Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rovnaký deň si Slovensko pripomína Deň Ústavy SR.
Autor TASR
Bratislava 1. septembra (TASR) - Novela Ústavy SR, ktorá do základného zákona štátu priniesla zmeny v justícii a definíciu manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy, nadobudla platnosť v pondelok 1. septembra. V rovnaký deň si Slovensko pripomína Deň Ústavy SR.
Novelu ústavy schválilo 4. júna 102 poslancov Národnej rady SR zo 128 prítomných. Novinkou je, že predseda Najvyššieho súdu SR už nebude môcť šéfovať aj Súdnej rade, sudcovia prídu o trestnoprávnu imunitu a po novom majú prejsť všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty previerkami. Práve toto ustanovenie narazilo na odpor mnohých sudcov, ktorí majú obavy, že informácie z previerok môžu byť voči nim zneužívané, hovoria o retroaktivite a ohrození nezávislosti súdnictva. Súdna rada už vypracovala podanie na Ústavný súd SR, aby posúdil, či plošné preverovanie sudcovskej spôsobilosti je v súlade s Ústavou SR. "Je predpoklad, že 1. septembra to bude poslané, je to vypracované," potvrdil uplynulý týždeň podpredseda Súdnej rady Ján Vanko.
Na novelu ústavy nadväzovala novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá rovnako nadobudla platnosť 1. septembra. Právna norma spresňuje postup pri preverovaní sudcovskej spôsobilosti a zároveň zavádza tajnú voľbu napríklad predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR či šéfa a podpredsedov Súdnej rady. Okrem iného mení aj doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov. Disciplinárne veci sa budú prideľovať stálym senátom náhodným výberom ako na všetkých všeobecných súdoch. Upravujú sa aj podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí. Novou podmienkou na povolenie takejto práce má byť, aby sudca nebol disciplinárne stíhaný. Zmeny majú zamedziť zneužívaniu inštitútu práce z domu.
Právna norma bude platiť bez podpisu hlavy štátu. Prezident Andrej Kiska totiž odmietol podpísať túto novelu zákona pre tajné hlasovanie Súdnej rady. Pre slovenskú justíciu, ktorá nepožíva veľkú dôveru verejnosti, by podľa neho bolo lepšie zachovať verejnú voľbu. Vládna väčšina Smeru-SD však rozhodla, že hlasovanie Súdnej rady bude tajné a prezidentovo veto prelomila.
Novelu ústavy schválilo 4. júna 102 poslancov Národnej rady SR zo 128 prítomných. Novinkou je, že predseda Najvyššieho súdu SR už nebude môcť šéfovať aj Súdnej rade, sudcovia prídu o trestnoprávnu imunitu a po novom majú prejsť všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty previerkami. Práve toto ustanovenie narazilo na odpor mnohých sudcov, ktorí majú obavy, že informácie z previerok môžu byť voči nim zneužívané, hovoria o retroaktivite a ohrození nezávislosti súdnictva. Súdna rada už vypracovala podanie na Ústavný súd SR, aby posúdil, či plošné preverovanie sudcovskej spôsobilosti je v súlade s Ústavou SR. "Je predpoklad, že 1. septembra to bude poslané, je to vypracované," potvrdil uplynulý týždeň podpredseda Súdnej rady Ján Vanko.
Na novelu ústavy nadväzovala novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá rovnako nadobudla platnosť 1. septembra. Právna norma spresňuje postup pri preverovaní sudcovskej spôsobilosti a zároveň zavádza tajnú voľbu napríklad predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR či šéfa a podpredsedov Súdnej rady. Okrem iného mení aj doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov. Disciplinárne veci sa budú prideľovať stálym senátom náhodným výberom ako na všetkých všeobecných súdoch. Upravujú sa aj podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí. Novou podmienkou na povolenie takejto práce má byť, aby sudca nebol disciplinárne stíhaný. Zmeny majú zamedziť zneužívaniu inštitútu práce z domu.
Právna norma bude platiť bez podpisu hlavy štátu. Prezident Andrej Kiska totiž odmietol podpísať túto novelu zákona pre tajné hlasovanie Súdnej rady. Pre slovenskú justíciu, ktorá nepožíva veľkú dôveru verejnosti, by podľa neho bolo lepšie zachovať verejnú voľbu. Vládna väčšina Smeru-SD však rozhodla, že hlasovanie Súdnej rady bude tajné a prezidentovo veto prelomila.
