Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf Zahraničného výboru NR SR ocenil fakt, že po demokratických voľbách prezidenta na jar Ukrajina zorganizovala demokratické parlamentné voľby.
Autor TASR
Bratislava 27. októbra (TASR) - Predbežné výsledky parlamentných volieb na Ukrajine sú dobrou správou pre jej demokratickú budúcnosť. V rámci hodnotenia povolebnej situácie v tejto krajine to uviedol predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd).
Ocenil fakt, že po demokratických voľbách prezidenta na jar Ukrajina zorganizovala demokratické parlamentné voľby. Tie prebehli z jeho pohľadu "bezpochyby" regulárne.
Poslanec Mostu-Híd hodnotí pozitívne, že sa na prvý troch miestach umiestnili strany usilujúce sa o proeurópsku budúcnosť Ukrajiny: Blok ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, Ľudový front úradujúceho premiéra Arsenija Jaceňuka a strana Svojpomoc starostu mesta Ľvov Andrija Sadového.
"Tieto výsledky pravdepodobne umožnia vytvorenie proeurópskej vlády opierajúcej sa o dostatočne stabilnú väčšinu v parlamente," uviedol. Parlamentné voľby podľa neho zatiaľ dokazujú, že "Ukrajinci vo veľkej väčšine vidia svoju budúcnosť v Európe, a že strašenie vládou fašistov a nacionalistov neodrážalo skutočný stav v tejto krajine".
To však neznamená, že Ukrajina nemá problémy, pripomína Šebej. "Nová vláda, keď sa vytvorí, bude čeliť katastrofálnej ekonomickej situácii a v podstate rozvratu krajiny v jej východných regiónoch," konštatoval šéf zahraničného výboru. "Stále tiež platí, že Rusko zasahuje vo východnej časti Ukrajiny vojensky aj politicky a že ukrajinský polostrov Krym je anektovaným územím," doplnil.
Po sčítaní polovice odovzdaných hlasovacích lístkov podporilo Porošenkov blok 21,45 percenta voličov a Jaceňukov front 21,61 percenta voličov. Ako pripomenula agentúra Reuters, tieto údaje sa výrazne líšia od výsledkov prieskumov verejnej mienky pred voľbami, ktoré Porošenkovmu bloku pripisovali jasné víťazstvo vo voľbách so ziskom okolo 30 percent, zatiaľ čo Jaceňukovu stranu chcelo voliť asi desať percent opýtaných. Obe strany pritom vznikli len v lete tohto roku.
Podľa predbežných výsledkov na treťom mieste skončila proeurópska strana Svojpomoc s 11,1 percentami, nasledovaná proruským Opozičným blokom (9,82 percenta), populistickou Radikálnou stranou (7,38 percenta) a stranou Vlasť expremiérky Julije Tymošenkovej, ktorú podporilo 5,69 percenta voličov. Päťpercentnú bariéru potrebnú na vstup do parlamentu sa však zrejme nepodarí prekonať strane Sloboda.
Ocenil fakt, že po demokratických voľbách prezidenta na jar Ukrajina zorganizovala demokratické parlamentné voľby. Tie prebehli z jeho pohľadu "bezpochyby" regulárne.
Poslanec Mostu-Híd hodnotí pozitívne, že sa na prvý troch miestach umiestnili strany usilujúce sa o proeurópsku budúcnosť Ukrajiny: Blok ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, Ľudový front úradujúceho premiéra Arsenija Jaceňuka a strana Svojpomoc starostu mesta Ľvov Andrija Sadového.
"Tieto výsledky pravdepodobne umožnia vytvorenie proeurópskej vlády opierajúcej sa o dostatočne stabilnú väčšinu v parlamente," uviedol. Parlamentné voľby podľa neho zatiaľ dokazujú, že "Ukrajinci vo veľkej väčšine vidia svoju budúcnosť v Európe, a že strašenie vládou fašistov a nacionalistov neodrážalo skutočný stav v tejto krajine".
To však neznamená, že Ukrajina nemá problémy, pripomína Šebej. "Nová vláda, keď sa vytvorí, bude čeliť katastrofálnej ekonomickej situácii a v podstate rozvratu krajiny v jej východných regiónoch," konštatoval šéf zahraničného výboru. "Stále tiež platí, že Rusko zasahuje vo východnej časti Ukrajiny vojensky aj politicky a že ukrajinský polostrov Krym je anektovaným územím," doplnil.
Po sčítaní polovice odovzdaných hlasovacích lístkov podporilo Porošenkov blok 21,45 percenta voličov a Jaceňukov front 21,61 percenta voličov. Ako pripomenula agentúra Reuters, tieto údaje sa výrazne líšia od výsledkov prieskumov verejnej mienky pred voľbami, ktoré Porošenkovmu bloku pripisovali jasné víťazstvo vo voľbách so ziskom okolo 30 percent, zatiaľ čo Jaceňukovu stranu chcelo voliť asi desať percent opýtaných. Obe strany pritom vznikli len v lete tohto roku.
Podľa predbežných výsledkov na treťom mieste skončila proeurópska strana Svojpomoc s 11,1 percentami, nasledovaná proruským Opozičným blokom (9,82 percenta), populistickou Radikálnou stranou (7,38 percenta) a stranou Vlasť expremiérky Julije Tymošenkovej, ktorú podporilo 5,69 percenta voličov. Päťpercentnú bariéru potrebnú na vstup do parlamentu sa však zrejme nepodarí prekonať strane Sloboda.
