Bratislava 10. decembra (TASR) – Držiteľom Ceny Nadácie Jána Langoša sa stal český filozof, prekladateľ, vysokoškolský pedagóg, publicita a signatár Charty 77 Jan Sokol. Ocenenie si prevzal počas dnešného slávnostného večera v aule Univerzity Komenského v Bratislave. Laureátmi národnej Ceny Nadácie Jána Langoša in memoriam sa stali Alfréd Israel Wetzler a Rudolf Vrba, ktorým sa počas druhej svetovej vojny podarilo utiecť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a podať o ňom svedectvo.

Ocenenia pre osobnosti zo Slovenska a zahraničia, ktoré významnou mierou prispeli k odhaľovaniu pravdy, boju za slobodu a ľudské práva i posilňovaniu občianskej odvahy udelila nadácia už po desiaty raz. Súčasťou slávnostného večera, ktorý musel byť pre väčší záujem presunutý z Divadla Malej scény STU do auly UK, bol aj krst knihy Ján Langoš. Strážca pamäti. Tá vychádza pri príležitosti desiateho výročia úmrtia Langoša, ktorý bol zakladateľom Ústavu pamäti národa. V priestoroch Malej scény STU mala tiež premiéru hra Ľuby Lesnej Supy verzus klarinet.

Správna rada nadácie si Jana Sokola vybrala preto, že svojou tvorbou a životnými postojmi prispieva k rozvoju demokracie, slobody slova a aktívne podporuje vzdelanosť širokej verejnosti. "On si myslí, že zmeny sú možné na základe toho, že ľudia budú viac vedieť a že budú zodpovední za seba a svoje činy. Hovorí, že musíme vidieť toho druhého viac ako seba samého v tom slova zmysle, že sa musíme starať o tých druhých. A v dnešnej dobe je to celkom dôležité," vysvetlila Langošova manželka Gabriela na štvrtkovej (9.12.) tlačovej konferencii v Bratislave.

Dnes 80-ročný Sokol je jedným z výrazných súčasných českých kresťanských intelektuálov. Zaoberá sa hlavne antropologickými a spoločenskými podmienkami demokracie, európskymi dejinami a dejinami náboženstva. Je autorom desiatok odborných kníh a štúdií, ktoré boli preložené do mnohých jazykov, predstavila držiteľa ocenenia nadácia.

Sokol sa narodil 18. apríla 1936 v Prahe, vyučil sa za zlatníka, neskôr diaľkovo vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Pracoval ako mechanik, v rokoch 1964 až 1990 ako programátor a potom ako vedúci výskumný pracovník vo Výskumnom ústave matematických strojov. Po revolúcii v roku 1989 prednášal filozofiu, antropológiu a religionistiku na Univerzite Karlovej, etiku a ľudské práva na Harvardovej univerzite v USA. V rokoch 1990 až 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia, neskôr ministrom školstva. V roku 2003 kandidoval na prezidenta, v poslednom kole ho o jeden hlas porazil Václav Klaus. V rokoch 2000–2007 bol prvým dekanom Fakulty humanitných štúdií UK. Na nej pôsobí dodnes.

Za Alfréda Israela Wetzlera prevezal cenu riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, nakoľko múzeum spravuje slovenskú expozíciu v tábore smrti v Auschwitzi, kde bude umiestnená. Za Rudolfa Vrbu jeho prvá manželka Gerta, na slávnostnom odovzdávaní sa zúčastnila aj jeho druhá manželka Robin. Na oboch mužoch nadácia ocenila, že preukázali neuveriteľnú osobnú odvahu, keď sa im podaril útek z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.

"Ich cieľom nebolo len zachrániť vlastné životy, ale predovšetkým podať svetu správu o zverstvách páchaných na miliónoch nevinných ľudí," vysvetlil Filip Vagač, správca Nadácie Jána Langoša. "Pokúsili sa tak zastaviť zlo s nasadením vlastného života. Bezprostredne po úteku informovali židovských predstaviteľov v Žiline o tom, čo zažili v Auschwitzi a spísali 32-stránkový dokument, ktorý je dnes známy ako správa Vrbu a Wetzlera," uviedol ďalej.

Správa patrí medzi základné dokumenty dejín druhej svetovej vojny. Vďaka svojej konkrétnosti, naliehavosti a autentickosti je významným svedectvom o masovom vyvražďovaní židov v nacistických koncentračných táboroch, vyzdvihol správca nadácie.

Wetzler a Vrba mali vďaka svojej práci možnosť sledovať dianie a vnútornú organizáciu tábora. Zaznamenávali si do pamäti počty prichádzajúcich židov, počty zabitých židov v plynových komorách, množstvo odcudzeného zlata. Boli schopní detailne popísať, ako boli židia zneužívaní na otrockú prácu pre priemyselné spoločnosti a nakresliť vnútorný plán koncentračného tábora Auschwitz I. a II. Ich správa bola preložená do niekoľkých jazykov a poslaná do rôznych protihitlerovských štátov. Podstatné časti odvysielala BBC a zverejnili New York Times. Obaja muži sa neskôr aktívne zapojili do Slovenského národného povstania. Po skončení druhej svetovej vojny sa ich cesty rozdelili.