Danišovič stál pri zrode a realizácii najvýznamnejších vodohospodárskych diel a hydrotechnických stavieb na Slovensku.

Ako zakladateľ vedného odboru hydrotechnika sa významnou mierou pričinil o prípravu prvej vysokoškolsky vzdelanej vodohospodárskej generácie na Slovensku. Peter Danišovič sa zaradil medzi nestorov a popredné osobnosti slovenského staviteľstva 20. storočia.

Rodák z Bolerázu, kde sa narodil 1. júna 1907, študoval inžinierske staviteľstvo, smer vodohospodársky, na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v Prahe. Po ukončení vysokej školy krátko pracoval v Prahe a v decembri 1935 mu rektor ČVUT ako prvému Slovákovi udelil titul doktor technických vied (Dr. techn.) v odbore vodné hospodárstvo.

V Bratislave potom Danišovič pracoval na Krajinskom úrade, kde sa venoval hlavne výskumu Dunaja. Vyhotovil niekoľko hydrologických štúdií dunajského koryta, oboznámil sa s jeho morfologickým vývojom a relevantnou dokumentáciou jeho výskumu. Okrem problému udržiavania hĺbkovodnej plavebnej dráhy v dunajskej delte sa zoznámil aj s činnosťou Európskej dunajskej komisie. Získané poznatky publikoval v odborných časopisoch a dennej tlači. Aby spoznal silu a život nespútaného Dunaja, absolvoval po jeho toku od Bratislavy po Čierne more študijnú cestu.

V 30. rokoch 20. storočia sa profesor Danišovič pripojil k vrcholiacemu úsiliu založiť na Slovensku technickú vysokú školu. V tejto veci sa zúčastnil na lobingu a záverečných prípravách návrhu osnovy zákona o zriadení školy. Výsledkom aj jeho snaženia bolo v roku 1937 založenie Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Košiciach. Pre vtedajšiu politickú situáciu (Mníchovský diktát a Viedenská arbitráž) začala škola svoju činnosť až po jej presťahovaní najprv do Martina a v roku 1939 do Bratislavy. Odborne zdatný a vzdelaním mimoriadne kvalifikovaný inžinier Danišovič pôsobil na SVŠT (dnes Slovenská technická univerzita – STU) v Bratislave od októbra 1939 do júna 1947. V roku 1944 ho vymenovali za riadneho profesora v odbore staviteľstvo a vodné hospodárstvo. Na škole zastával tiež funkciu prodekana a dekana. Súbežne riadil aj práce na výstavbe vodných elektrární a priehrad.

Projektant a staviteľ mnohých priehrad na Slovensku svoje celoživotné dielo rozvíjal v odbore vodné hospodárstvo a vodné stavby s dôrazom na hydrotechnické problémy, konštrukcie a diela. Jeho vedeckovýskumné aktivity boli zamerané najmä na problémy vodohospodárskeho, energetického a stavebného využívania štrkonosných tokov s konkretizáciou na Dunaj a Váh a na štúdium regulačných stavieb na veľkých štrkonosných tokoch. Presadzoval myšlienku energetického využitia a zlepšenia plavebných podmienok na Dunaji.

Spolu s profesorom Štefanom Bellom patril Peter Danišovič k tvorcom vedeckých základov vodohospodárskej teórie a praxe a k tvorcom slovenskej školy odboru vodné hospodárstvo a vodné stavby. Tvorivým prínosom bola aj jeho činnosť v Európskej dunajskej komisii, kde pôsobil ako expert reprezentujúci bývalé Československo. Za jeho najvýznamnejšiu aktivitu možno pokladať výskum Dunaja a prípravu vodných diel na ňom. Od roku 1950 sa venoval plánovaniu, koordinácii a vyhodnocovaniu prírodných podmienok v danej oblasti.

V roku 2007 Trnavský samosprávny kraj (TTSK) udelil čestné občianstvo devätnástim osobnostiam. Prvou z nich bol práve vodohospodár Peter Danišovič a jeho zrealizovaná časť vodného diela Gabčíkovo - Čunovo získala titul Stavba 20. storočia v kategórii vodohospodárske stavby.

Profesor Danišovič bol nositeľom viacerých ocenení vrátane plakety za celoživotné dielo a významný príspevok k rozvoju Stavebnej fakulty STU v Bratislave (2003), Zlatej medaily Matice slovenskej za prínos v oblasti aplikácie dlhoročného vodohospodárskeho výskumu, vedúceho k výstavbe Vodného diela Gabčíkovo (2006) a Veľkej medaily svätého Gorazda za celoživotné dielo (2007).

Vodohospodár Peter Danišovič zomrel 9. júla 2011 v Bratislave vo veku 104 rokov.